Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-50-2015.pdf
PDF · 70.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/50/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpený Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Košice, Park Angelinum 2, o zaplatenie 626,06 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. augusta 2014 č. k. 6C/137/2014-74 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 569,15 eura, zmluvnú pokutu v sume 56,91 eura a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 569,15 eura od 21. 05. 2009 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 150,90 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 09. 2006 sumu 20.994,- Sk, ktorú sa odporca zaviazal splácať v 20 mesačných splátkach po 994,- Sk. Odporca si svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil, dostal sa do omeškania, a preto mu vniklo právo na zaplatenie dlžnej istiny úveru v sume 569,15 eura a tiež na zmluvnú pokutu v sume 56,91 eura. Preto súd s poukazom na ust. § 489 OZ a § 544 OZ návrhu vyhovel, pričom žalovaná suma predstavovala nezaplatenú pôžičku 569,15 eura a zmluvnú pokutu 56,91 eura. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu považoval za bezpredmetnú, keďže k premlčaniu dlhu odporcu voči navrhovateľovi nedošlo, pretože odporca na základe dohody uzatvorenej s navrhovateľom dňa 21. 04. 2011 svoj dlh voči navrhovateľovi uznal čo do dôvodu a výšky. Priznal aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods.2 OZ. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský vzťah založený formulárovou zmluvou a k nej pripojených zmluvných ustanovení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, pretože z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok žalobou až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Čo sa týka uznania dlhu zo strany odporcu, takýto listinný dôkaz mu doručený nebol, a preto mu nie ani známa forma, akou došlo k uznaniu dlhu žalovaným spotrebiteľom. Z praxe sú mu známe dohody o uznaní dlhu, ktoré majú formulárovú formu, ktorú veriteľ vopred pripravil a dlžník nemal žiadnu možnosť dohodu ovplyvniť. Preto možno vyvodiť vážne pochybnosti o tom, že by vôľa dlžníka korešpondovala s obsahom dohody, a že v čase uznania dlhu mal dlžník vedomosť, že uznáva premlčaný dlh. Preto takéto konanie možno
považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tiež je ju nutné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Podľa jeho názoru mal súd prvého stupňa ex offo skúmať okolnosti, za akých došlo k uznaniu dlhu vo vzťahu k reálnej vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Navrhovateľ ani odporca sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania (§ 103 OSP) dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietnuť. Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že proti uvedenému rozsudku podalo odvolanie Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, ktoré ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Samotný odporca vo veci odvolanie nepodal. Odvolací súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka, odporca výzvu prevzal dňa 18. 10. 2015 a na výzvu nereagoval. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 OSP). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 OSP). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP). Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 ods. 1 OSP). V súdenej veci podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie len vedľajší účastník. Súd sa preto musí vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Ak sa účastník odvolania nevzdal (čo je aj v danom prípade), je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Dispozičná zásada charakterizujúca sporové občianske súdne konanie znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať súdu vôľu neúspešného účastníka konania, nepokračovať v spore iniciovaním opravného prostriedku na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok treba vyvodiť zo situácie, ak (hlavný účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) zostane nečinný. V zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby sa takáto pasivita účastníka prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. V preskúmavanej veci bola odporcovi takáto výzva doručená do vlastných rúk 18. 10. 2015 (čl. 110 spisu) a napriek výzve tento zostal pasívny, túto možnosť nevyužil, a preto je opodstatnený záver, že samotný účastník sa k procesnému úkonu vedľajšieho účastníka stavia negatívne a nemá záujem, aby v odvolacom konaní bola preskúmavaná správnosť prvostupňového konania. Keďže v danom prípade nejde ani o prípad, na ktorý sa vzťahuje ust. § 201 ods. 1 OSP, odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na podanie odvolania nie je oprávnený. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti vedľajšiemu účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal, avšak navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil ani nevyčíslil tak, ako mu ukladá ust. § 151 OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.