Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-215-2015.pdf
PDF · 79.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/215/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. E., G.. XX.X.XXXX a maloletú Q. E. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, deti rodičov T.. M. E., G.. XX.X.XXXX, bývajúcej v Košiciach na V. Č..X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a B. E., G.. XX.X.XXXX, bývajúceho v J. Č.. XXX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 41P 166/2014-114 z 18.3.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca o zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd návrhu o zníženie výživného vyhovel v celom rozsahu, alternatívne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu § 205 ods. 2 písm. b) - f) O.s.p., ktoré je podľa jeho názoru možné aplikovať všetky, a ktoré následne špecifikoval. Konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení, že návrh o zníženie výživného podal štyri mesiace po právoplatnosti rozsudku, považuje za zlomyseľné, aj keď pravdivé. Zdôraznil však, že nový návrh o znížení výživného podal po tak krátkej lehote z dôvodov, že rozhodovanie Krajského súdu v Košiciach trvalo určitú dobu a tiež z dôvodov, že práve v tom čase nastali zmeny, na základe ktorých sa výrazne zmenili pomery dôležité pre zmenu jeho vyživovacej povinnosti. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nevykonal žiadne dokazovanie zamerané na zistenie oprávnených potrieb maloletých, t.j. nákladov na ich oprávnené potreby, teda nevykonal žiadne dôkazy nevyhnutné na vydanie relevantného dokazovania, týkajúceho sa zníženia výživného. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v čase podania návrhu na zníženie výživného bol jeho priemerný mesačný zárobok 1.150,-€ mesačne a príjem matky maloletých detí 1.250,-€. Náklady maloletých detí vzhľadom na ich pobyt v obci Sedlice, okres Prešov boli minimálne a nebol žiaden dôvod, aby bolo jeho výživné v tom čase zachované vo výške 400,-€, resp. nebol dôvod na to, aby jeho návrhu nebolo vyhovené. Poukázal na konštatáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, že jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie mesiacov október až december 2014 bol priemerne 1.800,-€ a zdôraznil, že toto tvrdenie konajúceho súdu nie je správne, nakoľko jeho priemerný mesačný zárobok je 1.150,-€ a v prípade bonusov, ako nenárokovateľných zložiek mzdy je 1.300 až 1.400,- €. V tejto súvislosti zdôraznil, že súdy ho fakticky nútia, aby bol pod neustálym stresom spojeným s existenčnými problémami a svojim zvráteným zmýšľaním účelovo v prospech matky vytvorili stav, kedy absolútne nerovnoprávne rozhodli o právach a povinnostiach rodičov vo vzťahu k maloletým deťom. Vyslovil
presvedčenie, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil aj náklady spojené s výživou a výchovou detí, nerozlišoval od výdavkov mesačných jednorazových a pravidelných, tiež nerozlíšil nevyhnuté výdavky s výdavkami, ktoré nie sú pre život maloletých detí dôležité. V neposlednom rade poukázal aj na jeho výdavky spojené s potrebami maloletých detí, ktoré nie sú zahrnuté vo výživnom, ktoré na nich pravidelne mesačne platí, je to jednorazové zakúpenie oblečenia, pobyt u neho počas víkendu, cez prázdniny, a pod.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd vykonal dostatočné dokazovanie v potrebnej miere a zákonným spôsobom rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol. K odvolacej námietke otca, že konajúci súd dostatočne nezisťoval oprávnené a nevyhnutné náklady maloletých detí uviedla, že konajúci súd si vyžiadal správu kolízneho opatrovníka, ktorý dôsledne zisťoval pomery maloletých detí a ona sama predložila priamo na pojednávaní listinné dôkazy, svedčiace o skutočných a nevyhnutných nákladov spojené s výchovou a výživou detí. Vyslovila presvedčenie, že naopak otec maloletých nepreukázal dostatočným spôsobom skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v jeho prípade došlo k zásadnej a trvalej zmene pomerov a posledného určenia výživného. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákona o ustanoveniach ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri ich skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov neberie do úvahy výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V danom prípade tak konajúci súd ako aj odvolací súd právne vychádzal predovšetkým z ustanovenia § 78 ods. 1 kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 2 ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas spotrebované výživné sa nevracia. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri zmene rozsudku podľa § 163 O.s.p. už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného výroku rozsudku, musí sa zaoberať len otázkou, či došlo k podstatnej zmene okolnosti, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného rozsudku. Zmena rozsudku je zásadné prípustná od času kedy došlo k zmene pomerov, súd tak môže rozhodnúť o zmene pôvodného rozsudku i spätne, avšak rešpektujúc pravidlá § 154 O.s.p.. Odvolací súd dodáva, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, či už schválením dohody rodičov, alebo autoritatívnym rozhodnutím je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatného zásadného charakteru. Konajúci súd je povinný vykonať dokazovanie a zistiť všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia z pomerov účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ súd nemá za dostatočne preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky rozhodovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho
ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a z úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného to môžu byť okolnosti ako napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb, u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Odvolací súd dôsledne preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že v danom prípade boli zistené všetky zákonné podmienky a kritériá v tomto smere bolo v dostatočnom smere vykonané dokazovanie. Tak ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade návrh na otca na zníženie výživného nie je dôvodný. O výživnom otca pre maloleté deti bolo posledný raz rozhodnuté rozsudkom okresného súdu Košice II, č.k. 45 P 251/2012-65 z 12.3.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7 CoP 189/2013-86 z 30.9.2013, kedy bola určená vyživovacia povinnosť na mal. C. 250,-€ a na mal. Q. 150,-€ mesačne. Pri určení výživného súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku otca 1.050,-€ a matky 889,94€. Odvolací súd v súvislosti s priemerným mesačným zárobkom otca zdôrazňuje, že do priemerného mesačného zárobku sa započítavajú všetky príjmy dosiahnuté v danom časovom období, bez rozlíšenia, či ide o základnú mesačnú mzdu, resp. nenárokovateľné príplatky. Preto je nepochybné, tak ako to vyplýva z mzdového listu, predloženého zamestnávateľom otca Q. A., s.r.o., že jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie jún až december 2013 bol 1.750,-€ a za obdobie október až december 2014 bol 1.881,-€. Priemerný mesačný zárobok matky za obdobie roku 2014 tak ako to vyplýva zo správy jej zamestnávateľa bol 1.218,26€. Na druhej strane je dôvodné predpokladať, že od poslednej úpravy výživného nenastala žiadna taká okolnosť, ktorá by znížila oprávnené výdavky spojené s nevyhnutnou výživou a výchovou maloletých detí a ktorá by odôvodňovala z toho dôvodu zníženie výživného, naopak uplynulo určité časové obdobie kedy mohlo dôjsť k určitému zvýšeniu ich nákladov. Pre úplnosť odvolací súdu dodáva, že v danom prípade je otec povinný rodič, ktorému sa určuje vyživovacia povinnosť a nie matka, ktorá má deti v osobnej starostlivosti zabezpečuje ich každodennú výživu a výchovu, osobne sa o nich stará, a preto skúmanie jej príjmu majú za daných okolností preskúmavanej veci minimálny význam, keďže ona si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne bez určenia výživného súdom. Na základe uvedeného preto aj odvolací súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože neboli splnené zákonné predpoklady na to, aby konajúci súd mohol návrhu vyhovieť, naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé a nepochybné, že otec od poslednej úpravy dosahuje vyšší priemerný mesačný zárobok, preto si môže vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plniť bez akéhokoľvek svojho vlastného existenčného ohrozenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.