Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpený: SOUKENÍK -ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: JUDr. Matúš Košara, so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správca úpadcu P. A. v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. I. XX/XXX, XXX XX L. nad V., o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 9.285,70 eur z titulu náhrady škody, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. prihláškou č. 1 zo dňa 29.10.2014, zapísanej v zozname pohľadávok po číslom 1/C-2.

II. Súd určuje, že žalobca je veriteľom podriadenej, vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému z titulu zmluvnej pokuty vo výške 3.342,31 eur z leasingovej zmluvy č. E./XX/XXXXX uzatvorenej s úpadcom dňa 30.06.2004, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. prihláškou č. 1 zo dňa 29.10.2014, zapísanej v zozname pohľadávok po číslom 1/C-2.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 382,89 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 10.02.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou domáha, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške 12.628,01 eur voči dlžníkovi P. A., uplatnenej v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín po sp. zn. , táto pohľadávka je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 13.10.2014 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu P. A., nar. XX.XX.XXXX a za správcu úpadcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara. Zároveň bol uvedeným uznesením uznaný konkurz za malý. Žalobca si prihláškou zo dňa 22.10.2014, doručenou správcovi a súdu v základnej prihlasovacej lehote, uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku č. 1 spolu vo výške 24.987,91 eur. Žalovaný poprel sumu vo výške 12.628,01 eur z pohľadávky z dôvodu spornosti pohľadávky, ktorú mal judikovať aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. k. -196 zo dňa 26.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2014. Na základe uvedeného žalovaný poprel pohľadávku vo výške istiny 6.447,93 eur a z uvedeného dôvodu nevznikol žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania vo výške 6.180,08 eur. Dňa 30.06.2004 uzavrel žaloba, ako leasingový prenajímateľ na jednej strane, so žalovaným ako leasingovým nájomcom na strane druhej, leasingovú zmluvu č.

E./XX/XXXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu a špecifikácia poistenia predmetu leasingu vrátane všeobecných poistných podmienok. Predmetom zmluvy bol finančný prenájom osobného automobilu X. XXX X,X O. ktorý úpadca prevzal dňa 30.06.2004 na základe protokolu o prevzatí predmetu zmluvy. Dňa 29.10.2005 žalobca vypovedal úpadcovi zmluvu v súlade s bodom 4.4.1 písm. a/ všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu. V súlade so zmluvou žalobca vystavil úpadcovi konečné finančné vyúčtovanie zmluvy na sumu 12.738,65 eur, ktorú mal úpadca zaplatiť žalobcovi v lehote do dňa 22.01.2008. Úpadca vyššie uvedenú sumu žalobcovi do dňa podania žaloby neuhradil. Nezaplatením vyššie uvedenej sumy v lehote splatnosti sa úpadca vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle a nasl. do omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené a výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnú k prvému dňu omeškania, má žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 12.738,65 eur od 23.01.2014 do 20.10.2014 (deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu) spolu vo výške 12.249,26 eur. Žalobou zo dňa 21.12.2009 sa žalobca domáhal, aby súd uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.738,65 eur s príslušenstvom z vyššie uvedených dôvodov. Dňa 23.03.2009 vydal Okresný súd Trenčín v uvedenej veci platobný rozkaz sp. zn. , ktorým zaviazal úpadcu na zaplatenie 12.738,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 12.738,65 eur od 23.01.2008 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal úpadca odpor, v ktorom uviedol, že úpadca si nie je vedomý akéhokoľvek dlhu voči žalobcovi z titulu obchodných vzťahov vzniknutých zo zmluvy E./XX/ XXXXX zo dňa 30.06.2004. Úpadca predmet leasingu vrátil žalobcovi niekedy koncom roku 2005, k odporu úpadcu zaslal žalobca vyjadrenie, v ktorom špecifikoval žalovanú sumu. Dňa 05.12.2011 vydal Okresný súd Trenčín rozsudok sp. zn. -166, ktorým rozhodol, že úpadca je povinný zaplatiť žalobcovi 6.290,72 eur s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.01.2008 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 6.447,93 eur s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.01.2008 do zaplatenia sa zamieta a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd mal za preukázané, že úpadca vrátil vozidlo žalobcovi dňa 10.10.2005 pred ukončením leasingovej zmluvy. Súd mal za nesporné, že úpadca nezaplatil žalobcovi tri splátky v celkovej výške 2.282,85 eur, zároveň súd priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 204,74 eur ako aj nárok na zaplatenie 3.803,13 eur ako škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi súčtom istín zo 17 - 40 splátkami, t. j. suma 13.486,72 eur a cenou 9.683,59 eur ako cenou, za ktorú bolo vozidlo predané tretej osobe. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vyfakturovanú úpadcovi faktúrou č. 0401306551 vo výške 1.715,09 eur súd nepriznal pre jej neurčitosť a posúdil dohodu o zmluvnej pokute ako absolútne neplatný právny úkon. Náklady žalobcu vyúčtované ako škoda, ktorá žalobcovi vznikla po ukončení záväzkového vzťahu s úpadcom a to náklady za parkovné za obdobie od 25.01.2007 do 30.09.2007, náklady za parkovné za obdobie od 12.10.2005 do 25.01.2007 a náklady za vypracovanie znaleckého posudku č. 19-15/2007 zo dňa 01.05.2007 znalcom D.. F. I., náklady za havarijné poistenie za obdobie od 29.10.2005 do 31.10.2007 súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť s porušením zmluvných povinností úpadcu. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca aj úpadca. Dňa 26.02.2014 vydal Krajský súd v Trenčíne rozsudok, sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.290,-72 eur s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.01.2008 do zaplatenia potvrdil. V časti výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 6.447,93 eur s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.01.2008 do zaplatenia zamietnutá zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok prvostupňovému súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu v časti o zaplatenie 6.447,93 eur s príslušenstvom z dôvodu neplatného dojednania zmluvnej pokuty a nepreukázania príčinnej súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu s úpadcom a vzniknutou škodou. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uvádza, že medzi žalobcom a úpadcom bolo dostatočne určité dojednanie o zmluvnej pokute ako aj definovaný pojem „hrubé porušenie dohodnutých podmienok“. Odvolací súd vo svojom rozsudku poukazuje na nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa ohľadne nároku žalobcu na náhradu škody ako nákladov ním vynaložených celkom vo výške 4.732,84 eur v súvislosti so zánikom leasingového vzťahu so žalovaným pre nepreukázanie príčinnej súvislosti. Odvolací súd zdôraznil, že účastníci si v leasingovej zmluve vymedzili práva a povinnosti a v zmysle bodu 4.4.4 bol žalobca oprávnený úpadcovi vykonať vyúčtovanie tam uvedených nárokov. Žalobca je preto toho názoru, že popretie prihlásenej pohľadávky zo strany žalovaného je nedôvodné a v rozpore s príslušnými ustanovenia ZoKR. Žalobca spolu s prihlásením pohľadávky predložil potrebné zmluvy a prílohy vystavené úpadcovi ako aj súdne rozhodnutia týkajúce sa prihlásenej pohľadávky žalobcu v rozsahu potrebnom pre plné uplatnenie práva konkurzného veriteľa. Žalobca má za to, že všetky žalobcom

uplatnené náklady vznikli v dôsledku porušenia povinností žalovaného a sú výslovne upravené v bode 4.4.4 VZP. Uvedené náklady museli byť vynaložené z jediného dôvodu, a to predčasného ukončenia leasingovej zmluvy pre neplnenie záväzkov žalovaným. V prípade plnenia záväzkov žalovaným by žalobca nemusel pristúpiť k odobratiu predmetu leasingu, jeho uskladneniu, oceneniu, prepisu a plateniu poistného na havarijné poistenie. Nenastala žiadna iná skutočnosť, ktorá by bola príčinou vzniku škody a jedinou príčinou škody bolo neplnenie záväzkov úpadcom. Tieto náklady v prípade nepriznania súdom by musel znášať žalobca, aj keď neporušil žiadnu povinnosť a riadne si plnil všetky záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa žalobca nepovažuje za rozhodnutie v súlade so zásadou pacta sunt servanda, keďže žalobca si voči úpadcovi uplatnil len náklady, ktoré boli výslovne uvedené v bode 4.4.4 písm. b) a písm. c)VZP. Už pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bolo zrejmé, že dôjde k vynaloženiu týchto nákladov a ich príčinnou bola jediná skutočnosť, porušenie povinnosti žalovaného riadne a včas platiť leasingové splátky, čo viedlo k ukončeniu leasingovej zmluvy a k vynaloženiu uvedených nákladov. Podľa názoru žalobcu, žalovaný mal pri uvedenej pohľadávke podrobnejšie prihliadnuť na všetky skutočnosti tohto prípadu, dôsledne preštudovať rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a riadiť sa jeho závermi uvedenými v odôvodnení predmetného rozsudku. Žalobca splnil všetky zákonom požadované a predpokladané náležitosti potrebné na riadne uplatňovanie práv veriteľa v konkurznom konaní proti úpadcovi a nebol dôvod na popretie prihlásenej pohľadávky zo strany žalovaného, a preto je potrebné určiť, že prihlásená pohľadávka je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky.

Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a poučením doručená dňa 09.06.2015. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.06.2015 v ktorom uviedol, že poprel právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky z dôvodu spornosti pohľadávky, ktorú judikoval aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. k. -196 zo dňa 26.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2014. Vymáhateľnosť poprel žalovaný z rovnakých dôvodov. Správca konal v súlade s § 32 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého je správca povinný poprieť každú spornú prihlásenú pohľadávku na základe porovnania s účtovnou a inou dokumentáciou, zoznamom záväzkov, vyjadrením úpadcu a iných osôb a vlastného šetrenia. Ak by v zmysle vyššie uvedeného správca spornú pohľadávku nepoprel, mohlo by dôjsť k porušeniu povinností správcu. Keďže k dňu vyjadrenia dôvody popretia stále trvajú, žalovaný sa ich plne pridržiava. Žalovaný za účelom bližšieho objasnenia sporných skutočností navrhol predvolať a vypočuť úpadcu P. A.. I. poukázal na to, že žalobca sa nedomáhal určenia, že je veriteľom prihlásenej pohľadávky, a v tomto zmysle aj keby súd určil, že ide o pohľadávku v zmysle petitu, nebolo by možné túto pohľadávku zistiť z dôvodu, že by nebol určený veriteľ tejto pohľadávky.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti účastníkov konania, ktorým bol termín pojednávania riadne doručení, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 27.10.2015, v ktorom uviedol, že sa pridržiava dôvodov popretia a zároveň zobral späť svoj návrh na vypočutie úpadcu. Z uvedeného dôvodu sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil aj úpadca.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a v plnom rozsahu sa pridržiava a poukazuje na listinné dôkazy, ktoré boli do spisu predložené. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2015 a ako dôkaz o tom zároveň predložil sprievodný list doručený správcom spolu s doručenkou.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: lízingová zmluva č. E./XX/XXXXX, všeobecné zmluvné podmienky finančného lízingu ČSOB lízing a.s. pre dopravu, technik 0205, ukončenie lízingovej zmluvy č. E./XX/XXXXX, doručenka doručená úpadcovi 31.10.2005, doručenka doručená úpadcovi 31.10.2005, doručenka doručená úpadcovi 31.10.2005, finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. E./XX/XXXXX, odpor proti platobnému rozkazu z 29.04.2010, vyjadrenie k odporu špecifikácia žalovanej sumy a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, odpoveď na výzvu súdu z 24.05.2011, odpoveď na výzvu súdu z 15.08.2011, odvolanie z 27.12. 2011, rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -166, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -196, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, zmluvná pokuta za omeškanie úhrady splátok z 11.01.2005, zmluvná pokuta za omeškanie úhrady splátok z 15.03.2005, zmluvná pokuta za omeškanie úhrady splátok z 14.07.2005, zmluvná pokuta za omeškanie úhrady splátok

z19.09.2005, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXX, dohoda o platbách nájomného k zmluve č. E./ XX/XXXXX, faktúra č. 79027, faktúra č. XXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, faktúra č. XXXXX, faktúra č. XXXXX, vyúčtovanie odmeny za znalecký posudok z XX.XX.XXXX, faktúra č. XXXX/XXX, potvrdenie o úhrade poistného z XX.XX.XXXX, výpis z obchodného registra na žalobcu z XX.XX.XXXX, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -27, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -33, č.l. 91 výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 1/C-2, výpis z obchodného registra na žalobcu z 26.10.2015, výpis z registra obyvateľov na úpadcu, popretie uplatnenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 1/C-2 spolu s pripojenou obálkou a zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. prihláška pohľadávky pod por. č.2.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -27 zo dňa 01.10.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX/XXX-X, L. nad V.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 08.10.2014 a dňa 09.10.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -33 zo dňa 13.10.2014 bol na majetok dlžníka P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XX/XXX-X, L. nad V. vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara, konkurz bol vyhlásený za malý, správcovi bolo uložené vypracovať a predložiť súdu správu o stave a zabezpečení majetku úpadcu, bolo mu uložené bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov, veritelia boli vyzvaní na prihlasovanie svojich pohľadávok, bolo uskutočnené poučenie veriteľov a dlžník bol poučení o možnosti oddlženia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 20.10.2014 a dňa 21.10.2014 nadobudlo právoplatnosť. Dňa 22.10.2014 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.12.2014. Od nasledujúceho dňa t. zn. od 06.12.2014 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 05.01.2015. Od nasledujúceho dňa po doručení oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky správcom t. zn. od 13.01.2015 začala plynúť veriteľovi, žalobcovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 11.02.2015. Žalobca podal prihlášku pohľadávky dňa 29.10.2014, správa prihlásenú pohľadávku poprel dňa 05.01.2015, popretie pohľadávky bolo oznámené žalobcovi dňa 12.01.2015 a žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky dňa 09.02.2015. Žalovaný ako správca poprel prihlásený pohľadávku v celkovej výške 12.628,01 eur čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia z dôvodu jej spornosti, a to z dôvodu spornosti, ktorú judikoval aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. k. -196, zo dňa 26.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2014. Žalobca a úpadca dňa 30.06.2004 uzatvorili leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bolo zo strany žalobcu umožnenie úpadcovi za úhradu trvalé užívanie hnuteľných vecí, na základe výberu úpadcu podľa jeho žiadosti. Súčasťou leasingovej zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu č. 02/05. Žalobca oznámením zo dňa 25.10.2005 oznámil úpadcovi výpoveď leasingovej zmluvy v súlade s článkom 4.4.1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok, táto výpoveď bola doručená úpadcovi dňa 31.10.2005.Následne dňa 13.12.2007 uskutočnil žalobca finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. LZF/04/01306, z ktorého vyplýva celkový nedoplatok vo výške 12.738,65 eur t. j. 383.764,70 Sk, s tým, že úpadca mal uhradiť predmetnú sumu do 22.01.2008. Predmetné finančné vyúčtovanie je tvorené súčtom neuhradených splátok vo výške 2.282,85 eur, zmluvnými pokutami a úrokmi z omeškania vo výške 204,74 eur a nákladmi prenajímateľa v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy vo výške 10.251,06 eur. Tieto náklady boli vyfakturované úpadcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 8.535,98 eur a faktúrou č. 0401306551 vo výške 1.715,09 eur. Žalobca si uplatnil predmetný nárok po jeho neplnení súdnou cestou a to podanou žalobou na Okresný súd Trenčín, kde prebiehalo konanie pod sp. zn. a následne po podaní odporu pod sp. zn. . V predmetnej veci bol Okresným súdu Trenčín pod č. k. -166 dňa 05.12.2011 vyhlásený rozsudok, ktorým súd uložil úpadcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.290,72 eur spolu s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.01.2008 do zaplatenia a v časti o zaplatenie sumy 6.447,93 eur s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 23.01.2008 do zaplatenia súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Voči tomuto rozhodnutiu podali obaja účastníci konania odvolanie na ktoré Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom č. k. -196 zo dňa 26.02.2014 rozsudok v časti, ktorej súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.290,72 eur spolu s 14,25 % ročným úrokom

z omeškania od 23.01.2008 do zaplatenia potvrdil a v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a v časti rozhodnutia o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.01.2012, nakoľko konkurzné konanie, ktoré predmetný spor vyvolalo bolo začaté po 01.01.2012.

Podľa tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

Podľa odsek 1 vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa odsek 1 účastníkmi konkurzného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa odsek 1 veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa odsek 5 prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu.

Podľa odsek 1 pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

Podľa odsek 6 k prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje aj v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu. Podľa odsek 1 každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

Podľa odsek 2 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

Podľa odsek 3 písm. a) pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

Podľa odsek 9 veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené

na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa odsek 19 pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

Podľa tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.

Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Súd posudzoval aktívnu a pasívnu legitimácia žalobcu a žalovaného, pričom zistil, že v uvedenom prípade aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa . Žalobca má postavenie veriteľa v konkurze podľa . Žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa .

Súhrnná prihláška č. 1 žalobcu došla súdu dňa 29.10.2014, pričom posledný deň lehoty na prihlasovanie pohľadávok bol 05.12.2014. Správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 05.01.2015, pričom posledný deň na popretie pohľadávok bol 05.01.2015. Žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky dňa 09.02.2015, pričom posledným dňom na podanie žaloby bol deň 11.02.2015. Pri prihlasovaní pohľadávky žalobcom, pri popretí pohľadávky správcom ako aj pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Podľa určovacou žalobou je možné uplatniť na súde pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem v zmysle na určenie popretej pohľadávky, nakoľko iným spôsobom nie je zabezpečená jeho právna ochrana. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca si uplatnil teda prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky dôvodne. Súhrnnou prihláškou č. 1 si žalobca prihlásil aj pohľadávku pod poradovým číslom 2 v celkovej výške 12.628,01 eur a to v členení na istinu vo výške 6447,93 eur a úrok z omeškania vo výške 6.180,08 eur. Žalovaný prihlásenú pohľadávku poprel a to z dôvodu jej spornosti, nakoľko medzi účastníkmi prebiehal súdny spor a spornosť pohľadávky judikoval aj Krajský súd v Trenčíne a to v rozsudku č. k. -196 zo dňa 26.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2014. Z uvedeného dôvodu bola zhodne popretá ako výška, tak právny dôvod vzniku, vymáhateľnosť aj poradie prihlásenej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -166 zo dňa 05.12.2011 súd zamietol žalobu žalobcu práve v popretej časti, t. zn. v časti o zaplatenie sumy 6.447,93 eur spolu s úrokom z omeškania. Krajský súd v Trenčíne, v tejto časti rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -166 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z predloženého odôvodnenia vyplýva, že pôvodne súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty je nezrozumiteľné a neurčité čo robí toto dojednanie, a to .4, neplatné a zároveň z toho dôvodu, že nemal preukázanú súvislosť nákladov vynaložených žalobcom s ukončením záväzkového vzťahu s úpadcom, nakoľko mal za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním úpadcu. Odvolací súd k právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa uviedol, že toto je nesprávne, a poukázal na to, že dojednanie zmluvnej pokuty je potrebné vykladať tak, že bod 5.1 nadväzuje na bod 4.4.1 písm. a), čím došlo k stanoveniu porušenia povinnosti, pre prípad ktorého si zmluvné strany zmluvnú pokutu dojednali. Rovnako poukázal na to, že z nesprávneho právneho posúdenia súd vychádzal aj pri posúdení nároku žalobcu na náhradu škody ako nákladov ním vynaložených celkom vo výške 4.732,84 eur jeho zmluvným partnerom, pričom poukázal na to, že náklady by žalobcovi neboli vznikli, keby žalovaný neporušil svoje zmluvné povinnosti, preto záver súdu prvého stupňa o nesplnení základných predpokladov na náhradu škody v zmysle neobstojí. Súd v rozhodovaní o novo podanej žalobe, nakoľko samotné incidenčné konanie neprestavuje pokračovanie po vyhlásení konkurzu prerušeného civilného konania, nanovo rozhodoval o uplatnenom nároku žalobcu. Avšak súd poukazuje na to, že jeho rozhodnutie vychádzalo aj z právneho názoru súdu druhého stupňa, vyjadreného v rozsudku -196, od záverov ktorých sa súd nemal dôvod odkloniť. V rámci vykonaného dokazovania mal súd preukázané, uzatvorenie leasingovej zmluvy medzi úpadcom a žalobcom zo dňa 30.06.2004, ako aj jej mimoriadne ukončenie zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu, z dôvodu porušenia povinností úpadca a to riadne a včas plniť dohodnuté leasingové splátky, čím došlo dňa 31.10.2005 k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Tieto skutočnosti ani medzi žalobcom a žalovaným neboli sporné. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok vyplývajúci jednak z ukončenej zmluvy a náhradu škody viažucu sa k porušenia zmluvných povinností, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda. V časti nároku na zaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 1.715,09 eur súd mal vykonaným dokazovaním preukázanú dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty, a to čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu uplatnenej žalobou. Medzi žalobcom a úpadcom bola zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad hrubého porušenia dohodnutých zmluvných podmienok, pre ktoré je možné vypovedať zmluvu, pričom za takéto hrubé porušenie zmluvných podmienok možno považovať v zmysle všeobecných obchodných podmienok aj omeškanie s úhradou 25 a viac dní so zaplatením leasingovej splátky. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dohodnutá v článku 5.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok v spojení s článkom 4.4.1 Všeobecných obchodných podmienok. Riadnym neplnením zmluvných povinností a to neplatením dohodnutých splátok v lehote splatnosti došlo k naplneniu ako dôvodu pre vypovedanie zmluvy v zmysle článku 4.4.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, tak aj zároveň k vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanej pre prípad porušenia tejto zmluvnej povinnosti v zmysle článku 5.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok. T. zn. zabezpečovaná povinnosť bola v uvedenom prípade riadne platenie leasingových splátok, pre prípad porušenia ktorého medzi účastníkmi bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 6 násobku mesačnej splátky resp. 2 násobku štvrťročnej splátky, pričom v zmysle uvedenej dohody by mal žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo vyššej výške ako si uplatnil žalobou aj prihláškou pohľadávky (splátka bola vo výške 22.924,40 SK t. j. 760,95 eur x 6 = 4.565,70 eur), pričom žalobca si uplatnil zmluvnú

pokutu vo výške 1.715,09 eur. K porušeniu samotnej zmluvnej povinnosti súd uvádza, že to, že úpadca bol v omeškaní s úhradou splatných splátok, úpadca ako v rámci jeho možnosti vyjadrenia k podanej prihláške, tak ani samotný žalovaný ako správca v konaní nenamietal, t. zn. nenamietal, že by neboli splnené predpoklady pre uplatnenie zmluvnej pokuty, t. zn. že by nebolo došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zmluvnou pokutou zabezpečenej. Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú dôvodnosť tejto pohľadávky súd určil že žalobca je jej veriteľom čo do právneho dôvodu vzniku, vymáhateľnosti a výšky. Čo sa týka určeného poradia, súd vzhľadom na má za to, že v uvedenom prípade ide o podriadenú pohľadávku, nakoľko v zmysle citového ustanovenia sa ako podriadené uspokoja aj zmluvné pokuty, preto určil poradie tejto pohľadávky ako podriadené a vo zvyšku súd žalobu zamietol. V zmysle sa veriteľ popretej pohľadávky môže žalobou domáhať najviac v rozsahu ako uviedol v prihláške. To znamená, že súd veriteľovi nemôže priznať viac ako si uplatňuje v prihláške, pohľadávku z iného právneho dôvodu ako si uplatňuje v prihláške resp. lepšie poradie uspokojenia ako si uplatňuje. Nič však súdu nebráni, ak zistí, že pohľadávka mala byť zo zákona prihlásená v inom poradí, toto poradie je horšie ako prihlásené, rozhodnúť o uspokojení v horšom poradí, tak ako to bolo aj v uvedenom prípade, ak došlo k popretiu aj poradia. Preto súd v časti t. zn. v časti určenia popretej pohľadávky ako inej pohľadávky - poradie E, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka nároku na náhradu škody, súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu vo veci sp. zn. , pričom má za to, že náklady, ktoré si žalobca ako škodu uplatnil v konkurze úpadcu ako aj predmetnou žalobou, by žalobcovi neboli vznikli, keby nedošlo k porušeniu povinnosti úpadcu riadne a včas plniť všetky svoje zmluvné povinnosti, t. zn. aj povinnosť riadne a včas platiť dohodnuté leasingové splátky, v termínoch v zmluve dohodnutých. V dôsledku porušenia zmluvných povinností úpadcu žalobca vypovedal zmluvu, pričom v príčinnej súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu s úpadcom vznikli žalobcovi náklady, ktoré súviseli s uvedeným zmluvným vzťahom a jeho finančným vysporiadaním. Náklady, ktoré žalobca vynaložil by mu nikdy neboli vznikli, t. zn. k ich vynaloženiu by nemuselo dôjsť, keby si úpadca riadne plnil všetky svoje zmluvné povinnosti t. zn. medzi inými aj riadne aj včas platil splatné splátky v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom. Zodpovednosť za škodu v zmysle predstavuje objektívnu zodpovednosť, ktorej predpokladom pre jej vznik je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti. Zodpovednosť je daná len vtedy, ak vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením predmetnej povinnosti. Súd poukazuje aj na to, že aj pokiaľ sú dané všetky predpoklady zodpovednosti, povinný nezodpovedá za škodu, ak porušenie povinností je spôsobené okolnosťami v zmysle - ide o tzv. liberačné dôvody. Dôkazné bremeno o nich má však povinný. Vznik škody a jej výšku, mal súd preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Porušenie zmluvnej povinnosti ako aj príčinná súvislosť mal rovnako z vykonaného dokazovania, aj v zmysle vyššie uvedeného, v konaní preukázané, preto mal za to, že bola žalobcom prihlásená pohľadávka aj z titulu náhrady škody dôvodne. V zmysle uvedeného súd mal za preukázané, dôvodné uplatnenie ako náhrady škody a to ako nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov vo výške 185,88 eur (2 x 2.800,- SK), nákladov spojených s prepisom vozidla vo výške 119,50 eur (3.600,- Sk), spojených s vymáhaním pohľadávky, vyhľadávaním a odoberaním vozidla vo výške 398,33 eur (12.000,- Sk), nákladov na havarijné poistenie vo výške 3.122,58 eur (94.071, Sk) ako aj nákladov na parkovné vo výške 906,55 eur (27.310,70 Sk), t. zn. mal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody v celkovej výške 4.732,84 eur. Žiadne liberačné dôvody žalovaný resp. úpadca v konaní neuviedol. Žalobca si k uplatneným nárokom zároveň uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške 14,25 % ročne (zákonný úrok vo výške o 10% vyššej, než bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, ktorá bola v dobe od 25.04.2007 do 28.10.2008 vo výške 4,25 %) z dlžnej sumy od 23.01.2008, kedy bola úpadcovi žalobcom určená lehota na dobrovoľné plnenie jeho povinnosti, do 21.10.2014, do dňa vyhlásenia konkurzu, preto súd aj v tejto časti určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky v uplatnenej výške. A to vo vzťahu k úroku z omeškania k zmluvnej pokute vo výške 1.627,22 eur a vo vzťahu k náhrade škody vo výške 4.552,86 eur. Vzhľadom k tomu, že jediným dôvodom popretia prihlášky bol spornosť uplatneného nároku vzhľadom na pred vyhlásením konkurzu prebiehajúce súdne konanie, iné dôvody v popretí neuviedol, súd vychádzajúc aj z skôr vyhlásených rozhodnutí, mal za to, že žalobca dostatočne predloženými listinnými dôkazmi preukázal ním uplatnený nárok, preto žalobe v takmer plnom rozsahu vyhovel. Súd zamietol žalobu iba v časti určenia poradia uspokojenia pohľadávky zo zmluvnej pokuty z dôvodov vyššie uvedených. Žalobca sa podanou žalobou v petite žaloby domáhal že pohľadávka žalobcu je nesporná. Žalovaný poukazoval na to, že v prípade takéhoto rozhodnutia, by nebolo možné pohľadávku zistiť, z dôvodu,

že by nebol určený veriteľ pohľadávky. Súd k uvedenému uvádza, že z podanej žaloby ako aj z petitu žaloby je dostatočne zrejmé, čoho sa žalobca domáha a to určenia žalobcu ako veriteľa ním prihlásenej pohľadávky do konkurzu. Vzhľadom k uvedenému súd žalobcu na úpravu petitu, tak ako to navrhol žalovaný nevyzýval. Čo sa týka určenia, ktorého sa domáhal žalobca, že jeho pohľadávka je nesporná, k tomu, súd uvádza, že súd vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je sporná resp. nesporná, či zistená, pretože nespornosť a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu v zmysle odsek 19 , preto vymedzenie nespornosti tak to navrhoval žalobca vo výroku rozsudku absentuje. Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 382,89 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 10.02.2015 a účasť na konaní pred súdom zo dňa 27.10.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa , /, písm. c/, písm. d/ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, čo je za rok 2015 suma vo výške 64,53 eur. Pri určovaní výšky základnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej právnym zástupcom súd, rovnako ako žalobca, vychádzal z , stotožniac sa aj s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v uznesení z 13. 12. 2011, č. k. -8, z ktorého vyplýva, že žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa . Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa č. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR sp. zn. a . Ku každému z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi podľa aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, predstavuje za rok 2015 sumu 8,39 eur. Podľa pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2015 je 13,98 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v Bratislave, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 13,98 eur za každú zo šiestich polhodín. Podľa písmeno a/ advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného. Právny zástupca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu cestovného, pričom cestovné a jeho výšku odvodzoval od údajov k použitému motorovému vozidlu zn. Hyundai, ktorého vlastníkom je spoločnosť BL Consulting s.r.o., pričom žalobca súdu nijak neozrejmil, aký vzťah bol medzi právnym zástupcom žalobcu a predmetnou spoločnosťou, prečo a na základe akého titulu užíval právny zástupca žalobcu predmetné motorové vozidlo a teda prečo si účtoval opotrebenie predmetného vozidla. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu pracovnú cestu predmetným motorovým vozidlom uskutočnil, súd mu priznal v súvislosti s touto cestou nevyhnutné náklady, ktoré musel vynaložiť a to náklady na spotrebované pohonné hmoty a to vo výške 19,72 eur, vzhľadom k spotrebe predmetného motorového vozidla 6 l/100 km, pri cene paliva 1,264 eur/l. Avšak vzhľadom k tomu, že právny zástupca nepreukázal právny titul na základe ktorého predmetné vozidlo použil, vlastníkom vozidla je niekto iný ako právny zástupca žalobcu, súd opotrebenie vozidla právnemu zástupcovi žalobcu v uplatnenej sume 57,10 eur nepriznal. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s o daň z pridanej hodnoty.

Zároveň si žalobca uplatnil ako náhradu trov konania aj náhradu za zložený preddavok na trovy konania v sume 322,65 eur t. zn. uplatnil si celkovo trovy konania 762,64 eur. K uplatnenému preddavku súd uvádza, že nejde o trovy konania, ale o preddavok na trovy konania. Žalobca bol v konaní

úspešný, žalovanému súd žiadnu náhradu trov konania nepriznal, preto ak tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, následne po právoplatnosti, bude preddavok na trovy konania žalobcovi vrátený v celom rozsahu. V prípade ak by došlo k zmene rozhodnutia a prípadnému priznaniu nároku na náhradu trov konania protistrane, zložený preddavok by bol použitý na úhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.