Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-359-2015.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17Ro/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou, v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti odporcom: 1. R. Q., W.. XX.X.XXXX, F. U. V.K., Q. XX, 2. Š. Y.Á., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., Q. XX, 3. R. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., Q. XX, 4. S. C., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., Q. XX, v konaní o zaplatenie 816,56 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. - 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 816,56 eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 26.6.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 48,50 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných do 20. dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.2.2014 žiadal, aby súd uložil odporcom v 1. - 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 816,56 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 31.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 48,50 eur za zaplatený súdny poplatok. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že nájomcom bytu č. 10 na ul. Q. XX sa na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. W. zo dňa 8.11.2010 stal odporca v 1. rade. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.11.2010 do 31.12.2010. Odporcovia v 1. - 4. rade užívali predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy od 1.1.2011. Žalovaná istina predstavuje nedoplatok za užívanie bytu za mesiace január až december 2012 v sume 486,15 eur ( 9 x 49,58 eur za 1 - 9/12 + 3 x 13,31 eur za 10 - 12/12) a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 v celkovej výške 330,41 eur.
Okresný súd Košice II platobným rozkazom sp. zn. 17Ro/93/2014 zo dňa 11.6.2014 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz súdu bol zrušený z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť odporcom do vlastných rúk.
Na pojednávanie nariadené na 27.10.2015 boli riadne a včas predvolaní navrhovateľ, odporcovia v 1. - 3. rade a opatrovník ustanovený pre odporcu v 4. rade. Pojednávania sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnila odporkyňa v 2. rade. Pojednávania sa nezúčastnil ani opatrovník odporcu v 4. rade, avšak zúčastnil sa osobne odporca v 4. rade, ktorý sa o termíne pojednávania dozvedel od svojho brata - odporcu v 1. rade a súhlasil s tým, aby súd pojednával, napriek tomu, že nebol riadne predvolaný na pojednávanie. Súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne v 2. rade.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ a odporcovia v 1. rade ako nájomca dňa 8.11.2010 uzavreli Zmluvu o nájme sociálneho bytu č. W., na základe ktorej prenajímateľ prenajal nájomcovi byt č. 10, nachádzajúci sa v V. W. G.. Q. XX na dobu určitú od 1.11.2010 do 31.12.2010 (č.l. 2). Z evidenčného listu (č.l. 3) a zápisu z opakovanej obhliadky bytu zo dňa 12.7.2012 (č.l. 4) vyplýva, že v predmetnom byte č. 10 na Hrebendovej 34 v Košiciach okrem odporcu v 1. rade bývali v spornom období aj odporcovia v 2., 3., 4. rade. Z hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky vyplýva, že odporca v 1. rade predmetný byt odovzdal navrhovateľovi dňa 4.12.2013 (č.l. 15).
Z mesačného zálohového predpisu platieb platného pre predmetný byt od 1.1.2012 vyplýva, že základné nájomné bolo stanovené vo výške 59,58 eur mesačne a podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.10.2012 bolo základné nájomné stanovené vo výške 33,31 eur mesačne (č.l. 10 a 11).
Podľa vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 na predmetnom byte za zúčtovacie obdobie vznikol nedoplatok v celkovej výške 330,41 eur, ktorý bol splatný do 30 dní od prevzatia vyúčtovania. Navrhovateľ však súdu nepreukázal, že vyúčtovanie bolo odporcom v 1. - 4. rade doručené (č.l. 6).
Navrhovateľ listom zo dňa 3.12.2012 vyzval odporcu v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní predmetného bytu k 31.10.2012 vo výške 1843,33 eur, avšak nepreukázal doručenie výzvy odporcom v 1. - 4. rade (č.l. 16).
Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania.
Podľa ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ust. § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca v 1.rade ako nájomca sporný byt užíval v období od uzavretia nájomnej zmluvy od 1.11.2010 do 31.12.2010, teda až do skončenia nájmu, na základe uzavretej nájomnej zmluvy. Po zániku nájomnej zmluvy odporcovia predmetný byt naďalej užívali, avšak od 1.1.2011 ho užívali bez právneho dôvodu, keďže navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcami v 1. - 4.rade nájomnú zmluvu neuzavrel. Odporcovia predmetný byt užívali až do času kedy ho odovzdali navrhovateľovi, podľa hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky do 4.12.2013. Táto skutočnosť nebola sporná ani medzi účastníkmi konania.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za predmetný byt za obdobie od januára do septembra 2012 vo výške 49,58 eur mesačne a za
obdobie od októbra do decembra 2012 vo výške 13,31 eur mesačne a vo výške nedoplatku z vyúčtovaných služieb dodávaných navrhovateľom do predmetného bytu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 v celkovej výške 330,41 eur, spolu vo výške 816,56 eur. Keďže odporcovia užívali predmetný byt v spornom období bez platnej nájomnej zmluvy, pričom užívali aj služby spojené s bývaním, získali majetkový prospech plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu, čím sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatili. Z predložených listinných dôkazov, a to z mesačných zálohových predpisov platieb za predmetný byt platných od 1.1.2012 a od 1.10.2012 súd zistil, že nájomné za tento byt v období od 1 - 9/2012 bolo vo výške 59,58 eur mesačne a za obdobie od 10 - 12/2012 vo výške 33,31 eur mesačne. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 súd zistil, že bol vykázaný nedoplatok vo výške 330,41 eur na predmetnom byte, preto súd nárok navrhovateľa čo do istiny považoval v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal odporcov zaplatiť istinu v celej výške spoločne a nerozdielne.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.6.2013 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľ žiadal v tomto konaní vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia bez právneho dôvodu a Občiansky zákonník neustanovuje čas splnenia pri vydaní bezdôvodného obohatenia, súd postupoval podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ súdu nepreukázal, že by mesačné zálohové predpisy, prípadne sporné vyúčtovanie alebo výzva na zaplatenie boli doručené odporcom v 1. - 4. rade. Tento návrh na začatie konania bol doručený odporcom v 1., 2., 3. rade dňa 24.9.2015, opatrovníkovi odporcu v 4. rade dňa 23.9.2015. Odporcovia v 1., 3. a 4. rade na pojednávaní dňa 27.10.2015 potvrdili, že celkovú výšku nedoplatkov za užívanie predmetného bytu za sporné obdobie im, vrátane odporkyne v 2. rade, navrhovateľ oznámil dňa 24.6.2014, čo súd považoval za prvú kvalifikovanú výzvu na plnenie, na základe ktorej boli odporcovia povinní plniť dňa 25.6.2014 a keďže tak neurobili, dňom 26.6.2014 sa dostali do omeškania. Podľa zistenia súdu ku dňu omeškania, t.j. k 26.6.2014 boli zákonné úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne, preto súd odporcov zaviazal zaplatiť 5,15 % úroky z omeškania ročne od 26.6.2014 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 48,50 eur. V súlade s ust. § 160 O.s.p. súd odporcom povolil splatiť dlh v splátkach vo výške 100,- eur mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.