Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/39/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa A. O. nar. XX.X.F. bývajúceho v W. pri B. XX, R. zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Wagnerom so sídlom Advokátskej kancelárie v Humennom na Kudlovskej 1 proti odporcovi Ing. A. O. bývajúceho v W. pri B. XX, R. t.č. v Michalovciach na Krymskej 3 v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 2.12.2014 č.k. -240 v spojení s opravným uznesením z 9.2.2015 č.k. -303 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 2.12.2014 č.k. -240 v spojení s opravným uznesením z 9.2.2015 č.k. -303 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 150 Eur od 7.7.2011 do 31.1.2012 a 250 Eur mesačne od 1.2.2012 do budúcna vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu navrhovateľovi. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.7.2011 do 30.11.2014 v celkovej výške 7.695 Eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach 150 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku . V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal odvolanie odporca s poukazom na ust. / , že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, že nepreukázal čerpanie životnej poistky napriek tomu, že jednoznačne uviedol, že ju použil na základné životné potreby (nájom a stravu), pretože to bol v tom čase jeho jediný zdroj príjmu. Predpokladal, že súd jeho vyjadrenie akceptoval, avšak v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že o svojom tvrdení nepredložil dôkaz. Z toho dôvodu spolu s odvolaním predložil nájomné zmluvy, kde po rozvode býval. Uviedol, že bývalá manželka (matka navrhovateľa) mu zablokovala účty a prístup k akýmkoľvek financiám a do dnešného dňa disponuje všetkých ich spoločne nadobudnutým hnuteľným a nehnuteľným majetkom a tiež firmy K.-A., s.r.o., keďže ani po troch rokoch nie je ukončené BSM. S poukazom na ust. Zákona o rodine vytkol konajúcemu súdu, že neprihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, lebo nedostatočne preveril jeho reálne finančné možnosti a schopnosť platiť zvýšenú výšku výživného. Poukázal na to, že od apríla 2013 je zamestnaný vo firme T. K., s.r.o. (predtým R., s.r.o.) v M. s čistým mesačným príjmom 900 Eur, ako to bolo zdokladované v priebehu konania na súde prvého stupňa. Keďže Okresný súd Michalovce rozhodnutím z 30.11.2014 č.k. -229 ho zaviazal prispievať na výživu dcéry Y. O. 250 Eur mesačne a dlžné výživné splácať po 50 Eur mesačne, t.j. spolu 300 Eur mesačne a

navrhovateľovi by mal prispievať výživné 250 Eur mesačne a dlžné výživné splácať po 150 Eur mesačne, teda spolu na dve deti 700 Eur mesačne, znamená, že mu zostáva len 10 Eur ak zohľadní náklady na dopravu do zamestnania 190 Eur mesačne, pričom má výdavky spojené s bývaním, stravou, hygienou, platí splátky pôžičky, poistenie, internet spolu 690,22 Eur. Poznamenal, že nemá žiaden iný príjem z inej činnosti a ako dôkaz predložil daňové priznanie spoločnosti Adelang za rok 2013 a 2014 a tiež štvrťročné podania DPH za rok 2014, z ktorých dokumentov jednoznačne vyplýva, že obrat spoločnosti je nulový a nevyvíja žiadnu činnosť už druhý rok, pričom hospodársky výsledok aj za rok 2012 bol takmer nulový. Pretože mu podnikanie nešlo, nevenuje sa podnikateľskej činnosti a našiel si zamestnanie a uvažuje aj o zrušení spoločnosti Adelang. Živnostenské oprávnenie zrušil 2.7.2015. V čase, keď si hľadal zamestnanie, dostal sa do vážnych finančných problémov a nemal žiadny zdroj príjmu, preto bol nútený požičať si peniaze od svojej sestry a priateľov, ktoré vzhľadom k jeho zložitej finančnej situácii dodnes nesplatil. Rozhodnutím súdu mu nezostáva ani zďaleka životné minimum a dostáva sa do situácie, že bude trestnoprávne zodpovedný za nemožnosť plnenia rozhodnutia súdu. Nehovoriac už o ostatných nákladoch jeho životných potrieb. Z predložených materiálov je jednoznačne preukázané, že jeho finančné možnosti sú výrazne obmedzené a nie je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné a rovnako nie je v jeho možnostiach a schopnostiach v súčasnosti túto situáciu ovplyvniť, rovnako tak ani majetkové pomery neumožňujú zmeniť jeho finančnú situáciu, pretože nedisponuje žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Je si vedomý svojej zodpovednosti voči navrhovateľovi a veľmi rád by mu pomohol, no v súčasnej situácii má existenčné problémy a akékoľvek navýšenie výživného spôsobí len to, že ho nebude môcť platiť. Akonáhle sa situácia zmení, je ochotný synovi okamžite pomôcť a nepotrebuje k tomu ani rozhodnutie súdu, veď je to jeho syn. Navrhol, aby odvolací súd na základe jeho odvolania a predložených písomných dôkazov po vykonanom dokazovaní zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietnutý, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní, ktorým je nepochybne aj konanie o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, platí tzv. prejednacia zásada, t.j., že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z ust. a . Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykonal a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nároku navrhovateľa na rozsah vyživovacej povinnosti od odporcu je na navrhovateľovi a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča je na odporcovi, nota

bene odporca má preukázať, aké objektívne skutočnosti mu bránia plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v rozsahu zodpovedajúcom jeho odôvodneným potrebám. Navrhovateľ výdavky, ktorými odôvodňuje návrh na určenie výživného (rozsah výživného) preukázal v priebehu konania na súde prvého stupňa, ktoré nevybočujú z rámca potrieb iných študentov, preto ich možno považovať za všeobecne známu skutočnosť a následne o výške týchto výdavkov odvolací súd ani nemal pochybnosti. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že spoločnosť Adelang, s.r.o., ktorú založil odporca spolu so svojou životnou partnerkou nebola zrušená, preto je odporca naďalej podnikateľom v zmysle ust. , čo znamená, že uvedenú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie ďalších skutočností pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine. Daňové priznanie (fyzickej alebo právnickej osoby) nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. Odporca si edičnú povinnosť nesplnil, nakoľko vo vzťahu k výsledkom jeho podnikateľskej činnosti predložil len daňové priznania fyzickej osoby a právnickej osoby spoločnosti Adelang, s.r.o., z ktorých nie je možné komplexne vyhodnotiť predovšetkým odôvodnenosť výdajov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou s poukazom na to, že v daňovom priznaní spoločnosti Adelang, s.r.o. za rok 2012 bol deklarovaný súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 16.539,36 Eur a súčet prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov 15.894 Eur, z čoho vyplýva záver, že tvrdenia odporcu o nevykonávaní podnikateľskej činnosti nie sú pravdivé, keďže spoločnosť by nemohla produkovať náklady ani výnosy. Odvolací súd tiež poznamenáva, že v zmysle ust. Zákona o rodine nemožno považovať náklady odporcu na investičné životné poistenie a splátky pôžičiek a úverov za nevyhnutné finančné náklady, ktoré by mali prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ani príjem odporcu zo závislej činnosti neodôvodňuje iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, a to ani s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére Y. O. nar. 1X.XX.XXXX, ktorá je študentkou Ekonomickej univerzity v S.. Vychádzajúc zo skutkového stavu dôsledne zisteného súdom prvého stupňa a vyššie uvedených úvah odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o potencionálnych možnostiach a schopnostiach odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi 150 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. 7.7.2011 a 250 Eur mesačne od 1.2.2012, ktoré nepochybne pokrýva len časť odôvodnených potrieb navrhovateľa a je nepochybné, že matka navrhovateľky sa podieľa na úhrade potrieb navrhovateľa minimálne v rovnakom rozsahu, preto sú pomery matky navrhovateľa, na ktoré poukazuje odporca v odvolaní, bez právneho významu, keďže ako matka si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi. K odvolacej námietke odporcu, že matka navrhovateľa disponuje s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami patriacimi do ich BSM, že ide o skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom konania o vyporiadanie BSM, ktoré napriek tomu, že neboli vysporiadané, nemajú dosah na rozsah vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným. Pretože súd prvého stupňa správne a

zákonne rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, ako aj o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.