Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-19-2015.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci mal. detí M., X., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, deti rodičov U.. U. B., rod. B., nar. lX.XX.XXXX, trvale bytom M., G. X a B. M., nar. lX.XX.XXXX, trvale bytom M., G. 7, t.č. U. F., G. 8, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/291/2014- zo dňa 08.06.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku III. a IV.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že mení rozsudok Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 27. februára 2013 pod č.k. 5 P 330/2012 - 50, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. deti M., F., nar. XX.XX.XXXX a na U., nar. XX.XX XXXX tak, že zvyšuje výživné počnúc dňom 1. septembra 2014 na mal. X. zo sumy 80 € na sumu 90 € mesačne a na mal. U. zo sumy 60 € na sumu 70 € mesačne, ktoré je otec mal. detí povinný platiť vždy do 20. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí. Dlžné výživné za obdobie od 1. septembra 2014 do 30. júna 2015 vo výške 200 € súd povolil otcovi mal. detí splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2015 až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok k rukám matky mal. detí. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že vychádzal z výsluchu rodičov maloletých detí a dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia sa zmenili pomery na strane maloletých detí. Maloletý U. nastúpil do 6. ročníka základnej školy na 2. stupeň a maloletý X. v septembri 2014 nastúpil do 1. ročníka základnej školy. U oboch detí sa tým zvýšili náklady, a to spojené s návštevou školy, so zakupovaním školských potrieb a mimoškolských aktivít. Súd mal z výpovedí otca, správou od zamestnávateľa otca a výsluchu majiteľa firmy, v ktorej sa otec maloletých zamestnal od 02.03.2015 za preukázané, že s otcom maloletých bol uzavretý pracovný pomer na dobu určitú od 07.04.2014 do 19.12.2014. Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy bol pracovný pomer predĺžený do 30.06.2015. Zamestnávateľ v správe konštatoval, že vo februári 2015 nemal zazmluvnené zákazky na leto 2015 a nebolo isté, či bude zabezpečená na uvedené obdobie práca pre všetkých zamestnancov. Zamestnanci, ktorých pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú boli upozornení, že v prípade, ak spoločnosť nezíska nové zákazky, pravdepodobne im pracovný pomer nebude predĺžený. Na základe žiadosti otca maloletých bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou dňa 28.02.2015. Na návrh otca maloletých
detí súd vypočul ako svedka jeho nového zamestnávateľa, ktorý uviedol, že jeho firma mala na internete inzerát na voľné miesto vodiča. Firma zabezpečuje prevoz tovaru pre zmluvných partnerov v rámci podniku, pre uvedenú firmu v areáli pracujú jeho zamestnanci s piatimi autami. Poukázal, že jeho zamestnanci majú vyššiu mzdu ako je minimálna, avšak práca vodiča je slabšie platená, pretože ide o živnosť v oblasti služieb.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, že vychádzajúc zo zistení pomerov na strane otca maloletých detí je v jeho schopnostiach platiť zvýšené výživné, a to na maloletého X. zo sumy 80 Eur na sumu 90 Eur mesačne a u maloletého U. zo sumy 60 Eur na sumu 70 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti, kde matka žiadala zvýšiť výživné na X. na sumu 140 Eur a na U. na sumu 100 Eur mesačne, súd návrh zamietol, pretože bolo nepochybne preukázané, že nie je to v reálnych príjmových a majetkových schopnostiach otca maloletých detí. Dlžné výživné vypočítal za obdobie od 01.09.2014 do obdobia, kedy súd zvýšil výživné na obe maloleté detí do 30.06.2015, t. j. za 10 mesiacov vo výške 200 Eur. Dlh na výživnom súd povolil otcovi maloletých detí splácať v 10 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným .
Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1 ods. 2, ods. 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Proti výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol aj proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a priznal zvýšené výživné v zmysle pôvodného návrhu.
V odvolaní uviedla, že otec maloletých detí si prestal plniť vyživovaciu povinnosť v roku 2013, kedy bola nútená požiadať o náhradné výživné. Má vedomosť, že otec maloletých mal nepravidelný príjem, a to odstupné 2014 z firmy Oktan a.s. vo výške 1500 Eur. Otec maloletých detí sa bez dôležitého dôvodu predčasne vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku vo firme Chemostav a.s. Poprad, kde bol zamestnaný na pracovnej pozícii vodič - strojník, na dobu určitú od 07.04.2014 do 28.02.2015. Prvostupňový súd nezohľadnil skutočnosť, že otec maloletých detí v období september 2014 - marec 2015 mal priemernú mesačnú mzdu vo výške 597 Eur. Matka maloletých má vedomosť, že v rodinnom päťizbovom dome, komfortne zariadenom pre jednu osobu, otec maloletých detí nepretržite 20 mesiacov poskytuje ubytovanie cudzej osobe. Maloleté deti prespávajú u otca 6 nocí v mesiaci. K odvolaniu doplnila SMS správy z mobilného čísla otca maloletých detí, vyjadrenia prostredníctvom sociálnej siete osoby ubytovanej v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletých detí. Poukázala na skutočnosť, že otec maloletých investoval do nehnuteľnosti od právoplatnosti rozvodu rodičov 05.05.2012 do 09.01.2015 a navýšil jeho hodnotu približne o 10 000 Eur.
Otec maloletých detí sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu matky. Poukázal na skutočnosť, že síce v spoločnosti Oktan a.s. dostal odstupné 1.500 Eur, avšak v roku 2013 podstúpil operáciu bedrového kĺbu, po ktorej nasledovala ústavná liečba, bolo mu priznané nemocenské vo výške 12,98 Eur na deň a nebol schopný platiť výživné na maloleté deti. Chcel sa dohodnúť s matkou na splátkach a následnom dorovnaní výživného. Matka nebola ochotná a podala návrh na exekúciu. V dôsledku exekúcie otec zostal bez finančných prostriedkov. Matka mu bránila v styku s maloletými deťmi, preto bol nútený podať na súde návrh na zmenu rodičovských práv. Uviedol, že v rodinnom dome býva s priateľkou, ktorá mu vypomáha v starostlivosti a výchove maloletých detí, tiež v domácnosti a zároveň prispieva finančne na stravu. Uviedol, že rodinný dom bol postavený z finančných prostriedkov, ktoré získal z dedičstva a taktiež za finančnej pomoci jeho rodičov.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny .
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred,
rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.
Určené výživné prvostupňovým súdom zo strany otca voči mal. deťom zodpovedá zákonným kritériám. Prvostupňový súd správne zohľadnil možnosti a schopnosti oboch rodičov.
V súvislosti s odvolacími námietkami otca súd dopĺňa.
Predmetom konania pred prvostupňovým súdom bolo posúdenie zmeny pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného zo strany otca na maloleté deti.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163 O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.
Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobou alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Prvostupňový súd správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom vo vzťahu k maloletým deťom. Náležitým spôsobom uviedol a konkretizoval zmenu pomerov na strane oprávnených. U maloletého X. nastala zmena pomerov spočívajúca v tom, že od septembra 2014 nastúpil do 1. ročníka základnej školy, u maloletého U. nastala zmena pomerov spočívajúca v postupe do 6. ročníka základnej školy, t. j. na 2. stupeň. V súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku u maloletého X. a nástupom na 2. stupeň základnej školy u maloletého U., u oboch detí došlo k zvýšeniu nákladov spojených s návštevou školy, so zakupovaním školských potrieb, ako to správne konštatoval
prvostupňový súd. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti a rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom s koníčkami dieťaťa.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal zo zmenených pomerov na strane otca, u ktorého došlo k poklesu mesačného príjmu, ktorý v období od 01.09.2014 do 30.06.2015 pracoval pre spoločnosť Chemostav, a.s. Poprad ako vodič - strojník na dobu určitú, jeho priemerná mesačná mzda bola vo výške 597 Eur. Od 02.03.2015 pracuje v spoločnosti Lajmex Slovakia Trading, spol. s r.o. Poprad - Spišská Sobota ako vodič. Pracovný pomer ma uzavretý na dobu neurčitú, s priemernou mesačnou mzdou vo výške 387,24 Eur.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletých detí, ktorá bola zamestnaná v spoločnosti Metodika, s.r.o. Nová Lesná do 31.12.2014, avšak v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti od 16.07.2014 došlo k poklesu jej príjmu a v súčasnosti jej jediným príjmom sú nemocenské dávky. Je potrebné prihliadať na osobnú starostlivosť matky o mal. deti, ktorá je tiež formou plnenia výživného.
Matka maloletých detí v odvolaní namietala, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o výživnom nezobral do úvahy skutočnosť, že otec maloletých sa ukončením pracovného pomeru vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku.
Prvostupňový súd dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, z akého dôvodu nepovažoval ukončenie pracovného pomeru otca maloletých dohodou za okolnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa otec maloletých bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, či zárobku. Za situácie, kedy otcovi maloletých zo strany zamestnávateľa bolo oznámené, že v prípade, ak nezíska nové zákazky, pravdepodobne s ním pracovný pomer nepredĺži, nie je možné hodnotiť postup otca, ktorý si našiel novú, avšak menej platenú prácu ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu bez dôležitého z dôvodu. Naopak je potrebné tento postup hodnotiť ako snahu otca o zachovanie kontinuity jeho príjmu. Existencia nepriaznivej finančnej situácie na strane bývalého zamestnávateľa otca bola v konaní objektivizovaná svedeckou výpoveďou jeho štatutárneho zástupcu.
K námietke matky v odvolaní, že otec maloletých v období od septembra 2014 do marca 2015 mal priemernú mesačnú mzdu vo výške 597 € odvolací súd udáva, že prvostupňový súd zvýšil výživné s účinnosťou od 1. septembra 2014, pričom pri určovaní výšky výživného vychádzal z takto zisteného príjmu povinného rodiča.
Námietku matky, že v rodinnom dome spolu s otcom maloletých detí býva iná osoba, odvolací súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na určenie rozsahu výživného. Otec si bývaním v rodinnom dome zabezpečuje realizáciu svojich základných existenčných potrieb, prípadná otázka vlastníctva domu nie je predmetom tohto konania a na výšku výživného v čase rozhodovania o ňom nemá vplyv. Podľa tvrdenia otca ide o jeho priateľku , s ktorou žije v spoločnej domácnosti, táto mu prispieva na stravu. Vzhľadom na existenciu vzťahu, nemožno mať za to, že by mal mať otec príjem z toho, že v dome žije spolu s ním jeho priateľka. Bývanie iných osôb v dome, ktoré by mali platiť otcovi za ubytovanie, nebolo preukázané.
Matka v odvolaní ďalej namietala, že nebolo pri určovaní rozsahu výživného prihliadnuté na iné nepravidelné príjmy otca. V konaní však neboli žiadne iné príjmy otca preukázané. Tvrdenie matky je všeobecné bez ďalšej konkretizácie tak, aby táto skutočnosť mohla byť zisťovaná súdom.
S prihliadnutím na všetky zistené okolnosti na strane každého rodiča zvlášť, s prihliadnutím na vek, oprávnené potreby maloletých detí, s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov dospel odvolací súd k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca a s prihliadnutím na jeho majetkové pomery dôvodné zvýšenie výživného na mal. X. na sumu 90,- Eur mesačne a mal. U. na sumu 70,-Eur mesačne tak, ako to určil prvostupňový súd.
Odvolací súd tak s poukazom na vyššie uvedené dôvody potvrdil rozsudok v jeho napadnutých častiach ( vrátane výroku o trovách konania) ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.