Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-140-2015.pdf
PDF · 96.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/140/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi L. U., O.. XX. XX. XXXX, V. O. D. XX, G. U., v konaní o zaplatenie 273,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 176,29 eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 01. 06. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 4,62 eur a trov právneho zastúpenia 21,25 eur (spolu 25,87 eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 04. 2015, pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku, uplatnil voči odporcovi pohľadávku 273,59 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06. 05. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvorili dňa 27. 05. 2011 zmluvu o pôžičke č. 20081533, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu pôžičky 469,86 eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal odporca pôžičku splácať v pravidelných 24-och mesačných splátkach v sume 14,84 eur s tým, že do podania návrhu uhradil iba sumu 202,74 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, vyzval ho pôvodný navrhovateľ listom zo dňa 26. 04. 2012 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
Na základe výzvy súdu doplnil pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok návrh podaním zo dňa 06. 05. 2015 keď uviedol, že ku dňu podania žalobného návrhu mal odporca zaplatiť sumu 443,55 eur s tým, že nárok v tejto sume navrhovateľ dokumentoval špecifikáciou istiny, úroku, pokút, číslo zmluvy 20081533, ktorú k podaniu pripojil. Odporca mal uhradiť aj zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany mali dojednať v prípade porušenia povinností v zmysle čl. 11 bod 11.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej „VOP“). Navrhovateľ žiadal priznať zmluvnú pokutu len ku dňu 26. 02. 2015. Potom celkový dlh odporcu navrhovateľ špecifikoval ako rozdiel medzi sumou 443,55 eur s pripočítaním zmluvnej pokuty 32,78 eur, po odpočítaní úhrady 202,74 eur, čo je 273,56 eur. Tvrdil, že na istine zostalo k úhrade 325,79 eur, t. j. celová poskytnutá pôžička 379,-eur mínus úhrada 53,21 eur a na úroku zostalo k úhrade 28,72 eur.
V priebehu konania bolo tunajšiemu súdu oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zmluvou, uzavretou dňa 01. 06. 2015. V dôsledku toho uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14. 08. 2015, č. k. 7C/140/2015-34, súd pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľa, v dôsledku čoho do konania ako navrhovateľ, vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 09. 2015.
V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 27. 10. 2015 o 12,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 21. 10. 2015.
Predloženými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding, a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) a odporca uzatvorili dňa 27. 05. 2011 Zmluvu o pôžičke Quatro, predmetom ktorej bolo financovanie tovaru - čierna technika Samsung 32C350 v kúpnej cene 379,-eur. Celková suma pôžičky bola uvedená vo výške 369,86 eur, akontácia 113,70 eur, čo je 30 %. Dojednaných bolo 24 splátok po 14,84 eur s tým, že v takejto výške mala byť dojednaná aj splátka s poistením. V ďalšej časti však bol vyznačený údaj z ktorého vyplýva, že poistenie nebolo dojednané. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 34,55 %, priemerná hodnota RPMN 46,56 %, RPMN 34,55 %. V ďalšej kolónke však bola pôžička vyčíslená sumou 265,30 eur ako „finančné plnenie“ a celkové náklady spotrebiteľa sumou 90,86 eur. Termín konečnej splatnosti 5/2013. Sprostredkovateľom zmluvy bola Mikromedia, predajňa elektroniky v G. U.. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že dňa 27. 05. 2011 bola zaplatená akontácia 113,70 eur, pričom odporca zaplatil spolu 6 splátok po 14,84 eur, teda spolu 89,01 eur. Navrhovateľ vypracoval dňa 26. 04. 2012 predžalobnú upomienku, ktorou vyzval odporcu zaplatiť celkovú istinu 273,04 eur najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Doklad o doručení však súdu predložený nebol, pričom z pripojenej fotokópie predžalobnej upomienky aj poštovej obálky vyplýva, že uvedená výzva bola odporcovi zaslaná na adresu G. U., X. XXX/XX napriek tomu, že v zmluve o pôžičke bola uvedená korešpondenčná adresa G. U., O. D.. Potom navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že predžalobná upomienka bola odporcovi zaslaná a doručená dňa 02. 05. 2012 - dňa 02. 05. 2012 bola pôvodnému navrhovateľovi vrátená poštová zásielka z adresy G. U., X. XXX/XX s údajom pošty „adresát je neznámy“.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 2 a 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“) (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (8) Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ ZSÚ, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ a k/ ZSÚ, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Z predloženej zmluvy o pôžičke vyplýva, že ju uzatvoril pôvodný veriteľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti a podľa označenia odporcu a účelu úveru neboli finančné prostriedky odporcovi poskytnuté na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľský úver, takže pri posudzovaní zmluvného vzťahu súd primárne použil predpisy upravujúce spotrebiteľské úvery. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa síce jedná o tzv. absolútny obchod, ale ustanovenia Obchodného zákonníka by bolo možné na daný zmluvný vzťah aplikovať iba za predpokladu, že by tieto ustanovenia boli pre odporcu, ako spotrebiteľa, výhodnejšie, ako ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, inak je neplatná. Pôvodný veriteľ a odporca síce uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, ale v tejto nebola jednoznačným spôsobom dojednaná výška úveru. Z predložených listinných dôkazov totiž vyplýva, že úver bol poskytnutý odporcovi na kúpu tovaru, ktorého maloobchodná cena bola 379,-eur, pričom pri uzatváraní kúpnej zmluvy odporca zaplatiť akontáciu 113,70 eur. Nakoľko celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 90,86 eur, celková výška spotrebiteľského úveru mala byť vyčíslená sumou 356,16 eur (265,30 eur + 90,86) a nie sumou 469,86 eur (táto čiastka predstavuje totiž súčet kúpnej ceny tovaru a celkových nákladov spotrebiteľa, hoci veriteľ odporcovi neposkytol úver na celú kúpnu cenu). Podľa zmluvných dojednaní odporca sa zaviazal splatiť úver v 24-och mesačných splátkach po 14,84 eur, čo predstavuje 356,16 eur, ale takáto suma zo zmluvy vôbec nevyplýva. Nepreskúmateľný je aj údaj o výške splátky, keď suma 14,84 eur mesačne je vyčíslená aj ako splátka s poistením, pričom poistenie jednoznačne dojednané v zmluve nebolo. V zmluve bol síce uvedený termín konečnej splatnosti - nakoľko nebol uvedený konkrétny dátum, možno vychádzať z predpokladu, že úver mal byť splatený do 31. 05. 2013. V zmluve však absentuje údaj o termíne prvej splátky, ako aj o termíne splatnosti nasledujúcich splátok v členení istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené, potom údaje uvedené v časti zmluvy o pôžičke s názvom „predmet financovania pôžičky“ sú nezrozumiteľné a v dôsledku toho v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. sa jedná o neplatný právny úkon. Potom písomne uzavretá zmluva medzi pôvodným veriteľom a odporcom neobsahuje platné dojednanie celkovej výšky spotrebiteľského úveru, dojednanie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho sa podľa § 11 ods. 9 písm. g/, k/ ZSÚ v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Pôvodný veriteľ poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 265,30 eur (z kúpnej ceny tovaru 379,-eur odporca zaplatil akontáciu 113,70 eur). Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca splatil 6 splátok po 14,84 eur, poslednú v novembri 2011. Pokiaľ sa preto navrhovateľ domáhal priznania rozdielu medzi poskytnutým úverom 265,30 eur a splatenou sumou 89,01 eur, jeho návrh bol dôvodný, a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 176,29 eur. Pokiaľ sa na základe zmluvy o úvere navrhovateľ domáhal priznania vyššej sumy, svoj nárok nepreukázal, a preto vo zvyšku súd návrh zamietol.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Navrhovateľ žiadal priznať v rámci istiny 273,59 eur aj zmluvnú pokutu vo výške 32,78 eur, pričom za dojednanú zmluvnú pokutu označil čl. 11 bod 1.2 VOP. VOP však jednostranne vypracoval poskytovateľ úveru - právny predchodca navrhovateľa, pričom odporca, ako spotrebiteľ, nemohol ovplyvniť ich obsah. Uplatnenie takého nároku, ktoré nebolo individuálne dojednané, je potrebné v spotrebiteľských zmluvách posudzovať ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, čo Občiansky zákonník sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu. Preto súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti, pokiaľ sa domáhal priznania zmluvnej pokuty. Nakoľko táto nebola dojednaná zákonom stanoveným spôsobom, nemohol si veriteľ započítať časť splateného úveru na úhradu zmluvnej pokuty.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák,. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31. 01. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že došlo k zosplatneniu pohľadávky v zmysle § 565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák. predžalobnou upomienkou zo dňa 26. 04. 2012. Právny predchodca navrhovateľa síce takúto listinu vypracoval, ale nakoľko ju zaslal odporcovi na adresu, na ktorej sa nezdržiaval a ktorá ani nevyplývala zo zmluvy o pôžičke, nenastali účinky zosplatnenia úveru. Potom súd vychádzal z termínu konečnej splatnosti úveru 31. mája 2013. Nakoľko odporca do tohto termínu dlžnú čiastku nezaplatil, do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom, t. j. od 01. 06. 2013. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,25 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi z priznanej istiny 176,29 eur úroky z omeškania 8,25 % ročne od 01. 06. 2013 do zaplatenia. V časti, pokiaľ navrhovateľ sa domáhal priznania vyšších úrokov z omeškania, z vyššej sumy a za dlhšie obdobie, jeho návrh nebol dôvodný, a preto ho súd zamietol.
Navrhovateľ si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil náhradu trov konania, ktorých výšku nešpecifikoval a náhradu trov právneho zastúpenia 75,91 eur. Navrhovateľ mal však v konaní úspech iba čiastočný, a preto súd o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že tieto pomerne rozdelil. Priznaním istiny 176,29 eur súd vyhovel návrhu navrhovateľa v rozsahu 64 %. Po započítaní neúspechu navrhovateľa v rozsahu 36 %, priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 28 %. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku 16,50 eur, z čoho 28 % je 4,62 eur. V konaní bol navrhovateľ zastúpený advokátom, ktorému patrí v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhláška“) odmena za dva úkony právnej služby vykonané advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin a to prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vypracovanie písomného návrhu po 23,24 eur, čo je 46,48 eur. Za každý z týchto úkonov právnemu zástupcovi patrí podľa § 16 ods. 3
vyhlášky paušálna náhrada po 8,39 eur, čo je 16,78 eur. Priznaná odmena a náhrady spolu vo výške 63,26 eur sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o 12,65 eur, na čiastku 75,91 eur. Vzhľadom na výsledok konania, súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 28 %, čo je 21,25 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania 4,62 eur, aj trov právneho zastúpenia 21,25 eur, čo je spolu 25,87 eur, advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi, ktorý v čase vydania tohto rozhodnutia zastupoval navrhovateľa.
Uloženú povinnosť, t. j. navrhovateľovi zaplatiť istinu spolu s úrokmi z omeškania a advokátovi náhradu trov konania, je v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. odporca povinný splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.