Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-157-2015.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/157/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. Ž. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. Q. Ž. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S. na O. ul. č. XXXX/X zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a B. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na X. K. č. XXX/X zastúpeného JUDr. Viktóriou Birošovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.4.2015 č.k. 27P 275/2014-56 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. U. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 23.8.2010 č.k. 28C 153/2009-108 zo 130 € na 180 € mesačne od 17.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej. Dlžné výživné za obdobie od 17.9.2014 do 30.4.2014 vo výške 371,71 € zaviazal otca uhradiť matke maloletej do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre mal. U. na 150 € mesačne od 17.9.2014 a dlžné výživné mu povolil splácať v mesačných splátkach po 30 € počnúc právoplatnosťou rozsudku, alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s majetkovými pomermi oboch rodičov maloletej, najmä so zmenou majetkových pomerov na strane matky, ktorej pomery sa od poslednej úpravy výživného zlepšili a v súčasnosti je jej životná úroveň vyššia ako jeho. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem matky sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o 184,92 € a jeho príjem len nepatrne o 35,53 €. Vyjadril názor, že potrebu zvýšenia výživného je nutné odôvodniť nielen zvýšenými nákladmi na potreby dieťaťa, ale aj podstatnou zmenou majetkových pomerov na strane povinného rodiča. Na základe skutkového stavu preukázaného v konaní na súde prvého stupňa je možné vyvodiť záver, že u neho nedošlo k relevantnému zlepšeniu jeho majetkových pomerov, práve naopak, jeho pomery sa v dôsledku finančného vysporiadania s navrhovateľkou po rozvode zhoršili, pretože bol nútený zabezpečiť si svoje bývanie a domácnosť. Ďalej namietal, že matka maloletej žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom nákladov na úhradu potrieb maloletej. Súd prvého stupňa zvýšil výživné s prihliadnutím na značný fyzický vývoj maloletej, avšak podľa jeho názoru je možné nakupovať oblečenie pre maloletú na dámskom aj detskom oddelení za obdobné ceny, preto táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami,
ako aj jeho vyjadrením, že s návrhom matky nesúhlasí, riadnym spôsobom nevysporiadal, a preto rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na odôvodnenie rozsudku vyplývajúce z 157 ods. 2 O.s.p.. Vyjadril názor, že na základe zisteného skutkového stavu neboli splnené zákonné podmienky pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Pokiaľ by však súd dospel k záveru, že je daná potreba zvýšenia výživného, uvedené by malo primeraným spôsobom zodpovedať zlepšeniu jeho príjmu. Vzhľadom na to, by prichádzalo do úvahy zvýšenie výživného najviac o 30 € mesačne. Ďalej namietal povinnosť zaplatiť dlžné výživné do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s jeho majetkovými pomermi a možnosťami, pretože aj pri určovaní povinnosti zaplatiť dlžné výživné, rovnako ako pri určovaní bežného výživného je potrebné vychádzať z majetkových pomerov, schopností, možností povinného rodiča. Pokiaľ by na uvedené súd prvého stupňa prihliadal, bolo by vhodnejšie umožniť mu splatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 30 €.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od rozvodu s otcom maloletej sa snaží zabezpečiť pre ich dieťa všetko potrebné tak, aby aspoň v materiálnej rovine nepociťovalo skutočnosť, že nevyrastá v úplnej rodine. Mesačné výdavky na potreby ich dcéry značne prevyšujú sumu 360 €, z ktorej má otec prispievať polovičnou čiastkou, okrem iného aj vzhľadom na skutočnosť, že navštevuje gymnázium. Z uvedeného dôvodu sa snažila neustále si v zamestnaní zvyšovať kvalifikáciu druhou atestáciou a získavaním kreditov, ktoré však majú iba obmedzenú časovú platnosť. Tieto je nutné obnovovať, aby si udržala príjem, ktorý sa jej vďaka ich získaniu podarilo zvýšiť, na čo otec poukazuje v odvolaní. Ďalším dôvodom, pre ktorý má príjem, na ktorý otec poukazuje, je, že vykonáva práce naviac, teda v čase svojho osobného voľna, a to konkrétne ako vedúca dvoch krúžkov v škole. Možnosť vykonávať vyššie uvedenú prácu, je viazaná iba na obdobie daného školského roka a nie je isté, že túto možnosť bude mať aj v ďalšom období. Otec v odvolaní viackrát zdôrazňuje, že rodičia by sa mali podieľať na starostlivosti o svoje dieťa podľa svojich možností, majetkových pomerov a svojich schopností. Z jeho strany je však starostlivosť o ich dcéru minimálna až žiadna. Otec o maloletú neprejavuje záujem, nechodieva s ňou na žiadne výlety a nijako inak sa vo svojom voľne maloletej nevenuje.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne vo veci rozhodol, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čím je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať, dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
V tomto prejednávanom prípade matka neuvádzala žiadne nadštandardné potreby maloletej, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou a o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom o rozvode manželstva rodičov maloletej, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.10.2010, odôvodnené potreby maloletej sa niekoľkokrát zvýšili, jednak v dôsledku jej veku a rastu, ako aj v dôsledku nástupu na stredoškolské štúdium. Aj napriek zvýšeniu príjmu matky o 184,92 € a príjmu otca len o 35,53 € mesačne si matka plní vyživovaciu povinnosť k maloletej jednak osobnou starostlivosťou o dieťa primeranou jeho veku a spontánne a dobrovoľne uhrádza zvýšené odôvodnené potreby maloletej, teda jej podiel na uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je podstatne vyšší ako podiel otca. Zároveň je potrebné podotknúť, že pre zvýšenie výživného v dôsledku zvýšenia odôvodnených potrieb dieťaťa nie je nevyhnutným predpokladom aj zvýšenie príjmov rodičov. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciou otca, že u neho práve naopak došlo k zhoršeniu majetkových pomerov v dôsledku finančného vysporiadania BSM, keďže bol nútený zabezpečiť si svoje bývanie, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že byt, ktorý rodičia maloletej vlastnili, predali a finančné prostriedky si rozdelili. Skutočnosť, že matka má možnosť bývať v byte svojich rodičov (za ktorý ale uhrádza všetky náklady spojené s bývaním), a teda nemusela si zabezpečiť bývanie formou hypotekárneho úveru, nemožno hodnotiť tak, že jej majetkové pomery sú lepšie. Navyše v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd nemôže prihliadať na splátky úverov, pretože výživné je prednostnou pohľadávkou a zabezpečenie výživy detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou rodičov, po splnení ktorej môžu uhrádzať aj ďalšie náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných životných výdajov. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide o splatnosť dlžného výživného, pretože z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Odvolací súd nezistil žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné povinného zvýhodňovať splátkami a lehotu 90 dní na úhradu dlžného výživného považoval za dostatočnú na to, aby si povinný otec zabezpečil finančné prostriedky na jeho úhradu a zároveň určenie tejto dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehoty neprimerane neznevýhodní oprávnené maloleté dieťa. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že ani matka maloletej nebola pri upokojovaní potrieb dieťaťa zvýhodnená možnosťami splátok a musela ich uspokojovať tak, ako priebežne vznikali.
O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.