Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-23-2022.pdf
PDF · 112.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/23/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.10.2022, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/3/2021 zo dňa 22.3.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/XX, F., okr. G., pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že
- aj napriek tomu, že rozhodnutím Obce Veľká Lomnica, Stavebný úrad, okres Kežmarok zo dňa 29. 4. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 6.2019, bolo rozhodnuté o zastavení stavebných prác podľa§ 102 odsek 2 Stavebného zákona, na stavbe - Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica, nachádzajúcej sa na pozemkoch parcelné číslo, G. XXX/X, G. XXX/X, XXX/X, G. XXX/X, G./X, G. XXXX/XX, G. XXXX/XX a KH-C 4633/19 v katastrálnom území obce H. F., okres G., na rohu ulíc Jilemnického a Tatranskej, oproti nákupnému stredisku JEDNOTA, ktorá nemá charakter jednoduchej alebo drobnej stavby podľa Stavebného zákona, na stavbu, ktorej bolo vydané stavebný úradom Obce Veľká Lomnica stavebné povolenie dňa 27.2.2019 sp. zn. SP/27-006/18, pre stavebníka A. B., nar. XX.X.XXXX, A. B. aj po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení stavebných prác pokračoval v stavebných prácach a úpravách stavby Polyfunkčného domu vo Veľkej Lomnici, kde vykonal minimálne odstránenie doskového debnenia stropov, odstránenie podpornej konštrukcie stropov, odstránenie debnenia nosníka, odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov a odstránenie debnenia bočníc stužujúcich pásov a vencov vrátane vzpier, a teda práce, ktoré sú podľa Slovenskej technickej normy EN 13670/NA stavebnými prácami,
p o s t u p u j e na prejednanie Slovenskej stavebnej inšpekcii, inšpektorát Košice.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil Obecnému úradu Veľká Lomnica, trestnú vec obžalovaného A. B., pre skutok, ktorý prokurátor v podanej obžalobe kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, a ktorý mal spáchať tak, že aj napriek tomu, že rozhodnutím Obce Veľká Lomnica, stavebný úrad, okres Kežmarok zo dňa 29.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2019,bolo rozhodnuté o zastavení stavebných prác podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona, na stavbe - Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica, nachádzajúcej sa na pozemkoch parcelné číslo G. XXX/XX a G. XXX/X,XXX/X, G. XXX/X,G. XXXX/X, G. XXXX/XX, G. XXXX/XX a G. XXXX/XX v katastrálnom území obce H. F., okres G., na rohu ulíc Jilemnického a Tatranskej, oproti nákupnému stredisku JEDNOTA, ktorá nemá charakter
jednoduchej alebo drobnej stavby podľa Stavebného zákona, na stavbu, ktorej bolo vydané stavebným úradom Obce Veľká Lomnica stavebné povolenie dňa 27.02.1982, A. B. aj po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení stavebných prác pokračoval v stavebných prácach a úpravách stavby Polyfunkčného domu vo Veľkej Lomnici, kde vykonal minimálne odstránenie doskového debnenia stropov, odstránenie podpornej konštrukcie stropov, odstránenie debnenia nosníka, odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov a odstránenie debnenia bočníc stužujúcich pásov a vencov vrátane vzpier, a teda práce, ktoré sú podľa Slovenskej technickej normy EN 13670/NA stavebnými prácami.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorú písomne odôvodnil tým, že s postúpením veci na prejednanie Obecnému úradu Veľká Lomnica podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku nesúhlasí, toto rozhodnutie považuje za nezákonné. Poukázal na ustanovenie § 348 ods.1 Tr. zákona, podľa ktorého sa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu alebo iného orgánu verejnej moci, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov. Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone rozhodnutí orgánov verejnej moci a objektívna stránka spočíva v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu rozhodnutia orgánu verejnej moci. Objektívnu stránku tohto trestného činu páchateľ napĺňa, ak napriek právoplatnému rozhodnutiu (spravidla rozhodnutiu stavebného úradu), ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom musí ísť o nie jednoduchú alebo drobnú stavbu podľa Stavebného zákona. Teda nielen vykonávaním stavebných prác ale vykonávaním prác, úprav alebo uskutočňovaním stavby alebo jej zmeny páchateľ napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. l) Tr. zákona. Obec Veľká Lomnica, stavebný úrad, vydal dňa 27.02.2019 pod číslom SP/27-006/118-002/19Šk rozhodnutie o zastavení stavebných prác podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona. Dôvodom tohto rozhodnutia bola podľa prokurátora skutočnosť, že obžalovaný A. B. začal s výstavbou nehnuteľnosti bez právoplatného stavebného povolenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až 13.06.2019. Ďalšie rozhodnutie vydala obec Veľká Lomnica, stavebný úrad obce dňa 07.05.2019 pod číslom SP/27-007/18Šk, ktorým bolo zastavené stavebné konanie na stavbu polyfunkčný objekt vo Veľkej Lomnici, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 19.06.2019. Ďalej prokurátor v sťažnosti uvádzal, že obžalovaný B. sa od počiatku svojím úmyselným konaním snažil oddialiť nadobudnutie právoplatnosti oboch rozhodnutí tým, že rozhodnutia na adrese vo Veľkej Lomnici, ktorú uviedol, ako adresu na doručovanie rozhodnutí, zámerne nepreberal. Toto rozhodnutie si obžalovaný neprevzal, preto nadobudlo právoplatnosť v zmysle správneho poriadku. Ďalej prokurátor uvádzal, že z listinných dôkazov plynie, že obžalovaný vykonával stavebné práce na nehnuteľnosti aj potom, ako bolo vydané rozhodnutie o ich zastavení, čo konštatovala Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Košice v správe zo dňa 25.11.2019, že pri kontrole bolo zistené, že stavebník v čase od mesiaca marec 2019 až do výkonu štátneho stavebného dozoru realizuje stavbu polyfunkčný objekt bez právoplatného stavebného povolenia, napriek vydanému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác, pričom stavebník napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, pokračoval v uskutočňovaní stavby a stavebných prácach. Obec Veľká Lomnica, stavebný úrad obce, vydal následne dňa 24.09.2019 rozhodnutie č. SP/367-002/19-Šk, ktorým nariadil obžalovanému A. B. ako stavebníkovi vykonať neodkladné zabezpečovacie práce na existujúcej rozostavanej stavbe. Vo vzťahu k stavebným prácam, ktoré preukázateľne boli vykonané po vydaní rozhodnutia o zastavení stavebných prác obžalovaným I. A. B., sa vyjadril znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stanovenie hodnoty stavebných prác a stanovenie hodnoty nehnuteľností, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie dňa 20.12.2020 , v ktorom uviedol, že činnosti, ktoré vykonával obžalovaného B., sú stavebnými prácami a v zmysle štátnej normy STN EN 13670/NA, ich realizácia sa nedá považovať za práce smerujúce k zabezpečeniu rozostavanej stavby. Aj keď bol obžalovaný B. oprávnený vykonať po vydaní rozhodnutia o zastavení stavebných prác len neodkladné zabezpečovacie práce, namiesto nich pokračoval, podľa prokurátora, v stavebných prácach a úpravách predmetnej nehnuteľnosti. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, že k realizácii stavby pristúpil až po dvoch týždňoch od doručenia stavebného povolenia, pričom nemal vedomosť, že je potrebné vyčkať 30 dní a až tak začať stavebné práce. Neznalosť zákona však jeho konanie nemôže ospravedlňovať. Svedok J. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal všetky práce, ktoré boli vykonávané na predmetnej nehnuteľnosti, aj po vydaní rozhodnutia o zastavení stavebných prác na predmetnej nehnuteľnosti. Na základe vykonaných dôkazov bolo, podľa názoru
prokurátora, preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pretože preukázateľne úmyselným zámerným konaním začal s realizáciou stavby nehnuteľnosti bez právoplatného stavebného povolenia, zámerne odďaľoval právoplatnosť rozhodnutí o zastavení stavebných prác nepreberaním pošty a následne aj napriek takto vydaným rozhodnutiam na stavbe vykonával práce, ktoré boli hodnotené ako stavebné práce, teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bolo zakázané pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov. Podľa prokurátora nie je možné v danom prípade prihliadať na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, pretože vykonané dokazovanie preukázalo úmyselné a cielené konanie obžalovaného smerujúce k vykonávaniu stavebných prác na nehnuteľnosti v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu. Rozhodnutie súdu o postúpení trestnej veci na prejednanie príslušnému stavebnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie v priestupkovom konaní tak, podľa názoru prokurátora, vytvára nebezpečný precedens pre možnosť obchádzania stavebných predpisov stavebníkmi pri realizácii stavieb nehnuteľností. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil tomuto súdu na základe podanej obžaloby konať a rozhodnúť.
Ku sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom zvoleného obhajcu, vo vyjadrení uviedol, že s dôvodmi uvedenými prokurátorom sa nestotožnil. Sťažnosť považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom navrhuje konajúcemu odvolaciemu súdu, aby sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Ďalej obžalovaný uviedol, že prokurátor v odôvodnení sťažnosti zásadným spôsobom vybočuje z rozsahu skutku, ktorý je kladený obžalovanému za vinu v zmysle podanej obžaloby. Odôvodnenie sťažnosti vo svojich dôvodoch nekorešponduje so skutkom, ktorý je v zmysle obžaloby kladený obžalovanému za vinu. Prokurátor sťažnosť odôvodňuje takými skutočnosťami, ktoré sa obžalovanému v predmetnom konaní nekladú za vinu a v konaní neboli predmetom dokazovania. Navyše, prokurátor, podľa názoru obžalovaného, podmieňuje svoju argumentáciu výhradne svojimi dojmami a hodnotiacimi úsudkami, ktoré však nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a to najmä v rozsahu úmyslu obžalovaného mariť správne konanie nepreberaním zásielok a dovodzovaním naplnenia subjektívnej stránky trestného činu z týchto nepreukázaných okolnosti nesúvisiacich skonaním, ktoré je kladené za vinu obžalovanému v tomto konaní. V zmysle podanej obžaloby sa obžalovanému kladie za vinu, že po právoplatnosti Rozhodnutia SP/118-002/19-Šk o zastavení stavebných prác zo dňa 29.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.06.2019 zhotovoval stavbu „Polyfunkčného domu“ vo Veľkej Lomnici na pare. č.: XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX a XXXX/XX na rohu ulíc Jilemnického a Tatranskej, oproti nákupnému stredisku Jednota, kde vykonal minimálne odstránenie doskového debnenia stropov, odstránenie podpornej konštrukcie stropov, odstránenie debnenia nosníka, odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov a odstránenie debnenia bočníc stužujúcich pásov a vencov vrátane vzpier, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa Stavebného zákona, ktorým konaním sa mal dopustiť spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. I) Trestného zákona. Súčasťou skutku, podľa názoru obžalovaného, nie je spôsob preberania zásielok zo strany obžalovaného, ktorý ako je potrebné dodať, prebehol v plnom rozsahu v súlade so zákonom a obžalovaný sa v tejto súvislosti nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Uvedený skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu v zmysle obžaloby, nie je, podľa názoru obžalovaného, preukázaný a podložený vykonaným dokazovaním presne tak, ako obž. ako aj jeho obhajca tvrdil už v priebehu prípravného konania, ako aj v priebehu súdneho konania vo svojich vyjadreniach, na ktorých naďalej trvá. Okresný súd Kežmarok vo svojom Uznesení zo dňa 22.3.2022 uviedol, že (cit.) „vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, je nutné konštatovať, že konanie obžalovaného nevykazuje takú intenzitu závažnosti, aby ho bolo možné kvalifikovať ako žalovaný prečin.“ V zmysle odôvodnenia predmetnej sťažnosti je však prokurátor toho názoru, že (cit.) „v predmetnej veci nie je možné prihliadať na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, pretože vykonané dokazovanie preukázalo úmyselné a cielené konanie obžalovaného smerujúce k vykonávaniu stavebných prác na nehnuteľnosti v rozpore s rozhodnutím stavebného úradu.“ Obžalovaný poukázal ďalej v stanovisku k odvolaniu prokurátora na skutočnosť, že v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona (cit.) „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa ie jeho závažnosť nepatrná.“ Toto pravidlo je vo vzťahu k prečinom plne opodstatnené, pretože súdna moc na aplikáciu princípu ultima ratio použila zákonodarcom deklarovanú možnosť za istých okolností nepovažovať za protiprávne také konanie, ktoré sa ako protiprávne javí z dôvodu naplnenia všetkých formálnych znakov
skutkovej podstaty konkrétneho prečinu. Uplatneniu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona tak nebráni samotná skutočnosť, že obžalovanému je preukázané úmyselné konanie tak, ako to uvádza prokurátor vo svojej sťažnosti, avšak je potrebné v prípade aplikácie uvedeného ustanovenia Trestného zákona prihliadať na mieru zavinenia, pohnútku páchateľa, ako aj na závažnosť konania obžalovaného. V zmysle vykonaného dokazovania je pri tom, podľa obžalovaného, zrejmé, že obžalovaný predtým, než odstránil predmetné drevené debnenie na stavbe, iniciatívne kontaktoval príslušný stavebný úrad, ktorý vydal predmetné rozhodnutia o zastavení stavebných prác, a to priamo osobu I. L., ktorého sa priamo opýtal, či v rámci uloženého zákazu je oprávnený odstrániť debnenie, pričom Inq. Štrbák obžalovanému sám povedal, že toto debnenie odstrániť môže. Túto skutočnosť potvrdil svojou výpoveďou samotný I., L. na hlavnom pojednávaní Pričom dodal, že je do dnešného dňa presvedčený, že konaním obžalovaného nebol porušený zákaz ustanovený predmetným rozhodnutím SP/118-002/19-Šk o zastavení stavebných prác zo dňa 29.04.2019. Obžalovaný teda nekonal v úmysle mariť výkon úradného rozhodnutia a bol ubezpečený zo strany príslušného stavebného úradu, že môže vykonať práce, ktorými sa mal podľa podanej obžaloby dopustiť spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovaný konal v dobrej viere a v negatívnom skutkovom omyle, nakoľko sám iniciatívne zisťoval, či môže debnenie odstrániť, pričom toto debnenie odstraňoval v dobrej viere a so súhlasom príslušného stavebného úradu, ktorý vydal rozhodnutie o zastavení stavebných prác, že neporušuje zákaz stanovený rozhodnutím SP/118-002/19-Šk o zastavení stavebných prác zo dňa 29.04.2019. V danom prípade nie je, podľa názoru obžalovaného, naplnená subjektívna stránka trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko celkom zrejme absentuje úmysel obvineného. Z hľadiska posudzovania „trestnosti“ konania páchateľa orgány činne v trestnom konaní neposudzuje len naplnenie formálnych znakov trestného činu, avšak je potrebné posúdiť aj mieru nebezpečnosti konania pre spoločnosť. Miera nebezpečnosti trestného činu musí byť pre spoločnosť vyššia než nepatrná. predmetnej veci je zrejmé, že popísaným konaním, ktoré je pripisované obžalovanému za vinu, nedošlo k vzniku žiadnej škody, pričom týmto konaním nebola spôsobená žiadna ujma tretím osobám. Je taktiež zrejmé, že obžalovaný nemal v úmysle mariť výkon rozhodnutia, konal v dobrej viere a bol uvedený do omylu zo strany príslušného stavebného úradu, že neporušuje rozhodnutie o zastavení stavebných prác. Konaním, ktoré je pripisované za vinu obžalovanému, ani v dôsledkoch nespĺňa atribúty závažnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, preto aj z tohto dôvodu takto popísaným konaním obžalovaného, podľa názoru obžalovaného, nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť konania, pripisovaného za vinu obvinenému, nepatrná. Aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona je preto v danom prípade zo strany Okresného súdu Kežmarok, podľa obžalovaného, absolútne na mieste a je opodstatnená.
Nad rámec uvedeného obžalovaný doplnil, že k samotnému posúdeniu predmetu skutku, teda ku konaniu, ktorým sa mal obžalovaný dopustiť marenia výkonu úradného rozhodnutia, orgán činný v trestnom konaní dovodzuje z vyjadrenia, ktoré vyhotovil I. L. M. odborné, ktorým mal mať orgán činný v trestnom konaní za preukázané, že konanie obvineného popísané v obžalobe (odstránenie doskového debnenia stropov, odstránenie podpornej konštrukcie stropov, odstránenie debnenia nosníka, odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov a odstránenie debnenia bočníc stužujúcich pásov a vencov vrátane vzpier) je vykonávaním stavebných prác, pričom pre účely trestného konania takýmto konaním mal obvinený naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na viacero dôvodov, prečo je takto prijatý záver orgánu činného v trestnom konaní nesprávny a nezákonný. I. L. M. nie je pre účely trestného konania oprávnený hodnotiť tú skutočnosť, či konanie obžalovaného bolo takým kvalifikovaným konaním, ktorým mohol obžalovaný naplniť skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Hodnotenie tohto charakteru prináleží len súdu. Sám svedok I. M. na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2021 uviedol, že svoj záver o tej skutočnosti, že konanie obž. popísané v obžalobe je vykonaním stavebných prác, dovodil z STN EN 13670/NA - ktorá nie je verejne dostupná, pričom konkrétne vychádzal z cenníka stavebných prác, podľa ktorého tento typ prác je zaradený v rámci cenníka do stavebných prác (pod č. 801-01). Z výsluchu I. M. vyplýva, že tento nehodnotil charakter a účel vykonaných prác v konkrétnom prípade z hľadiska účelu týchto prác na konkrétnej stavbe, avšak vychádzal len z cenníka pre stavebné práce, v rámci ktorého sú štandardne tieto práce zahrnuté v nacenení prác do položky „stavebné práce“. Záver I. M. je pre predmetné trestné konanie absolútne irelevantný, nakoľko, ako sám priznal, pri vypracovaní predmetného odborného vyjadrenia vychádzal výhradne zo zadania zo strany OČTK bez akejkoľvek znalosti samotného prípadu. Stanovisko I. M. vypovedá len o tom, v akej kategórii cenníka prác sú predmetné práce zaradené, avšak nevypovedá o
charaktere týchto prác a o ich účele v konkrétnom prípade a už vôbec nevypovedá o tej skutočnosti, či konanie obvineného je konaním spôsobilým na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Obžalovaný v stanovisku k odvolaniu prokurátora poukázal na ustanovenie § 348 ods. 1 písm. I) Trestného zákona (cit.) „Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny; vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. “ Odstránenie doskového debnenia stropov, odstránenie podpornej konštrukcie stropov, odstránenie debnenia nosníka, odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov a odstránenie debnenia bočníc stužujúcich pásov a vencov vrátane vzpier nemožno, podľa obžalovaného, kvalifikovať v zmysle Stavebného zákona ako stavebné práce, nakoľko týmito nedochádza k uskutočňovaniu stavby ani k pokračovaniu v realizácii stavby. Tieto práce nesmerujú k dokončeniu stavby, pričom v ich dôsledku nevzniká žiaden stavebný výrobok ani nový konštrukčný prvok stavby. Popísané konanie obvineného je celkom zrejme konaním smerujúcim len k preventívnemu zabezpečeniu odstránenia predmetov, ktoré môžu spôsobiť vznik škody na majetku a zdraví, avšak žiadnym spôsobom sa týmto konaním stavba nezhodnotila, resp. nemožno dovodiť týmto konaním „pokračovanie“ v stavebnej činnosti a porušeniu vydaného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. S ohľadom na vyššie uvedené obžalovaný poukazuje na nedôvodnosť podanej sťažnosti zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry v Kežmarku, pričom navrhuje konajúcemu odvolaciemu súdu, aby tento sťažnosť prokurátora zamietol ako nedôvodnú.
Na základe riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia okresného súdu, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k nasledovným záverom.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, keď bol vo veci vypočutý tak obžalovaný A. B., stavebník, ako aj svedkovia J. N. K. a O. H., vlastníci susediacich pozemkov, ktorí vyjadrovali nesúhlas s predmetnou stavbou, ďalej boli vypočutí starosta obce Veľká Lomnica Mgr. Peter Duda a zamestnanec stavebného úradu svedok I. H. L., ktorí sa vyjadrovali k priebehu územného a stavebného konania ako aj boli vypočutí svedok I. P. G., inšpektor Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, ktorý potvrdil, že na základe podnetu zo dňa 30.5.2019 vykonal dňa 27.6.2019 štátny stavebný dohľad na stavbe obžalovaného. Keďže v danej veci začalo konanie na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Kežmarku pod ČVS:ORP-442/KK-KK-2019, bolo konanie Inšpektorátu Slovenskej stavebnej inšpekcie zastavené. Okresným súdom bol vypočutý aj znalec, ktorý vo veci vypracoval odborné vyjadrenie, I. M. a boli prečítané aj listinné dôkazy a to predovšetkým rozhodnutia stavebného úradu. Podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy vyhodnotil okresný súd v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo potom nepochybne preukázané, že obžalovaný ako stavebník požiadal príslušný stavebný úrad- Obec Veľká Lomnica o vydanie stavebného povolenia na stavbu: Polyfunkčný objekt v obci H. F. Q. C. R. G. XXX/X, G./X, G./X, G./X, G./X, G./XX, G./XX a KN-C4633/19 v katastrálnom území Veľkej Lomnice. Obec Veľká Lomnica ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 27.2.2019 č. j. SP/27-006/18-Šk rozhodol o povolení uvedenej stavby pričom špecifikoval popis stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie O. H., S. C., T. C. a J. N. K..
Obžalovaný A. B. potvrdil, že urobil chybu, keď nepočkal na právoplatnosť stavebného povolenia a začal vykonávať stavebné práce. Taktiež mal krajský súd za jednoznačne preukázané, že Obec Veľká Lomnica rozhodla dňa 29.04.2019 pod SP/118-002/19-Šk, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2019, o zastavení stavebných prác na stavbe Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica. Dňa 07.05.2019 pod číslom SP/27-007/18-Šk, právoplatným dňa 19.06.2019, rozhodla Obec Veľká Lomnica aj o zastavení stavebného konania na uvedenú stavbu, ktoré rozhodnutia odôvodnila tým, že po vykonaní obhliadky stavebný úrad zistil, že stavebník A. B. začal uskutočňovať stavbu bez právoplatného stavebného povolenia.
Obžalobou okresného prokurátora bolo obžalovanému kladené za vinu, že napriek tomu, že rozhodnutím Obce Veľká Lomnica, stavebný úrad, okres Kežmarok zo dňa 29.4.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2019,bolo rozhodnuté o zastavení stavebných prác podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona, na stavbe- Polyfunkčný objekt v obci Veľká Lomnica, nachádzajúcej sa na pozemkoch parcelné číslo G. XXX/XX a G. XXX/X,XXX/X, G. XXX/X,G. XXXX/X, G. XXXX/XX, G. XXXX/XX a G. XXXX/XX v katastrálnom území obce Veľká Lomnica, aj po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení stavebných prác pokračoval v stavebných prácach a úpravách stavby Polyfunkčného domu vo Veľkej Lomnici, kde vykonal: odstránenie doskového debnenia stropov, odstránenie podpornej konštrukcie stropov, odstránenie debnenia nosníka, odstránenie podpornej konštrukcie nosníkov a odstránenie debnenia bočníc stužujúcich pásov a vencov vrátane vzpier.
Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným súdom nepoprel, že by vyššie uvedené práce na stavbe nevykonal, dôvodil však tým, že debnenie a podpornú konštrukciu odstránil z dôvodu, že časť stavebného materiálu mal požičanú a konal tak po tom, čo sa na stavebnom úrade u I. H. L. informoval, či môže uvedené drevené debnenie na stavbe odstrániť. Svedok I. H. L., pracovník spoločného stavebného úradu pre obce Lendak, Veľká Lomnica a Tatranská Javorina tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom potvrdil, že s odstránením debnenia súhlasil vzhľadom na to, že odstránením dreveného debnenia sa zamedzí poškodeniu stavby pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, vlhkosťou a zamakaním, svedok mal za to, že odstránenie debnenia nepredstavuje priame stavebné práce, ktoré by menili rozsah a stavebnotechnický stav stavby jej dostavbou.
Krajský súd sa takmer v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu v uvedenej veci, keď posúdil vykonanie stavebných prác spočívajúcich podľa obžaloby v odstránení debnenia s poukazom na odborné vyjadrenie znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, stanovenie hodnoty stavebných prác a stanovenie hodnoty nehnuteľností, za síce výkon stavebných prác po tom, čo bolo vydané rozhodnutie o zastavení stavebných prác, ale vzhľadom na charakter týchto prác mal za to, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 10 ods.2 Trestného zákona podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, je jeho závažnosť nepatrná. Okresný súd teda postupoval správne, pokiaľ trestnú vec obžalovaného A. B. postúpil podľa § 280 ods.2 Trestného poriadku na prejednanie stavebnému úradu, keďže skutok uvedený v obžalobe prokurátora okresnej prokuratúry nie je trestným činom (prečinom) a príslušný orgán by mohol vec prejednať ako priestupok.
Okrem dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu navyše krajský súd konštatuje, že v uvedenej veci je potrebné zohľadniť aj celkové konanie obžalovaného, ktorý vychádzajúc z obsahu spisu uviedol, že po tom, čo kúpil nehnuteľnosti v obci Veľká Lomnica niekedy v roku 2016, požiadal stavebný úrad-Obec Veľká Lomnica o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby (Polyfunkčného objektu) , kde tento stavebný úrad vydal územné rozhodnutie, ktorým rozhodol o umiestnení stavby dňa 13.9.2017 (SP/102-006/17-Šk). V dôsledku odvolania podaného vlastníkmi susediacich pozemkov vo veci rozhodoval o odvolaní Okresný úrad v Prešove, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 17.1.2018 číslo OU-PO-OVBP2-2018/4860/6343/ŠSS-ZV. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu bola podaná na Krajskom súde v Prešove žaloba dňa 21.3.2018 o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove sp. zn. 6S/24/2018 dňa 11.4.2019 tak, že žalobu žalobcov zamietol. O kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 5.8.2020 sp. zn. 6Sžk/22/2019 tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľov, vlastníkov susediacich pozemkov k pozemku obžalovaného zamietol. Postup obžalovaného vo vzťahu k realizácii stavby polyfunkčného objektu na jeho pozemku bol teda opakovane posudzovaný rôznymi orgánmi štátnej správy, ako aj súdmi v dvoch inštanciách, pričom všetky tieto orgány v konečnom dôsledku v podstate potvrdili pôvodné územné rozhodnutie stavebného úradu, Obce Veľká Lomnica, teda nevyhodnotili námietky vlastníkov susediacich pozemkov ako dôvodné.
Krajský súd sa však nestotožnil s okresným súdom v tom, ktorý orgán by mal vec ako priestupok prejednať.
Podľa § 99 písm. a), b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci a) Slovenskej stavebnej inšpekcie, b) stavebného úradu.
Podľa § 105 ods. 7 stavebného zákona, priestupky prejednáva stavebný úrad alebo inšpekcia.
Podľa § 117 ods.1 stavebného zákona, je stavebným úradom obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Z vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona potom plynie, že na konanie o priestupkoch bolo možné vec postúpiť buď Obci Veľká Lomnica, nie Obecnému úradu, ktorý nie je stavebným úradom v zmysle stavebného zákona, alebo Slovenskej stavebnej inšpekcii. Tak z výpovede svedka I. P. G., inšpektora Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, ako aj zo správy Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice zo dňa 25.11.2019 (č.l. 59 vyšetrovacieho spisu) plynie, že v uvedenej veci konal inšpektorát ako správny orgán vykonávajúci štátnu správu, keď vykonal na základe podnetu štátny stavebný dohľad na uvedenej stavbe. Z dôvodu, že inšpektorát zistil, že vo veci je vedené trestné konanie, zastavil správne konanie a postúpil vec Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Kežmarku.
Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, do plynutia tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. (§ 20 ods.1 , 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Keďže trestnému konaniu proti obžalovanému A. B. predchádzalo priestupkové konanie vedené Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorátom Košice, zrušil krajský súd rozhodnutie okresného súdu a sám rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaného A. B. postúpil (len pre skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora) na prejednanie Slovenskej stavebnej inšpekcii, Inšpektorátu Košice, ktorý by uvedenú vec mohol prejednať ako priestupok.
Na záver sa žiada k sťažnostným dôvodom okresného prokurátora uviesť, že dôvody v ňom vedené, v prevažnej miere hodnotia konanie obžalovaného, ktoré nie je uvedené v skutkovej vete obžaloby a pre posúdenie, či ide v danom prípade o trestný čin, sú nepodstatné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.