Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-172-2015.pdf
PDF · 108.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/172/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: S.B.Development s.r.o., so sídlom Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, IČO: 35 917 903, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, proti žalovanému: TEHOS, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 1269/3, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 389 331, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, v konaní o zaplatenie 35.550,06 s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/98/2012-270 zo dňa 19. decembra 2014
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/98/2012-270 zo dňa 19. decembra 2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 13.12.2012 domáhal práva na zaplatenie sumy 35.550,06 Eur od žalovaného s odôvodnením, že dňa 15.01.2009 uzatvoril so žalovaným Sprostredkovateľskú zmluvu č. 01/2009, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť zmluvy s treťou osobou, a to Ministerstvom životného prostredia SR ako poskytovateľom nenávratného finančného príspevku na zabezpečenie finančných zdrojov, na výstavbu alebo rekonštrukciu nehnuteľností, líniových stavieb, inžinierskych sietí, nákup a inštaláciu technologických a energetických zariadení pre projekt „Kotolňa na biomasu Dolný Kubín - Brezovec“ a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu uvedenú v čl. III. zmluvy. Žalovaný bol povinný za úspešnú sprostredkovateľskú činnosť uhradiť žalobcovi odmenu v celkovej výške 99.582 Eur + DPH tak, že prvá časť odmeny vo výške 30 %, t.j. 29.874 Eur + DPH mala byť uhradená do 5 pracovných dní od uzavretia sprostredkovanej zmluvy medzi žalovaným a Ministerstvom životného prostredia a druhá časť odmeny vo výške 70 %, t.j. 69.707 Eur + DPH mala byť uhradená najneskôr do 4 mesiacov od uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy. V dôsledku sprostredkovateľskej činnosti žalobcu došlo medzi žalovaným a Ministerstvom životného prostredia (ďalej len „MŽP“) k uzatvoreniu sprostredkovanej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému zo strany MŽP SR poskytnutý nenávratný finančný príspevok. Na základe tejto skutočnosti bola žalobcom vystavená faktúra č. 29010012 na sumu 35.550,06 Eur (29.874 Eur + DPH) a so splatnosťou do 21.07.2009. Žalobca zároveň žiadal priznať právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 22.07.2009 do zaplatenia.
Okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov a svedkov a oboznámením predložených listinných dôkazov a žalobu žalobcu zamietol. Okresný súd poukázal na to, že zmluva o sprostredkovaní patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv, na rozdiel od ostatných obstarávateľských zmlúv však nie je zmluvou o zastúpení, pretože neobsahuje konanie v mene záujemcu. Z dikcie zákonného ust. § 642 Obchodného zákonníka vyplýva záväzok
sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu (sprostredkúvanú zmluvu) s treťou osobou a za sprostredkovanie sa záujemca zaväzuje zaplatiť odplatu (províziu). Okresný súd konštatoval, že žalobca v priebehu celého konania odvodzoval svoj nárok zo Sprostredkovateľskej zmluvy č. 01/2009 uzatvorenej dňa 15.01.2009 a tvrdil vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti, ktorej výsledkom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku pre žalovaného. Podľa okresného súdu, ak bola zmluva uzavretá dňa 15.01.2009, bolo potrebné preukázať, akú činnosť žalobca od 15.01.2009 a v nasledujúcich dňoch vykonával, a to až do poskytnutia nenávratného finančného príspevku, resp. do uzavretia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“). Z vykonaného dokazovania výsluchom Ing. Ďaďa, Ing. Pukáča a konateľa žalobcu Mgr. Barana a ani z predložených listinných dôkazov nemal okresný súd preukázané, že by za toto obdobie žalobca vyvinul pre žalovaného akúkoľvek sprostredkovateľskú činnosť. Priestor na činnosť žalobcu bol výrazne zúžený, keďže na túto činnosť mal žalobca len niekoľko hodín, nakoľko už dňa 15.01.2009 o 14.04 hod. bol odovzdaný projekt na MŽP. Z emailovej komunikácie medzi konateľom spoločnosti FINPORT, s.r.o. a pracovníčkou žalobcu okresný súd zistil, že emailová korešpondencia prebehla v dňoch 13.09.2008, 30.12.2008, 01.01.2009, 09.01.2009, 12.01.2009 a 13.01.2009, avšak išlo iba o výmenu emailových kontaktov, ozrejmenie možnosti komunikácie a drobných pripomienok k určitým častiam projektu. V emailovej korešpondencii sa nenachádza konkrétny zásah žalobcu do projektu, resp. vypracovanie nejakej jeho časti alebo odkonzultovanie správnosti, resp. nesprávnosti nejakej časti projektu. Podľa okresného súdu zrejme vzťah poskytovania poradenskej činnosti prebiehal tak, že zmluvu o dielo so žalovaným mala uzatvorená len spoločnosť FINPORT, s.r.o. a žalobca pravdepodobne poskytoval nejaké konzultácie. Sprostredkovateľská zmluva sa v archíve žalovaného nenachádzala, o jej existencii nemal vedomosť ani vtedajší primátor mesta a podľa výpisov zo zasadnutí dozornej rady žalovaného neexistoval záznam, že by žalovaný so žalobcom takúto zmluvu uzavrel. Z pohľadu okresného súdu sa jednalo o aktivitu vtedajšieho konateľa žalovaného bez vedomosti dozornej rady.
Okresný súd ďalej s prihliadnutím na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu, ktorá sa posudzuje objektívne k okamihu urobenia právneho úkonu. Ohľadom faktickej nemožnosti plnenia okresný súd uviedol, že táto neznamená len úplnú nemožnosť splniť a možno ju stotožniť aj s takou obťažnosťou plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie od povinného účastníka vôbec požadovalo, resp. ak je zrejmé, že zaviazaný subjekt by nedokázal prekonať prekážky brániace splneniu. Právny úkon, ktorý nie je urobený s možným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. Okresný súd konštatoval, že zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa 15.01.2009, pričom žalovaný podal žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku dňa 15.01.2009 o 14.04 hod., z čoho vyplývala faktická nemožnosť plnenia predmetu zmluvy, nakoľko vzhľadom na rozsiahlosť projektu z časového hľadiska toto možné nebolo. K argumentácii žalobcu v priebehu súdneho konania, že už od leta 2008 vykonával pre žalovaného poradenskú, resp. konzultačnú činnosť potrebnú na vypracovanie projektu, okresný súd uviedol, že žalovaný voči nároku z prípadných ústnych poradenských zmlúv, resp. zmlúv o dielo vzniesol námietku premlčania, nakoľko takýto nárok bol uplatnený po uplynutí štyroch rokov premlčacej doby. Okresný súd uzavrel, že zmluva zo dňa 15.01.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom pre faktickú nemožnosť plnenia a prípadný nárok uplatnený žalobcom v priebehu konania za činnosti žalobcu v roku 2008 je premlčaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnutiu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, a to z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu okresný súd sa pri rozhodovaní zameral na nepodstatné skutočnosti, ktoré deklaroval žalovaný, a významné otázky podstatné pre rozhodnutie opomenul. Podľa zmluvy sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvy s treťou osobou, a to MŽP SR a žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť dohodnutú províziu, pričom účastníci v zmluve vyjadrili, že táto bola uzatvorená podľa ich skutočnej a slobodnej vôle, zrozumiteľne, určite a vážne. Keďže zmluva o poskytnutí NFP medzi záujemcom a Ministerstvom životného prostredia bola uzavretá dňa 13.07.2009, vznikol sprostredkovateľovi nárok na úhradu prvej časti odmeny, a preto žalobca v rovnaký deň vystavil faktúru č. 29010012 na sumu 35.550,06 Eur. Uzavretie zmluvy o NFP bolo výsledkom činnosti žalobcu. Žalovaný ako záujemca, ktorého cieľom bolo získať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, oslovil žalobcu ako odborníka na eurofondy, ktorý disponoval odborným personálnym aparátom na vykonávanie
potrebných činností. Žalovaný využil služby žalobcu, ktorý svoje povinnosti profesionálne splnil, čoho dôkazom je aj uzavretie zmluvy o NFP. Argumenty okresného súdu a žalovaného ohľadom podpisu zmluvy v čase podania žiadosti o NFP neobstoja. Žalobca mohol vykonávať a aj vykonával sériu činností a krokov k podpisu zmluvy o NFP aj pred týmto dátumom, čo sa v konaní potvrdilo výpoveďou svedkov. To, že zmluvné strany podpísali zmluvu práve 15.01.2009, bolo prejavom ich slobodnej vôle. Projekt od jeho vyhotovenia až po prefinancovanie predstavuje obsiahlu mašinériu procesov, kedy je potrebné správne nastaviť stratégiu ešte pred vypracovaním projektu, vyriešiť otázku spolufinancovania, pripraviť projekt, podať kvalitne pripravenú žiadosť a medzi podaním žiadosti a prípadným podpisom zmluvy pružne reagovať na prípadné požiadavky poskytovateľa, a to bez čo i len jedinej formálnej chyby. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že projekt vypracovala spoločnosť FINPORT, s.r.o., žalobca uviedol, že vypracovanie projektu je len jednou zo zložiek, ktorá má zabezpečiť úspech v procese. Pokiaľ by sa čo i len teoreticky pripustil argument okresného súdu, že žalobca mal vykonávať pre žalovaného činnosti len jeden deň, tak žalobca má za to, že keby aj jeho jedinou činnosťou bola precízna a profesionálna kontrola žiadosti o NFP ako záruky úspechu, už by mu vznikol nárok na odmenu. Aj keby zo strany žalobcu došlo len k odovzdaniu žiadosti a projektu oprávnenému orgánu, ktorý má za následok uzavretie zmluvy o NFP, bol by účel zmluvy naplnený. Odo dňa podpisu sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvy o poskytnutí NFP uplynulo podstatne viac dní, kedy bol sprostredkovateľ aktívny. Podstatou sprostredkovateľskej zmluvy je v súlade s ust. § 642 Obchodného zákonníka činnosť sprostredkovateľa smerujúca k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť určitú zmluvu. Vyvíjanie činnosti podľa judikatúry predstavuje akúkoľvek činnosť vykonávanú sprostredkovateľom, ktorej výsledkom je uzavretie zmluvy. Z dokazovania je nesporné, že sprostredkovateľ takúto činnosť vykonával, čo potvrdil bývalý štatutárny orgán žalovaného Ing. Ďaďo. K vyvíjaniu činnosti zo strany žalobcu tak nepochybne došlo a je nespochybniteľné aj to, že žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú odmenu. Ing. Ďaďo potvrdil vykonávanie činnosti žalobcom aj pred uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy s tým, že ešte pred podaním žiadosti mali stretnutie vo firme žalobcu a celá žiadosť sa prešla, sedeli nad tým možno ešte štyri hodiny a v ten istý deň žiadosť odniesol spolu s Ing. G. a zamestnankyňou žalobcu na ministerstvo. Rovnako konateľ spoločnosti FINPORT, s.r.o. Ing. Pukáč vo svedeckej výpovedi potvrdil, že žalobca pre žalovaného vykonával a vyvíjal činnosti, a to aj po podpise sprostredkovateľskej zmluvy ešte pred odovzdaním žiadosti na ministerstvo.
Žalobca s poukazom na ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka ohľadom výkladu prejavu vôle uviedol, že ak mal okresný súd podľa obsahu uzatvorenej zmluvy právny názor, že sa jedná o iný typ zmluvy ako sprostredkovateľskej, mal zmluvu posudzovať podľa takéhoto iného typu zmluvy a rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktorá bola navonok prejavená. Argument prvostupňového súdu o neplatnosti zmluvy je podľa názoru žalobcu neúctou k právu a porušuje princíp právnej istoty, keď žalobcovi upiera právo na výplatu dohodnutej odmeny. Pre žalobcu je nepochopiteľný aj postoj okresného súdu k otázke premlčania nároku, keď okresný súd konštatoval štvorročnú premlčaciu dobu a následne premlčanie nároku žalobcu. Všetky činnosti žalobcu sa premietli do nároku na odmenu na základe vystavenej faktúry splatnej dňa 21.07.2009. Žalobca tak prvýkrát mohol uplatniť právo na súde z titulu úhrady odmeny dňa 22.07.2009 a štvorročná premlčacia lehota uplynula dňa 22.07.2013. Žaloba pritom bola žalobcom podaná dňa 13.12.2012 a je preto zrejmé, že k premlčaniu nároku nedošlo. Pre určovanie dňa začiatku premlčacej lehoty je rozhodný dátum splatnosti vystavenej faktúry. Neobstojí ani konštatovanie okresného súdu, že sprostredkovateľská zmluva sa nenachádzala v archíve žalovaného a že o nej nemal vedomosť vtedajší primátor. Pre konanie sú tieto skutočnosti irelevantné, a to že žalovaný nemá vo svojich zmluvách poriadok a niektoré zmluvy mu chýbajú, nemôže byť na ťarchu žalobcu a ani dôvodom pre zamietnutie návrhu. Bývalý primátor Ing. B. vo svedeckej výpovedi uviedol, že o všetkých aktivitách spoločnosti žalovaného nevedel, čo len potvrdzuje tvrdenie, že okresný súd sa pri rozhodnutí zameriaval na nepodstatné skutočnosti a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca na základe uvedených argumentov žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť s priznaním náhrady trov konania.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. Okresný súd správne ustálil, že sprostredkovateľská zmluva je neplatným právnym úkonom. V konaní bolo zistené, že žalovaný dňa 05.12.2008 so spoločnosťou FINPORT, s.r.o. uzatvoril zmluvu o dielo, ktorou sa táto spoločnosť zaviazala vypracovať pre žalovaného projekt s názvom Kotolňa na biomasu - Dolný Kubín - Brezovec v takej podobe, aby sa žalovaný mohol uchádzať o nenávratný finančný príspevok. Dátum uzávierky žiadosti bol stanovený na 15.01.2009, kedy bola podpísaná predmetná sprostredkovateľská zmluva.
Okresný súd správne uviedol, že vzhľadom na niekoľkohodinový interval medzi uzavretím zmluvy a podaním žiadosti nemal žalobca reálnu možnosť vykonať akúkoľvek činnosť smerujúcu k príležitosti žalovaného uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Svedkovia Ing. Ďaďo a Ing. Pukáč sa v opise priebehu dňa 15. januára 2015 v dôležitých okolnostiach nezhodujú. Ing. Ďaďo uviedol, že v ten deň skoro ráno odcestoval z Dolného Kubína do Bratislavy do sídla žalobcu, ktorý projekt spoločnosti FINPORT skontroloval a na ministerstvo ho spolu so žiadosťou odovzdal Ing. Ďaďo. Naproti tomu Ing. Pukáč uviedol, že išli spolu s Ing. Ďaďom do Bratislavy, kde sa stretli v nejakom hoteli s Mgr. Baranom, ktorý skontroloval projekt, tento projekt následne Ing. Ďaďo odovzdal Mgr. Baranovi, ktorý ho mal podať na ministerstvo. Žalobca si protirečí, keď na jednej strane hovorí o mimoriadnej náročnosti prípravy podkladov na podanie žiadosti o poskytnutie príspevku, pričom na druhej strane uvádza, že v krátkom čase po podpise zmluvy projekt spoločnosti FINPORT, s.r.o. skontroloval. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca vykonával nejakú činnosť v čase od podania žiadosti do uzavretia zmluvy s ministerstvom. Žalobca neoznačil nijaké skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mali túto činnosť preukazovať. Ing. Pukáč uviedol, že po podaní žiadosti môže ministerstvo žiadateľa vyzvať na doplnenie informácií alebo dokladov, pričom v tomto prípade ministerstvo žiadalo doplniť nejaké údaje. Z dokazovania tak vyplynulo, že nejaká činnosť po podaní žiadosti bola vykonávaná, ale vykonávala ju spoločnosť FINPORT, s.r.o. Ak prebiehala komunikácia medzi spoločnosťou FINPORT, s.r.o. a žalobcom, nijako sa netýkala nároku žalobcu voči žalovanému. Iným legálnym spôsobom pritom do rozhodovacieho procesu na ministerstve nemožno zasahovať, a teda žalovaný už nemal čo sprostredkovať. Okresný súd vyhodnotil správne aj premlčanie prípadného nároku žalobcu na základe ústnych zmlúv uzavretých pred písomne uzatvorenou sprostredkovateľskou zmluvou. Takýto nárok bol prvýkrát uplatnený na pojednávaní dňa 05.12.2013 a ak by sa aj faktúra so splatnosťou dňa 21.07.2013 (pozn. krajského súdu: správne malo byť uvedené 21.07.2009) považovala za výzvu na plnenie na základe takýchto ústnych zmlúv, došlo by k premlčaniu práva dňa 22.07.2013. Neobstojí názor žalobcu, že odo dňa podania žaloby premlčacia doba tohto práva spočívala, keďže v žalobe bol uplatnený nárok len zo sprostredkovateľskej zmluvy a v čase uplatnenia nároku z iného právneho dôvodu dňa 05.12.2013 už bolo tvrdené právo premlčané. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za účelom posúdenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu okresného súdu. Zo Sprostredkovateľskej zmluvy č. 01/2009 zo dňa 15.01.2009 (č.l. 10-12 spisu) krajský súd zistil, že žalobca ako sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný ako záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvy s treťou osobou - poskytovateľom. Podľa tohto článku pôjde najmä o finančné zmluvy a predmetom týchto zmlúv bude zabezpečenie finančných zdrojov, ktoré budú slúžiť pre potreby záujemcu, resp. pre ním poverenú osobu. Podľa Čl. II. sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať potrebné činnosti pre projekt Kotolňa na biomasu Dolný Kubín - Brezovec s tým, že poskytovateľom je Ministerstvo životného prostredia SR. V Čl. III. zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté, že sprostredkovateľovi prináleží celková odmena vo výške 99.582 Eur + DPH, ktorá bude vo výške 30 % vyplatená po podpise zmluvy záujemcu s poskytovateľom a vo výške 70 % po refundovaní prvej žiadosti poskytovateľom. Na č.l. 117 spisu je založená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 004/3.2MP/2009 zo dňa 13.07.2009, ktorej predmetom je úprava zmluvných podmienok medzi Ministerstvom životného prostredia SR ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o nenávratný finančný prostriedok: Kotolňa na biomasu - Dolný Kubín - Brezovec.
Okresný súd ohľadom vyššie uvedenej sprostredkovateľskej zmluvy dospel k záveru, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že dojednané plnenie je nemožné (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka). K otázke nemožnosti plnenia krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že plnenie dojednané v právnom úkone je možné v prípade, ak účastníci právneho úkonu majú možnosť správať sa spôsobom, ktorý je ako spôsob správania v tomto právnom úkone dohodnutý. O neplatnosti právneho úkonu pritom možno hovoriť len v prípade, ak sa jedná o objektívnu fyzickú nemožnosť spočívajúcu v
tom, že chovanie, ktoré je predmetom právneho úkonu, je počas pôsobenia zákonitostí uplatňujúcich sa v prírode neuskutočniteľné nielen pre povinný subjekt, ale pre každého. Nemožnosť nemožno stotožňovať s obťažnosťou, resp. s objektívnymi ťažkosťami pri plnení, ktoré neplatnosť právneho úkonu nespôsobujú (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 687/2004). Právna teória pritom nemožnosť plnenia z časového hľadiska rozlišuje ako nemožnosť plnenia počiatočnú a nemožnosť plnenia následnú, ktorá je upravená v ustanoveniach § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd svoj záver ohľadom nemožnosti plnenia podľa uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy odôvodnil poukazom na skutočnosť, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 15.01.2009, pričom podľa okresného súdu vzhľadom na rozsiahlosť projektu z časového hľadiska plnenie nebolo možné, keďže žalovaný podával žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku dňa 15.01.2009 o 14.04 hod. Keďže okresný súd konštatoval nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu dospel k záveru o absolútnej neplatnosti uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy, je zrejmé, že konštatoval počiatočnú nemožnosť dojednaného plnenia žalovaného vo forme uskutočnenia sprostredkovateľskej činnosti, a to počiatočnú nemožnosť faktickú. O faktickej nemožnosti plnenia pritom možno hovoriť len v prípade, ak plnenie vyplývajúce z právneho úkonu je v okamihu jeho vzniku objektívne neuskutočniteľné. Okresný súd nijako neodôvodnil, prečo práve z časového hľadiska dospel k záveru o faktickej nemožnosti plnenia predmetu zmluvy.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom nepochybne vyplynulo, že konateľ žalobcu za účasti konateľa žalovaného Ing. Ďaďa a za účasti konateľa spoločnosti FINPORT, s.r.o. Ing. Pukáča dňa 15.01.2009 realizoval kontrolu projektu vypracovaného spoločnosťou FINPORT, s.r.o. v rozsahu niekoľkých hodín. Kontrola projektu, ktorý bol podkladom pre podanie žiadosti o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, je pritom podľa názoru krajského súdu nepochybne činnosťou, ktorú možno vo všeobecnosti zahrnúť pod činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný ako záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku s poskytovateľom, teda Ministerstvom životného prostredia SR. Ak žalovaný po podpise zmluvy dňa 15.01.2009 uskutočnil činnosť, ktorú možno zahrnúť pod činnosť sprostredkovateľa podľa medzi účastníkmi uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy, tak nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o faktickej nemožnosti dojednaného plnenia.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšie zistenia plynúce z vykonaného dokazovania. Podľa zhodného vyjadrenia konateľa žalobcu Mgr. Barana a bývalého konateľa žalovaného Ing. Ďaďa, žalobca pre žalovaného vykonával činnosť smerujúcu k možnosti žalovaného uzatvoriť zmluvu so sprostredkovateľom už od leta roku 2008. Z vyjadrenia Ing. Ďaďa, ktorý bol ako svedok vypočutý na pojednávaní pred okresným súdom dňa 6. februára 2014 (č.l. 132-134 spisu), vyplýva, že rozsah prác a činností žalobcu a prakticky aj výška provízie boli medzi účastníkmi dohodnuté ústne už v lete 2008, pričom jediným problematickým bodom bola žiadosť žalobcu o zálohovú platbu, s ktorou Ing. Ďaďo nesúhlasil. Ústnu dohodu o konkrétnych činnostiach, ktoré bude žalobca pre žalovaného vykonávať, potvrdil aj konateľ žalobcu Mgr. Baran na pojednávaní pred okresným súdom dňa 10. júna 2014 (č.l. 202-204 spisu), pričom podľa jeho vyjadrenia boli s Ing. Ďaďom dohodnutí, že zmluva o sprostredkovaní bude podpísaná najneskôr v deň podania projektu. Zmluva o sprostredkovaní v zmysle ust. § 642 Obchodného zákonníka pritom pre svoju platnosť nevyžaduje obligatórnu písomnú formu a na uzavretie tejto zmluvy postačuje dohoda o podstatných častiach zmluvy o sprostredkovaní, ktorými okrem určenia zmluvných strán je určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť (sprostredkúvaná zmluva), a dohoda o odplate, ktorú bude záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi. Z vyjadrení konateľa žalobcu a vtedajšieho konateľa žalovaného bolo zrejmé, že k dohode o podstatných náležitostiach sprostredkovateľskej zmluvy medzi účastníkmi došlo ešte v roku 2008. Svedok Ing. Ďaďo potvrdil, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté aj to, že nárok na províziu vznikne žalobcovi až vtedy, ak bude nenávratný finančný príspevok priznaný a žalovanému vyplatený. Z týchto zistení bolo možné dospieť k záveru, že už pri prvých rokovaniach medzi účastníkmi došlo, s výnimkou žalovaným neakceptovanej požiadavky žalobcu na vyplatenie zálohy, k dohode o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní. Krajský súd dospel k záveru, že predmetné ústne dojednania o podstatných náležitostiach zmluvy o sprostredkovaní založili zmluvný vzťah účastníkov, čo malo premietnutie, resp. sa len zhmotnilo do písomnej formy Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2009, ktorú účastníci podpísali. Z výpovedí svedkov Ing. Ďaďa a Ing. Pukáča v spojení s vyjadrením konateľa žalobcu Mgr. Barana vyplynulo, že žalobca činnosť pre žalovaného vykonával nielen dňa 15.01.2009, ale už od leta, resp. jesene 2008, ktorú činnosť preto nebolo možné vyhodnocovať izolovane od činnosti žalobcom vykonanej až po podpise zmluvy o sprostredkovaní. Z vyššie uvedeného bol preto záver vyslovený
okresným súdom o absolútnej neplatnosti uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu nemožnosti plnenia, predčasný.
Z vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu bude v novom konaní úlohou okresného súdu opätovne posúdiť, aké činnosti a v akom rozsahu žalobca pre žalovaného v procese sprostredkovania uskutočnil, zhodnotiť vplyv, resp. prínos tejto činnosti žalobcu na dosiahnutie dojednaného účelu v podobe uzatvorenia zmluvy medzi žalovaným ako záujemcom a Ministerstvom životného prostredia ako poskytovateľom, a to za splnenia dôkaznej povinnosti tak žalobcu ako aj žalovaného. Okresný súd rovnako posúdi tvrdenia žalobcu o jeho činnosti vykonávanej v prospech možnosti záujemcu uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu v čase od podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok do okamihu uzavretia zmluvy medzi žalovaným a Ministerstvom životného prostredia a vyjadrí sa, či došlo k nároku žalobcu na zaplatenie dojednanej provízie a svoj záver zdôvodní.
Čo sa týka záveru okresného súdu ohľadom premlčania prípadných nárokov žalobcu z činnosti vykonávanej za účelom vypracovania projektu na poskytnutie NFP už od leta 2008 krajský súd uvádza, že k tomuto okresný súd neuviedol žiadne úvahy, ktorými by svoj záver odôvodnil. Okresný súd sa odvolal len na námietku premlčania uplatnenú žalobcom, ale neuviedol rozhodujúce údaje pre posúdenie okamihu začatia a prípadného uplynutia zákonom v ust. § 397 Obchodného zákonníka stanovenej štvorročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že z vykonaného dokazovania, a to vyššie uvádzaných vyjadrení konateľa žalobcu a bývalého konateľa žalovaného, vyplýva, že konateľ žalovaného od počiatku podmieňoval zmluvný vzťah tým, že žalobcovi nebude vyplácaná žiadna zálohová platba a že nárok na províziu vznikne žalobcovi len vtedy, ak bude nenávratný finančný príspevok priznaný a žalovanému vyplatený. Táto dohoda účastníkov sa následne premietla do článku III. uzatvorenej Sprostredkovateľskej zmluvy č. 01/2009, ktorá viaže výplatu provízie v časti 30 % z celkovej odmeny na podpis zmluvy záujemcu s poskytovateľom a výplatu zvyšných 70 % provízie na refundovanie prvej žiadosti poskytovateľom. Ak následne žalobca po splnení podmienky v podobe preukázaného podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalovaným a Ministerstvom životného prostredia vystavil faktúru č. 29010012, ktorou fakturoval časť odmeny podľa článku III. uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy, tak pre posúdenie otázky prípadného premlčania uplatneného nároku na zaplatenie časti provízie je rozhodujúca otázka splatnosti tohto nároku žalobcu v zmysle uzatvorenej zmluvy a vystavenej faktúry. Podľa čl. III. uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy je odmena vo výške 30 % z celkovej odmeny splatná do piatich pracovných dní po podpise zmluvy záujemcu s poskytovateľom na základe vystavenej faktúry. Premlčacia doba ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie 30 % dohodnutej provízie tak podľa ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka začala plynúť odo dňa, kedy sa tento záväzok žalovaného mal splniť (doba splatnosti). V tejto súvislosti neobstojí námietka žalovaného, že by sa malo zo strany žalobcu v prípade prác vykonávaných od leta roku 2008 jednať o nárok z inej sprostredkovateľskej zmluvy či z iného zmluvného typu.
Z vyjadrení konateľa žalobcu a bývalého konateľa žalovaného vyplýva dohoda o podstatných náležitostiach sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorená ešte v priebehu roku 2008, pričom už v tom čase bol nárok na províziu viazaný na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy a výplatu časti nenávratného finančného príspevku. Táto ústna dohoda účastníkov bola následne potvrdená v písomne uzatvorenej Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2009 a pre posúdenie otázky začatia plynutia premlčacej doby je tak rozhodujúca doba, kedy sa záväzok mal v súlade s touto zmluvou zo dňa 15.01.2009 plniť na základe faktúry vystavenej žalobcom, ktorá bola splatná dňa 21.07.2009 (č.l. 15). Krajský súd potom na základe uvedených zhodnotení uzatvára, že prípadný nárok žalobcu na zaplatenie časti provízie na základe faktúry č. 29010012 splatnej dňa 21.07.2009, ktorý bol žalobou na okresnom súde uplatnený dňa 13.12.2012, nebol žalobcom uplatnený po uplynutí v ust. § 397 Obchodného zákonníka stanovenej premlčacej doby.
Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa vyslovil predčasný záver tak ohľadom neplatnosti medzi účastníkmi uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2009 ako aj ohľadom premlčania prípadného nároku žalobcu na zaplatenie provízie, pre ktorý dôvod bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 písm. h) O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd v rámci nového konania doplní dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k posúdeniu činnosti vykonávanej žalobcom vo väzbe na uplatnený nárok na zaplatenie
provízie. Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.