Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-45-2014.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015 právne zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti odporkyni: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X. C. XXX/XX, E., o zaplatenie 610,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2013, sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 610,64 eur s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru, ktorý odporkyni poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej len SLSP, a.s.) na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2006. Navrhovateľ uviedol, že predmetnú pohľadávku voči odporkyni nadobudol na základe zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010, ktorou SLSP, a.s., postúpila predmetnú pohľadávku voči odporkyni na právneho zástupcu navrhovateľa, a právny zástupca navrhovateľa následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2010, pohľadávku postúpil na samotného navrhovateľa. Oznámenie o postúpení pohľadávky oznámila SLSP, a.s. odporkyni písomne, doporučeným listom zo dňa 12.11.2010.
Podľa obsahu podaného návrhu, odporkyňa využila možnosť čerpať úver od SLSP, a.s, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiavala a dostala sa so splácaním do omeškania. SLSP, a.s. odporkyňu na túto skutočnosť upozorňovala a vyzývala ju na úhradu splatných záväzkov. V návrhu uplatnená suma 3 128,21 eur pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 2 710,51 eur a z úrokov z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania odporkyne so splácaním jej záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. do 26.10.2010 v sume 417,70 eur. Navrhovateľ si však podľa vlastného vyjadrenia uplatňuje len nepremlčanú časť pohľadávky vo výške 61,064 eur, ktorá pozostáva zo 17 nepremlčaných splátok, každá o výške 35,92 eur a príslušenstva.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2006 vrátane všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 a zo dňa 03.01.2011 zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 12.05.2006 uzavrela SLSP, a.s. (ďalej len banka) ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla odporkyni úver vo výške 1 327,76 eur (40 000 Sk), ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 17,70 % ročne. Odporkyňa sa zaviazala uvedený úver splácať v 59. mesačných splátkach po 35,92 eur (1 082 Sk) vždy k 20-temu dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20.06.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.04.2011.
Písomným oznámením zo dňa 12.11.2010, ktoré bolo podľa fotokópie doručenky, doručené odporkyni dňa 09.12.2010, SLSP, a.s. oznámila odporkyni, že pohľadávku vzniknutú na základe vyššie špecifikovanej úverovej zmluvy na postupníka Havel &l Holásek s.r.o. K uvedenému postúpeniu tak došlo pred splatnosťou predmetného úveru t.j. pred 20.04.2011. Písomným oznámením zo dňa 03.01.2011 oznámila spoločnosť Havel & Holásek s.r.o. odporkyni že predmetnú pohľadávku postúpila na spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o. (t.j. navrhovateľa). Uvedené oznámenie bolo odporkyni doručené dňa 28.01.2011.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, navrhovateľ na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v konaní predložil vyššie uvedené oznámenia zo dňa 12.11.2010 a 03.01.2011 o postúpení pohľadávky, vrátane samotných zmlúv o postúpení.
V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.09.2015 navrhovateľ na výzvu súdu uviedol, že ani SLSP, a.s. ani on sám nevyhlasoval mimoriadnu splatnosť predmetného úveru, a splatnosť úveru tak nastala dohodnutým dňom t.j. 20.04.2011.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2, ods. 1, písm. a), b) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom do 31.12.2004 (ďalej len „Zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 7, ods. 1 Zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 92, ods. 8, veta prvá Zákona o bankách v rozhodnom znení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (banka) uzavrel s odporkyňou zmluvu o splátkovom úvere. Uvedenú zmluvu banka uzatvárala v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a odporkyňa pri uzavretí zmluvy vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Svojou povahou preto ide o zmluvu spotrebiteľskú resp. o spotrebiteľský úverový vzťah. Na základe úverového vzťahu medzi bankou a fyzickou osobou - spotrebiteľom, banka poskytla odporkyni úver, ktorý podlieha aj úprave zák. č. 258/2001 Z. z., a to aj s poukazom na § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z.
Súd teda nemá žiadne pochybnosti, že v prípade daného úverového vzťahu ide o spotrebiteľský právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov špeciálnej úpravy najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a zákona o ochrane spotrebiteľa. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, tak súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti s odporkyňou - fyzickou osobou ako spotrebiteľom. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách).
V danom prípade je nesporné že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka z bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ a to aj osobu, ktorá nie je bankou bolo možné realizovať len v súlade s § 92 ods. 8, veta prvá Zákona o bankách v znení platnom do 31.03.2011, Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vo všeobecnosti môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.
V prípade bankových úverov však § 92 ods. 8Zákona o bankách v rozhodnom znení poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety súčasne vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a táto výzva je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu.
Navrhovateľ napriek výzve súdu nepreukázal, že zo strany banky, došlo k ukončeniu resp. výpovedi daného úverového vzťahu pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2011, nakoľko takýto doklad súdu predložený nebol, pričom je zrejmé, že k postúpeniu došlo pred splatnosťou úveru t.j. pred 20.04.2011.
Z výpisu z obchodného registra, ako i z úradnej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže spravovať takzvaný živý bankový úver, vrátane odstúpenia od zmluvy či vyhlásenia mimoriadnej splatnosti takého úveru. Navrhovateľ relevantne nepreukázal, či, kedy a akým spôsobom bol úverový vzťah zo strany banky ukončený, čo znamená, že banka nemohla postúpiť navrhovateľovi ako nebankovému subjektu tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka.
Zároveň navrhovateľ nepreukázal súdu ani ďalší základný predpoklad platného postúpenia, spočívajúci v existencii písomnej výzvy banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní t.j. nepreukázal, že odporkyni bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bola odporkyňa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku. Pokiaľ § 92 ods. 8 Zákona o bankách v rozhodnom znení umožňoval banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že touto právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní.
Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní, keďže z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o bankách vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní.
Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca (banka) vyzval odporkyňu na úhradu jej dlhu potom čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním a zároveň ani nepreukázal ukončenie predmetného úverového vzťahu zo strany banky. Neboli teda preukázané základné, zákonom vyžadované, predpoklady platného postúpenia predmetnej pohľadávky na navrhovateľa. Dôvodom zamietnutia návrh je preto nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, ktorý nepreukázal platné nadobudnutie (postúpenie) predmetnej pohľadávky od banky. V konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.