Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-234-2014.pdf
PDF · 105.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/234/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Gogom, ul. Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, Košice, IČO 31 690 904, zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom Nemcovej 22, Košice, o neplatnosť zrušenia zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/241/2009-262 zo dňa 16.04.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 151,59 Eur v lehote 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti na účet advokáta JUDr. Miroslava Gogu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) určil, že zrušenie poistnej zmluvy zo strany žalovaného dňom 16.05.2008, ktorá poistná zmluva č. 5148900039 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.05.1999 je neplatné. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 458,64 Eur pozostávajúce z troch právneho zastúpenia žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Popri zákonných možnostiach spôsobu predčasného zániku poistenia si zmluvné strany dohodli ďalšie možnosti zániku poistenia a to článku 5, článku 9 a článku 11 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a článku 6 a článku 10 všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k skončeniu poistenia nedošlo žiadnym zo spôsobov uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach. Zároveň nedošlo ani k skončeniu poistenia na základe zmluvy a to konkrétne článku 5, 11 v spojení s čl. 9 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie ako aj článku 6, 10 všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie, ktoré boli súčasťou dohodnutej zmluvy. V zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných zmluvných podmienok, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdŕžala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.
Ak by aj súd chcel vykladať oznámenie o zániku poistenia, ktoré došlo žalobcovi ako výpoveď v zmysle § 800 ods. 1 OZ, zmluva bola uzavretá ako zmluva osôb v zmysle § 800 ods. 2 OZ, to znamená,
že výpoveď nie je možná, s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, nakoľko žalobca mal aj úrazové pripoistenie vzhľadom na obsah a formu oznámenia o zániku poistenia zo dňa 10.6.2008, ktoré bolo doručené žalobcovi, a ktorým mu žalovaný oznamuje, že dokonca malo dôjsť k zániku poistenia spätne a to s dátumom 16.5.2008 bez uvedenia alebo špecifikovania právneho titulu, na základe ktorého by k tomuto zániku poistenia malo dôjsť, však súd nemôže toto oznámenie vykladať ako výpoveď v zmysle § 800 ods. 1, 3 OZ. Zároveň v konaní bolo preukázané, že nenastali právne skutočnosti predpokladané v čl. 11 ods. 2 v spojení s čl. 9 všeobecných poistných podmienok, pretože poistné žalobca hradil riadne a včas, a žalovaný v konaní ani neodporoval tomuto tvrdeniu žalobcu, pričom žalobca uhradil celé poistné za obdobie 5 rokov, tak ako mal dohodnuté, teda neboli naplnené ani predpoklady čl. 9 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a teda ani čl. 9 ods. 5 cit. podmienok, kedy by mala poisťovňa nárok na jednostranné skončenie zmluvy výplatou odbavného.
Ukončenie poistnej zmluvy takým spôsobom, ako to urobil žalovaný nezodpovedá právnej úprave. Súd nedospel ani k záveru, že by k zániku poistného vzťahu, založeného poistnou zmluvou došlo zo zákona v dôsledku zmeny právnej úpravy. Skutočnosti uvádzané žalovaným, prečo došlo k zrušeniu zmluvy (zmena zákona o poisťovníctve vykonaná zák. č. 186/2004 Z.z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby technických rezerv), nemohli mať za následok postup zvolený žalovaným (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože žalobca sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľal. Žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v presvedčení, že všetko je v poriadku a svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si riadne plnil. Preto súd nevidí žiadny dôvod, aby negatívne dôsledku vyplývajúce z celej situácie mali postihnúť práve žalobcu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na protichodné vyjadrenia žalovaného, ktorého odzneli zo stany jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.05.2010, kde raz uvádza, že k ukončeniu zmluvy malo dôjsť v dôsledku nemožnosti plnenia zo zákonných dôvodov, neskôr však uvádza, že k ukončeniu zmluvy došlo riadnym uplynutím dohodnutého času t.j. ku 22.5.2009. Ani dodatočná zmena právnych predpisov nespôsobuje dodatočnú nemožnosť plnenia zo strany poisťovne.
S poukazom na tieto skutočnosti, súd jednostranné zrušenie poistnej zmluvy žalovaným považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nemajúci oporu v zákone, ani v uzavretej zmluve. Taktiež s ohľadom najmä na sledovaný cieľ žalobcu, dospel súd k záveru, že žalobca osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zrušenia zmluvy, tak ako to má na mysli ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Pokiaľ žalovaný žiadal o vykonanie dôkazu a to vyžiadania správneho spisu od MF SR a vypočutie N.Y., generálneho riaditeľa správy poistenia, súd tento návrh žalovaného zamietol, nakoľko podľa názoru súdu vykonanie takéhoto dôkazu nemá žiadnu priamu súvislosť s tým, čo je predmetom konania a to určenie neplatnosti právneho úkonu. Vykonanie týchto dôkazov by mohlo len objasniť, prečo žalovaný pristúpil k jednostrannému zrušeniu zmluvy, nič by to však nemenilo na posúdení platnosti právneho úkonu.
Rovnako súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ by aj vypočítané poistné nebolo v súlade s poistno-matematickými metódami, dohodnuté plnenie by zo strany žalovaného bolo nemožné. V poistnej zmluve boli jasne stanovené podmienky, ktoré žalobca ako účastník poistnej zmluvy plnil a preto žalovaný, pokiaľ jednostranne zrušil poistnú zmluvu, konal v rozpore s tým, čo mu umožňuje zákon. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Konaním, ktorým ukončil poistnú zmluvu žalovaný so žalobcom chcel preniesť žalovaný svoje vlastné pochybenia pri plnení predmetu svojej činnosti na svojho klienta a to žalobcu. Takýto postup je neprípustný a žalobcovi v takomto prípade musí byť poskytnutá ochrana.
V týchto súvislostiach súd poukazuje na druhostupňové rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a to uznesenie sp. zn. 6Co/23/2011 zo dňa 31.5.2011, keď súd vyslovil právny názor, že v tomto spore má žaloba postavenie spotrebiteľa a má naliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, inak by došlo k narušeniu právnej istoty ohľadne jeho práv. Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu tento daný je v zmysle záverov citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove
v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010 sp. zn. 4Cdo 56/2009, na ktoré Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí rovnako poukazuje. Obzvlášť nakoľko má žalobca v spore postavenie spotrebiteľa požíva zvýšenú ochranu najmä proti neoprávneným pokusom o ukončenie spotrebiteľského vzťahu zo strany dodávateľa v prípade, že dodávateľ neskôr vyhodnotí dohodnuté plnenie ako pre neho nevýhodné ako je tomu v tomto prípade.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti zistil skutkový stav zhodný so skutkovým stavom uvádzaným v žalobe (uvedený v úvodných odsekoch odôvodnenia), preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“
O trovách štátu a trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že v čase rozhodovania o žalobe mala prinajmenšom eventuálna žaloba o plnenie z poistného vzťahu prednosť pred touto určovacou žalobou. Naliehavý právny záujem prinajmenšom pominul. Prijatím odkúpnej hodnoty zo zaniknutého poistného vzťahu žalobca potvrdil ukončenie poistného vzťahu. Národná banka Slovenska po vykonanej kontrole mu uložila prijať v stanovenej krátkej lehote a pod hrozbou vysokých finančných pokút nápravné opatrenie na odstránenie zistených nesprávnosti v súvislosti so zistením nesprávnych poistno-matematických metód a postupov pri určení výšky poistného a prepočtom poistného produktu ÚDP-K, ktorý sa vzťahoval aj na poistný vzťah uzavretý so žalobcom. Zmluvné strany poistného vzťahu sa od štátom predurčeného obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov nemohli odchýliť. Je mu zrejmé, že ani on ani žalobca nezavinil vedenie tohto sporu, pretože vznikol už v dôsledku kontrolnej činnosti orgánov verejnej moci s priamym zásahom do súkromnoprávnych vzťahov. Je v rozpore s princípom spravodlivosti, ale aj dobrými mravmi v záväzkovoprávnych vzťahoch prejaviť svoju vôľu jedným spôsobom a potom žiadať za pomoci súdnych inštancií konvalidovanie svojho ľahostajného, resp. postoja k takému významnému inštitútu, akým je poistná zmluva a poistenie života a veku dožitia sa do konca poistnej doby. Navrhol každému klientovi pri tomto poistnom produkte tri alternatívy, aby sa mohli klienti vrátane žalobcu slobodne a zodpovedne rozhodnúť voči sebe samému o zotrvaní v poistnom vzťahu podľa zvolených a preferovaných kritérií. Konal pod tlakom tretej osoby - kontrolného orgánu Národnej banky Slovenska.
Tiež uviedol, že dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je však výnimočné možno prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené, resp. v iných výnimočných stanovených prípadoch. Poistný vzťah musel zaniknúť na základe § 575 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Ak by sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie, keďže ide o otázku po právnej stránke zásadného významu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Odvolanie považoval za nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok a verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že výklad súdu prvého stupňa plne zabezpečuje spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Z uvedeného vyplýva, že zo samotného zákonného ustanovenia vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva. Minimálne ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. predstavuje zákonný podklad naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobca na určení právneho úkonu nepochybne má. Odvolacia námietka je v tomto smere nedôvodná.
Podaním zo dňa 25.04.2008 adresovaným žalobcovi mu boli poskytnuté tri alternatívy. Ako tretia alternatíva bolo uvedené cit. : „V prípade, že na tento list neobdržíme do 10.05.2008 na priloženej návratke od Vás žiadnu reakciu, nevyužijete právo možnosť odvrátiť zvýšenie poistného prostredníctvom pripojenej návratky, resp. neprejavíte súhlas s dopočítaným poistným, bude Vaše poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené k 15.05.2008 (alternatíva c/). Odkúpná hodnota vypočítaná podľa poistno-technických zásad po zohľadnení prípadného dlžného poistného vypočítaného podľa metodiky Národnej banky Slovenska Vám bude poukázaná do 90 dní od 15.05.2008 a poistenie sa týmto skončí“ (čl. 7).
Žalovaný následne žalobcovi podaním zo dňa 10.06.2008 oznámenie o zániku poistenia cit.: „Vážený klient, dňa 16.05.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP - K ku zrušeniu poistenej zmluvy ... Oznamujeme Vám týmto, že na základe toho, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, došlo dňa 16.05.2008 o 00,00 hod. k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PŠCP Rapid, a.s. Poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už touto poistnou zmluvou kryté“ (čl.8).
Podľa článku 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie „Poistenie je zrušené nasledujúcim deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie k tomuto dátumu.“ (čl. 75, 143).
Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by zabezpečovalo maximálnu realizáciu základných práv účastníkov sporov a ak to nie je možné, rozhodnúť v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti (nález ÚS SR IIÚS2048/2009 zo dňa 02.01.2009).
Ak účelom poistnej zmluvy je všeobecne prenášať za odplatu svoje rizika a zmierňovať následky škodových udalostí, bol by uvedený účel zásadne podlomený, ak by sa poisťovateľ, hoci sa poistné riziko realizovalo, mohol vyhnúť povinnosti plniť s odkazom na bezdôvodne nejasné ustanovenia,
ktorých bol pôvodcom. Uvedené neznamená nutnosť minucióznej úpravy všetkých detailov v poistných podmienkach, pretože aj takáto úprava by v konkrétnom prípade mohla vytvárať podmienky pre neposkytnutie poistného plnenia. V danom prípade výklad v prospech spotrebiteľa podľa čl. V smernice 93/13/EHS dokladá tiež spoločenská úspora nákladov vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví samotný poisťovateľ ako subjekt, ktorý sa na takú činnosť špecializuje, je na ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel vynaložiť každý jednotlivý klient na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej kvality. Opakom tejto nespornej výhody je však faktická nerovnosť daná tým, že poisťovateľ za pomoci svojho odborného aparátu formuluje svoje poistné podmienky sám, zatiaľ čo sú možnosti klienta podrobne preskúmať podmienky obmedzené najmä, ak náklady s tým spojené prevyšujú možný prínos (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 5.8.2008 pod sp. zn. 28Cdo864/2008).
Odvolací súd tento záver o existencii faktickej nerovnosti vzťahuje i na tvrdené pochybenie, resp. omyl zo strany tretieho subjektu - kontrolného orgánu. Spotrebiteľ ako priemerný subjekt práva s existenciou omylu rátať pri uzatváraní zmluvy nemohol a zmluva bola uzavretá v dobrej viere, že v prípade poistnej udalosti, resp. pre prípad dožitia, poisťovňa splní svoje záväzky, ak poistné určené v zmluve bude zo strany spotrebiteľa riadne a včas hradené. Naopak žalovaný bol subjektom, ktorého sa nesprávny výpočet poistného dotkol a musel situáciu riešiť. Spôsob, ktorý si zvolil, súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako odporujúci zákonu.
Zrušenie zmluvy je totiž jednostranným právnym úkonom. Náležitosťami prejavu vôle sú jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch tiež forma. Ak nie je prejav vôle jednoznačný, možno pochybnosti o tom, aká vôľa bola prejavená a aký bol jej obsah, odstrániť výkladom. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka). Výklad právneho úkonu ale môže vždy smerovať len k objasneniu toho, čo bolo skutočne prejavené; výkladom nemožno (dodatočne) meniť zmysel právneho úkonu, dotvárať, doplňovať alebo meniť jeho obsah či účel.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že nenastali právne skutočnosti predpokladané v čl. 11 ods. 2 v spojení s čl. 9 všeobecných poistných podmienok, pretože poistné žalobca hradil riadne a včas, a žalovaný v konaní ani neodporoval tomuto tvrdeniu žalobcu, pričom žalobca uhradil celé poistné za obdobie 5 rokov, tak ako mal dohodnuté, teda neboli naplnené ani predpoklady čl. 9 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a teda ani čl. 9 ods. 5 cit. podmienok, kedy by mala poisťovňa nárok na jednostranné skončenie zmluvy výplatou odbavného. Z obsahu spisu ani z tvrdení žalovaného nevyplýva, že by žalobca doručil žalovanému žiadosť o zrušenie poistenia tak, ako to predpokladá čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré naformuloval sám žalovaný. Práve z čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok žalovaný odvodzuje skutočnosti, ktoré boli príčinou zrušenie zmluvy. Tieto však nikdy nenastali.
Za tejto situácie možno považovať za spravodlivé, aby výklad išiel na ťarchu poisťovateľa, ktorý sám sformuloval Všeobecné poistné podmienky a situáciu s nesprávnym výpočtom poistného sa snažil riešiť cestou troch variant s následným zrušením zmluvy podľa čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré ako súd prvého stupňa správne konštatoval a odvolací súd uvedenú skutočnosť zdôrazňuje, nenastali. Uvedený výklad nijako nepopiera právo poisťovateľa dosahovať zisk, ak to robí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).
Nad rámec uvedené odvolací súd v súvislosti s namietanou nemožnosťou plnenie poukazuje, že samotné podanie „Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K“ nemožnosť plnenie relativizuje, keďže ako alternatíva a/ je daná možnosť zotrvať na pôvodných platbách so zachovaním zmluvného vzťahu. Alternatíva a/ spočíva v tom cit.: „Ak si želáte zotrvať na pôvodných platbách poistného bez ich reálneho zvýšenie v dôsledku prepočtu podľa Národnej banky Slovenska pri
dohodnutých východiskových poistných sumách k dňu doručenia návratky, prosíme Vás, aby ste potvrdili svojím vlastnoručným podpisom pribalenú návratku (alternatíva a/) a zaslali ju čo najskôr do 10.5.2008 na adresu Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice. V tom prípade sa Vaša uhrádzané platba poistného fakticky nezmení a poistenie trvá naďalej. Budete uhrádzať doteraz poukazované platby poisteného“ (čl. 7).
Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Žalobca bol v konaní úspešný, a tomu zodpovedá tomu i výrok o náhrade trov konania (§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Vychádzajúc z § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. je hodnota za jeden úkon právnej služby v predmetnej právnej veci za rok 2014 61,87 Eur + 8,04 Eur režijný paušál za vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca má právo na náhradu trov konania aj za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 27.10.2015 vo výške 32,27 Eur (1/2 zo sumy 64,53 Eur ako hodnoty za jeden úkon právnej služby za rok 2015, § 13a ods. 4 vyhl.) a režijný paušál vo výške 8,39 Eur. Úspešnému žalobcovi patrí i náhrada za cestovné D. T. U. - C. - D. za cestu na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 27.10.2015, pri vzdialenosti cesty tam a späť 102 km, spotrebe paliva 5,1l/100 km, základnej náhrady na 1 km 0,183 Eur a cene pohonných hmôt vo výške 1,219 Eur. Cestovné odvolací súd priznal vo výške, ktorá bola vyčíslená, a to 13,06 Eur. Rovnako tak žalobcovi patrí náhrada za stratu času právneho zástupcu vo výške á 13,98 Eur za každú začatú polhodinu. Cesta D. nad U. - C. - D. nad U. trvá 2 hodiny, čomu predstavuje strata času 4 začaté polhodiny za cestu na verejné vyhlásenie rozsudku. Náhradu za stratu času odvolací súd priznal vo výške, ktorá bola žalobcom vyčíslená, a to 27,96 Eur. Žalobcovi patrí náhrada trov konania v celkovej výške 151,59 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu odvolací súd udáva, že otázka neplatnosti právneho úkonu nie je otázkou zásadného právneho významu a z tohto dôvodu, odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že obsahom spisu je podanie, ktorá podľa obsahu sa zdá, že je potrebné vyhodnotiť podanie žalobcu ako rozšírenie žaloby o splnenie povinnosti cit.: „Preto trvám na tom, aby mi bola vyplatená zbývajúca časť z tejto poistnej zmluvy...“ (čl. 145). Za týmto účelom vyzve žalobcu v zmysle ustanovenia § 43 O.s.p. a o podaní následne rozhodne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.