Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-200-2015.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/200/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, právne zast. Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o, so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti odporcovi: A. Q., K.. XX.XX.XXXX, K. O. X. XX/XX, XXX XX Y., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Q. Š., W. I. R. W. Y., o zaplatenie 30,54 Eur (920,- Sk), takto
rozhodol:
Návrh na začatie konania z a m i e t a v celom rozsahu.
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 30,54 Eur (920,- Sk) z titulu neuhradených koncesionárskych poplatkov za rozhlasový prijímač za obdobie marca 2002, mája 2002 a od septembra 2002 do marca 2005. Uviedol, že Slovenský rozhlas na neho uplatnenú pohľadávku postúpil, túto skutočnosť oznámil odporcovi a súčasne ho vyzval na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov. Odporca ignoroval výzvu Slovenského rozhlasu podľa § 8 ods. 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok. Tiež neoznámil navrhovateľovi skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik povinnosti platiť koncesionársky poplatok (zničenie alebo neopraviteľnosť prijímača, jeho predaj, darovanie, prípade zverenie na používanie inej osobe).
Totožnosť odporcu, ktorého navrhovateľ v návrhu označil iba menom, priezviskom bez diakritiky a adresou bydliska mal súd jednoznačne a nezameniteľne preukázanú lustráciami osoby odporcu v Sociálnej poisťovni a oznámením mesta Revúca o údajoch týkajúcich sa odporcu z evidencie obyvateľstva.
Súd vyzval dňa 30.04.2015 navrhovateľa na predloženie prihlášky rozhlasového prijímača odporcom na platbu koncesionárskych poplatkov. Navrhovateľ na to uviedol, že prihláškou rozhlasového prijímača odporcu nedisponuje.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) ustanovil opatrovníka.
Opatrovník odporcu sa k návrhu na začatie konania a odpovedi navrhovateľa na výzvu súdu nevyjadril.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom spisu, a to kópiou výzvy Slovenského rozhlasu na úhradu a nedoplatku z koncesionárskych poplatkov zo dňa 20.10.2005, oznámením o postúpení pohľadávky, interným výpisom právneho predchodcu navrhovateľa týkajúceho sa nedoplatkov odporcu, protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 1 zo dňa 20.09.2005 a Realizačnou zmluvou č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Slovenský rozhlas postúpil na navrhovateľa pohľadávky z koncesionárskych poplatkov. Postúpenie pohľadávok sa malo týkať aj pohľadávky voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa - Slovenský rozhlas mal dňa 20.10.2005 vyzvať odporcu na úhradu sumy 39,50 Eur (1.190,- Sk). Doručenie výzvy odporcovi nebolo preukázané doručenkou podpísanou odporcom ani iným spôsobom. Za účelom preukázania vzniku tejto povinnosti navrhovateľ predložil súdu interný výpis jeho právneho predchodcu
- Slovenského rozhlasu uhradených a neuhradených platieb koncesionárskych poplatkov, ktorý sa mal týkať odporcu. Na internom výpise sú zaznamenané platby, ktoré odporca uhrádzal a neuhradené platby za vymedzené časové obdobie. Takýto interný výpis účastníka (jeho právneho predchodcu) však nie je listinným dôkazom spôsobilým preukázať jeho tvrdenie, nie je verejnou listinou. Interný výpis nie je listinou, ktorá by bola nositeľkou objektívnych informácií a odráža len vlastné tvrdenia účastníka. Údaje obsiahnuté na internom výpise zostávajú v rovine tvrdení príslušného účastníka, pričom dôkaz o ich pravdivosti absentuje. Preto súd v konaní nemal preukázaný vznik povinnosti odporcu platiť koncesionárske poplatky.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „ZoKP“) platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Podľa § 3 ods. 3 ZoKP platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 3 ods. 6 ZoKP povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa § 3 ods. 8 písm. a) ZoKP platiteľ poplatkov podľa odsekov 1 až 4 je povinný vyberateľovi poplatkov oznámiť vyberateľovi poplatkov do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok, s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého bydliska; právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby presné označenie ich názvu, sídla, obchodného mena a identifikačného čísla.
Podľa § 3 ods. 9 ZoKP povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe.
Podľa § 8 ods. 1 ZoKP, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Podľa § 8 ods. 2 ZoKP, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa § 8 ods. 3 ZoKP, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie neuhradených koncesionárskych poplatkov za obdobie marca 2002, mája 2002 a od septembra 2002 do marca 2005. Existenciu dlhu odporcu preukazoval interným výpisom nedoplatkov jeho právneho predchodcu - Slovenského rozhlasu. ZoKP viazal vznik povinnosti platiť koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač na vlastníctvo rozhlasového prijímača u fyzických osôb a u právnických osôb alebo samostatne zárobkovo činných osôb na evidenciu rozhlasového prijímača v účtovníctve. V zmysle ust. § 3 ods. 8 písm. a) ZoKP bol platiteľ poplatkov povinný oznámiť vyberateľovi poplatkov do 15 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok. Podmienkou vzniku povinnosti platiť koncesionárske poplatky bolo teda vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača. Pokiaľ navrhovateľ v konaní nepredložil iný relevantný dôkaz o tom, že odporca v rozhodnom období vlastnil rozhlasový prijímač, mohlo byť jediným dôkazom spôsobilým objektívne preukázať existenciu povinnosti odporcu uhrádzať koncesionárske poplatky, len oznámenie odporcu o vzniku povinnosti uhrádzať koncesionárske poplatky
- prihláška rozhlasového prijímača na platenie koncesionárskych poplatkov. Ako už súd vyššie uviedol, interný výpis právneho predchodcu navrhovateľa dôkazom preukazujúcim povinnosť odporcu uhrádzať koncesionárske poplatky nie je. Je to len tvrdenie účastníka zhmotnené do listinnej podoby.
V zmysle § 8 ods. 3 Zákona o koncesionárskych poplatkoch v prípade, ak si platiteľ koncesionárskych poplatkov nesplnil svoju povinnosť uhrádzať poplatky ani v dodatočnej lehote poskytnutej na základe výzvy príjemcu poplatkov (Slovenský rozhlas, Slovenská televízia), mal príjemca koncesionárskych poplatkov možnosť uplatniť si dlžný koncesionársky poplatok na súde. V takomto prípade má v občianskom súdnom konaní (sporovom konaní) postavenie účastníka konania a platia pre neho všetky zásady občianskeho súdneho konania, teda aj zásada rovnosti účastníkov a zásada prejednacia. V súlade s prejednacou zásadou môže súd v občianskom súdnom konaní (sporovom konaní) priznať uplatňované právo, len pokiaľ jeho existenciu účastník preukáže, splní si dôkaznú povinnosť o svojom tvrdení (unesie dôkazné bremeno). Vzhľadom na zásadu rovnosti účastníkov konania platí prejednacia zásada v občianskom súdnom konaní aj vtedy, ak je účastníkom na jednej strane verejnoprávna inštitúcia, akou je Slovenský rozhlas, resp. jeho právny nástupca. Ani tvrdenia verejnoprávnej inštitúcie súd nemôže v konaní považovať za pravdivé bez predloženia relevantných dôkazov o ich pravdivosti a priznať právo alebo zaviazať na splnenie povinnosti len na základe takýchto tvrdení.
Ako už bolo uvedené vyššie, súd vyzval dňa 30.04.2015 navrhovateľa na preukázanie povinnosti odporcu platiť koncesionárske poplatky, a to prihláškou rozhlasového prijímača odporcom. Výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 07.05.2015. Navrhovateľ súdu existenciu tejto povinnosti ani do dňa rozhodnutia súdu nepreukázal, prihlášku nepredložil. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia o existencii povinnosti odporcu uhrádzať koncesionárske poplatky v ním tvrdenom období.
Navyše v zmysle ust. § 8 ods. 3 ZoKP je príjemca poplatku - Slovenský rozhlas, resp. Slovenská televízia oprávnená uplatniť si nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov na súde, len ak platiteľa predtým vyzval na dodatočné splnenie tejto povinnosti v určitej lehote, pričom sa jedná o hmotnoprávnu podmienku uplatnenia nároku. Ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu veci, navrhovateľ v konaní nepreukázal ani splnenie povinnosti príjemcu koncesionárskeho poplatku - Slovenského rozhlasu vyzvať odporcu na dodatočné splnenie povinnosti v určitej lehote.
Keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu povinnosti odporcu platiť koncesionárske poplatky za uplatnené obdobie, ani doručenie výzvy na zaplatenie dlžných poplatkov v zmysle § 8 ods. 3 ZoKP, súd jeho návrh na začatie konania vo veci samej zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko odporca mal plný úspech vo veci, preto navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
O náhrade trov konania odporcu súd v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP nerozhodoval, pretože si ju odporca neuplatnil.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku cestou Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.