Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-228-2014.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/228/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci žalobcu K. B., O.. XX. XX. XXXX, V. Ž. XXX/XX, XXX XX V., proti žalovaným C. X. B., O.. XX. XX. XXXX, V. Ž. XX/ XX, XXX XX V., C. U. U. B., O.. XX. XX. XXXX R. C. U. L. B., O.. XX. XX. XXXX, D. V. Ž. XX/XX, XXX XX V., zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako opatrovníkom, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalobca K. B.Á., O.. XX. XX. XXXX n i e j e otcom maloletých žalovaných II/ U. B., O.. XX. XX. XXXX R. L. B., O.. XX. XX. XXXX z matky X. B., E.. M., O.. XX. XX. XXXX.
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovaným I/ až III/ sa povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania n e u k l a d á.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že nie je otcom maloletých žalovaných II/ a III/ z matky žalovanej I/. V žalobe uviedol, že so žalovanou I/ sú manželia, avšak nežijú spolu, žalovaná I/ žije s druhom a z tohto spolužitia pochádzajú aj maloletí žalovaní II/ a III/, ktorých nie je biologickým otcom. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že so žalovanou I/ nežijú spolu už 20 rokov, od prerušenia spolužitia sa ani intímne nestýkajú. Žalovaná I/ žije od vtedy so K. M., z ktorého spolužitia sa im narodili maloletí žalovaní II/ a III/, pričom má vedomosť, že K. M. uznáva otcovstvo k maloletým žalovaným II/ a III/. Ďalej uviedol, že mal. U. je u žalovanej I/ a mal. L. bol zverený do starostlivosti X. M., sestre K. M., ktorá sa o neho stará.
Žalovaná I/ na pojednávaní uviedla, že so žalobcom nežijú spolu viac ako 20 rokov, pretože nadviazala známosť so K. M., s ktorým začali spolu žiť a intímne sa stýkať. Od prerušenia spolužitia sa žalobcom intímne nestýkajú. Ďalej uviedla, že zo spolužitia s druhom sa im narodili aj maloletí žalovaní II/ a III/, hoci ako ich otec je napísaný žalobca ako jej manžel, ktorý však nie je ich biologickým otcom. Biologickým otcom detí je druh, ktorý svoje otcovstvo aj uznáva. Potvrdila, že odvtedy, ako nadviazala známosť so K. M., nemala intímny styk so žalobcom, ale len s druhom, preto je otcovstvo žalobcu k mal. žalovaným vylúčené. Ďalej uviedla, že ich manželstvo so žalobcom bolo tunajším súdom v tomto roku právoplatne rozvedené.
Opatrovník maloletých žalovaných II/ a III/ sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil ničím, nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie, preto potom súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Svedok K. M. na pojednávaní uviedol, že so žalovanou I/ žijú spolu viac ako 16 rokov. Z ich spolužitia pochádzajú 3 deti a to U., L. R. C., ktorí sú jeho synovia. Súd už zaprel otcovstvo žalobcu k mal. C., preto je v jeho rodnom liste zapísaný ako jeho otec a mal. má priezvisko M.. Ďalej uviedol, že uznáva otcovstvo k maloletým žalovaným II/ a III/ a chce byť napísaný v ich rodných listoch ako ich otec. Maloletí vedia, že je ich otec, so žalovanou I/ sa spolu starajú o maloletého C. R. U., R. U.. L. bol súdom zverený do starostlivosti jeho sestry X. M., ktorá sa o neho stará, pričom mal. ich denne navštevuje. Potvrdil, že so žalovanou I/, odvtedy ako začali spolu žiť sa aj intímne stýkali, preto je vylúčené, aby bol žalobca otcom mal. žalovaných II/ a III/ z dôvodu, že sa žalovaná I/ so žalobcom v rozhodnom období intímne nestýkala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne I/, svedka K. M., oboznámením sa so sobášnym listom žalobcu a žalovanej I/, rodnými listami maloletých U. B.Z., O.. XX. XX. XXXX, L. B., O.. XX. XX. XXXX, C. M., O.. XX. XX. XXXX, správami o povesti na účastníkov z miesta ich bydliska, ako aj pripojenými spismi Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7P/50/2008, 9C/14/2008, 6P/79/2009, 7P/103/2014.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca a žalovaná I/ uzavreli manželstvo dňa 24. 02. 1993 na Matričnom úrade Obce Bušince. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 28. 04. 2015 č. k. 7P/103/2014 - 63. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09. 06. 2015. Z manželstva účastníkov pochádzajú deti K. B., O.. XX. XX. XXXX R. X. B., O.. XX. XX. XXXX, ktorí sú už plnoletí a samostatní. Počas manželstva žalobcu a žalovanej I/ sa dňa 25. 09. 2006 narodil maloletý C. M., ku ktorému bolo otcovstvo žalobcu zapreté rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 15. 10. 2008 č. k. 9C/14/08-55, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10. 2008 a ako jeho otec je v rodnom liste zapísaný svedok K. M.. Okrem toho počas manželstva žalobcu a žalovanej I/ sa dňa 03. 09. 1999 narodil maloletý U. B., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 28. 04. 2015 č. k. 7P/103/2014 - 63, zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti žalovanej I/ ako matke a žalobcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, a dňa 16. 11. 2000 maloletý L. B., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 12. 09. 2001 č. k. 8Nc/451/01 - 47, zverený do výchovy X. M.D., O.. XX. XX. XXXX. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 22. 10. 2001.
Podľa ustanovenia § 85 ods. l Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ustanovenia § 87 ods. l Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 88 ods. l Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Právo manžela zaprieť otcovstvo k dieťaťu je samostatným osobným právom manžela, na osobu ktorého sa viaže. Žalobcovi v danej veci svedčí otcovstvo k maloletým žalovaným II/ a III/ ako manželovi matky detí, so zreteľom na to, že maloletí žalovaní sa narodili v čase od uzavretia manželstva žalobcu so žalovanou I/ dňa 24. 02. 1993 do zániku manželstva rozvodom dňa 09. 06. 2015. Zo sobášneho listu žalobcu a žalovanej I/ mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná I/ uzavreli manželstvo dňa 24. 02. 1993 a maloletý žalovaný II/ sa narodil dňa 03. 09. 1999 a maloletý žalovaný III/ dňa 16. 11. 2000, teda obidvaja maloletí žalovaní sa narodili počas manželstva žalobcu a žalovanej I/. Preto bol žalobca na základe prvej domnienky otcovstva (§ 85 ods. l Zák. o rodine) zapísaný do rodného listu maloletých žalovaných II/ a III/ ako ich otec. Z vykonaného dokazovania však nesporne vyplynulo, že žalobca so žalovanou I/ nežijú spolu od roku 1995 a od tejto doby sa spolu ani intímne nestýkajú. Žalovaná I/ ako matka maloletých žalovaných II / a III/ od prerušenia spolužitia so žalobcom, žila spolu so K. M., s ktorým sa intímne stýkala v rozhodnom období pre počatie maloletých žalovaných II/ a III/ a z tohto spolužitia sa narodili aj maloletí žalovaní II/ a III/. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd dospel k záveru, že je vylúčené, aby žalobca ako
manžel matky detí (žalovanej I/), mohol byť otcom maloletých žalovaných II/ a III/. Preto potom súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca nie je otcom maloletých žalovaných II/ a III/ z matky žalovanej I/.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l O. s. p., na základe zásady úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu, ku dňu vyhlásenia rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývali, preto súd vyslovil, že sa žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
O súdnom poplatku súd rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom na to, že žalobca bol od poplatku súdom oslobodený, vznikla by povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovaným. Súd mal preukázané z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/103/2014, že žalovaná I/ je nezamestnaná, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 170,- Eur mesačne ako aj prídavky na 2 deti vo výške 47,04 Eur. Iný príjem nemá žiadny, nevlastní ani žiadny majetok väčšej hodnoty. Žalovaní II/ a III/ sú maloleté deti, ktoré nevlastnia žiadny majetok. Preto podľa názoru súdu žalovaní I/ až III/ spĺňajú podmienky pre oslobodenie od poplatkov, preto potom súd o súdnom poplatku rozhodol tak, že sa žalovaným I/ až III/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania neukladá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).