Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-183-2014.pdf
PDF · 102.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6C/183/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., V. XX, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom AK Brezno, Boženy Němcovej 1/A, proti žalovanému DURTEX, s. r. o., so sídlom Podbrezová, Štiavnička 212/53, zast. JUDr. Editou Sarvašovou, advokátkou, so sídlom AK Brezno, Boženy Němcovej 1, o zaplatenie 1 300 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 78,- Eur na zaplatenom súdnom poplatku a vo výške 593,33 Eur na trovách právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podaným návrhom domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 1 300,- Eur, spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne od 20.05.2014 až do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že účastníci dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o dielo, ktorá sa týkala dodávky a montáže päť-komorových plastových okien a dverí na rodinnom dobe žalobcu s dohodnutou cenou 1 200,- Eur + 24,- Eur za sieťku. Žalobca vyplatil žalovanému preddavok na cenu diela postupne v celkovej sume 700,- Eur, práce boli zo strany žalovaného začaté dňa XX.XX.XXXX a žalobca následne aj doplatil sumu 600,- Eur za zhotovenie diela. Už pri dodaní materiálu však žalobca upozorňoval, že dodané dvere nie sú v dohodnutých rozmeroch. Napriek včasným upozorneniam žalovaného pracovníci montáž okien a dverí vykonali. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zaslal žalobca elektronicky tri upozornenia na nekvalitu diela, žalovaný však na reklamácie nereagoval, preto dňa XX.XX.XXXX zaslal žalobca urgentnú reklamáciu doporučeným listom. V nej vytýkal vady diela a tiež tú skutočnosť, že dosiaľ nedošlo k jeho odovzdaniu. K odstráneniu vád a odovzdaniu diela nedošlo, preto žalobca dňa XX.XX.XXXX spísal žiadosť o ukončenie prác a oficiálne ukončenie diela, následne dňa XX.XX.XXXX zaslal žalovanému ďalšiu žiadosť o splnenie zmluvy, na tieto však žalovaný odpovedal negatívne. Žalobca preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu od predmetnej zmluvy odstúpil v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaného vyzval na vrátenie zaplateného preddavku. Žalobca žiadal zároveň aj demontáž dodaného tovaru s termínom plnenia do XX.XX.XXXX, žalovaný však znovu reagoval na tento list negatívne s tým, že dielo riadne vyhotovil a odovzdal. Pritom dielo nebolo vykonané riadne a včas, nebolo dosiaľ odovzdané a vykazuje pomerne značné vady, ktoré znemožňujú jeho riadne užívanie.
V priebehu konania žalobca svoj žalobný návrh rozšíril a súd túto zmenu návrhu pripustil tak, že okrem pôvodne žalovaných súm má byť žalovanému uložená aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 325,- Eur, a žalobcovi má byť zároveň určená vzájomná povinnosť vrátiť žalovanému všetky plastové okná a dvere dodané na základe predmetnej
zmluvy. Na pojednávaní dňa 14.04.2015 žalobca znovu zmenil svoj návrh, resp. žiadal doplnenie svojho žalobného petitu a zároveň vzal svoj návrh čiastočne späť, teda tak, že žalovanému mala byť uložená povinnosť uvedená v 1/ odseku žalobného petitu s dodatkom, že sa tak má stať proti povinnosti vrátenia dodaných plastových okien a dverí, pôvodne žiadané uloženie povinnosti zaplatiť 1 300,- Eur bolo s čiastočným späťvzatím znížené na zaplatenie sumy 1 100, -Eur v časti istiny a na základe toho bola znížená aj požiadavka na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zo sumy 325,- Eur na 275,- Eur. Súdom bola táto zmena žaloby pripustená a konanie v časti súm prevyšujúcich peňažné nároky uplatnené poslednou zmenou bolo v prislúchajúcej časti zastavené.
Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 3Ro/495/2014-16 zo dňa 15.07.2014, ktorým bolo žalobnému návrhu v horeuvedenom pôvodnom znení vyhovené v plnom rozsahu, odpor, v ktorom uviedol, že so žalobcom žalovaný uzavrel zmluvu o dielo na výrobu atypických plastových výrobkov, kde obe strany po dohode a zameraní nakreslili presný nákres požadovaných výrobkov na zmluvu o dielo, dohodli sa o cene a o čase dodania. Na základe súhlasu objednávateľa so všetkými požiadavkami uvedenými v zmluve túto objednávateľ aj podpísal a uhradil preddavok. Zmluva bola smerodajná pri výrobe plastových výrobkov podľa želania objednávateľa. Termín dodania diela nemohol byť dodržaný z dôvodu neustálych zmien ohľadne číreho a nepriehľadného skla. Vytýkané nedostatky ohľadom murárskeho začistenia ostenia je bežná súčasť práce zhotoviteľa, v prípade popraskania omietky tieto veci rieši opravou popraskaných miest, avšak objednávateľ tieto opravy odmietol s tým, že si ich urobí sám, lebo je murár. Žalovaný tak napokon ani nežiadal doplatok 100,- Eur na dohodnutú cenu diela. Po vykonaných zmenách žalobného návrhu a ich pripustení zo strany súdu žalovaný v zásade zotrval na svojom stanovisku a uviedol, že tu nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy, keďže dielo bolo vykonané a odovzdané riadne a včas a je možné ho užívať. Žalobcovi neprislúchajú nároky, ktorých sa domáha. Žalovaný zároveň poukázal na úkony, ktoré v tomto právnom vzťahu vykonal otec žalobcu S. C., nie samotný žalobca.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi ako budú uvedené nižšie a výsluchom svedkov W.. S. C., bytom V. XX, J. (otca žalobcu), G. C., bytom E. XXX/XX, G., C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, G. - E. a I. O., bytom E. XXX/XX, G. - E., napokon aj ohliadkou predmetného diela v mieste bydliska žalobcu a odborným vyjadrením znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti W.. C. Y., Y. B. XXX, č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá „Zmluva o dielo k plastovým oknám“, ktorých predmetom bola dodávka päť-komorových plastových okien a dverí za celkovú dohodnutú sumu 1 200,- Eur, kde v deň podpisu zmluvy bol zložený preddavok 300,- Eur, preddavok bol následne rozšírený o ďalších 200,- Eur, pričom v tejto zmluve sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal dodať, resp. zhotoviť žalobcovi objednané okná a dvere a ďalšie výrobky, resp. príslušenstvo k nim podľa aktuálnej ponuky a objednávateľ sa zaviazal takýto tovar a služby prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu v dohodnutom termíne v hotovosti alebo prevodom na peňažný účet dodávateľa. V zmysle zmluvy každá odsúhlasená cenová kalkulácia, rozpočet, záznam upresnenia tovaru a služby sa považuje za prílohu k zmluve a má rovnocenný význam ako zmluva sama (čl. II Zmluvy). V zmysle čl. III. zmluvy malo dodané dielo zodpovedať kvalite a množstvu podľa cenovej kalkulácie, dodacia lehota bola stanovená na 20 pracovných dní, individuálna dodacia lehota bola stanovená na XX.XX.-XX.XX.XXXX. Spolu s dielom mal zhotoviteľ odovzdať objednávateľovi všetky doklady potrebné k prevzatiu a k užívaniu tovaru. V predtlačenej časti zmluvy, a to v čl. IV. bolo určené, že pri zameraní okenných otvorov, ktoré sa uskutoční pred vykonaním montáže, objednávateľ uhradí zálohu 70 % z celkovej sumy za tovar a služby, zostatkovú sumu následne až po ukončení diela. V prípade omeškania bola stanovená zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania, to isté malo platiť aj pre dodávateľa, ktorý sa v prípade omeškania dodávky tovaru a služieb zaviazal uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania, maximálne však 5 % z ceny diela. Individuálne vyplnené časti zmluvy potom stanovovali celkovú dohodnutú sumu za tovar a služby 1 200,- Eur, preddavok splatný v deň podpisu zmluvy 300,- Eur + 200,- Eur a zostatkovú sumu splatnú v deň ukončenia diela 700,- Eur + 24,- Eur za sieťku. V čl. V. zmluvy predávajúci poskytol odo dňa dodávky diela záruku na tovar a služby 60 mesiacov na fyzikálne vlastnosti a funkčnosť okien, 24 mesiacov na montáž okien, murárske práce, vysprávky, na príslušenstvo a doplnky k oknám, a to za podmienky správneho skladovania tovaru a dodržiavania návodu na obsluhu a údržbu.
Pre zodpovednosť za vady tovaru mali podľa zmluvy platiť ust. § 422 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení, v závere zmluvy bolo stanovené aj to, že zmluvné strany sa dohodli, že otázky touto zmluvou neriešené budú posudzovať podľa príslušných ustanovení „O.z. zákon 513/91 Zb.“. Bolo takisto dohodnuté, že túto zmluvu možno zmeniť, zrušiť len písomným súhlasom oboch zmluvných strán, pričom sa vyhotovuje v dvoch rovnopisoch a každá zo zmluvných strán obdrží jeden exemplár. Z dokazovania vyplynula aj tá skutočnosť, že vyhotovenie zmluvy, ktoré má k dispozícii žalovaný, obsahuje aj tretiu stranu spolu s nákresom zhotovovaného diela, na ktorom je zrejmé zakreslenie a zapísanie rozostavenia jednotlivých častí dverí a okenného presklenia, s jednotlivými rozmermi týchto častí. Dvere samotné sú zakreslené s rozmermi 85 cm na šírku a 202 cm na výšku. Naopak žalobca predložil súdu vyhotovenie listiny, a to rukou písaného dokumentu (vytrhnutého listu zo zápisníka), na ktorom je nákres budúceho zhotoveného diela s rozmermi uvedených dverí 90 cm na šírku a 200 cm na výšku. Zároveň k tomuto nákresu je uvedená aj cenová kalkulácia v celkovej sume 1 253,- Eur, zaokruhlená na sumu 1 200,- Eur. Vykonanou ohliadkou na mieste samom bolo následne zo strany súdu zistené, že šírka rámu dverí je 82,5 cm, resp. 84 cm, svetlá šírka tohto rámu je 71 cm, krídlo dverí má vnútorný rozmer 72 cm a vonkajší 76 cm. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že zo strany žalobcu je vytýkaná najmä nedostatočná šírka týchto dverí, kde požiadavka z jeho strany bola na zhotovenie dverí o šírke 90 cm, myslených ako ich svetlá šírka, čo aj vyplývalo z vyhotoveného nákresu, ktorý má k dispozícii na horeuvedenom štvorčekovom papieri zo zápisníka obchodného zástupcu žalovaného. Z výsluchu svedka C., ktorý v čase uzatvárania zmluvy bol obchodným zástupcom žalovaného a vyhotovoval uvedenú cenovú kalkuláciu a nákres v zápisníku, vyplynulo, že tento nákres bol zhotovený len za účelom cenovej kalkulácie, nie za účelom zadávania presných rozmerov dverí a okien do výroby. Presné rozmery boli zadávané do výroby na zákale nákresu a zamerania tak, ako vyplýva z tretej strany zmluvy o dielo žalovaného.
Na základe výhrad žalobcu voči kvalite diela a jeho nesúladu s technickou normou si súd vyžiadal aj odborné vyjadrenie špecifikované vyššie, kde súdny znalec Ing. C. Y. po ohliadke zhotoveného diela konštatoval porušenie technickej normy D XXXX v časti šírky dverí, kde je stanovená šírka vstupných dverí do rodinného domu najmenej 800 mm a výška najmenej 2 000 mm. Rovnako bolo konštatované porušenie technickej normy v spôsobe osadenia v určitých bodoch (norma D XXXX) a podľa rovnakej normy nie je splnená ani požiadavka na spôsob olištovania rámu, príp. ukončenie omietky pri ráme dverí tak, aby bol styk prekrytý, príp. nedochádzalo k poškodeniu omietky v styku s rámom.
Z doložených listín zároveň vyplynula aj písomná komunikácia, ktorá prebehla medzi účastníkmi, resp. medzi svedkom Ing. S. C. (otcom žalobcu) a žalovanou spoločnosťou nasledovne:
Dňa XX.XX.XXXX bola zo strany žalobcu spísaná tzv. urgentná reklamácia, a to z toho dôvodu, ako to uviedol v jej texte, že žalovaný nemá záujem na odstránení závad na zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, dielo do dnešného dňa neodovzdal a neukončil. Ďalej v liste žalobca konštatuje, že žalovanému poslal 3 maily zo dňa XX.XX., XX.XX. a XX.XX.XXXX za vady na diele rozpracovanom a tak požiadal dve firmy, aby dielo opravili a ukončili. Po prijatí ponuky zo strany týchto firiem oznámi žalovanému, akú sumu bude požadovať na zaplatenie, a to aj súdnou cestou. Podľa doloženého podacieho lístka bol tento list odoslaný doporučene žalovanému dňa XX.XX.XXXX. Žalovanému boli následne zaslané ešte 2 ďalšie listy podpísané otcom žalobcu W.. S. C., obidva však mali záhlavie s uvedeným menom a bydliskom žalobcu samotného. Prvý list z XX.XX.XXXX je nadpísaný ako Žiadosť o ukončenie prác a oficiálne ukončenie zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Vady sú v ňom opísané tak, že celá stena nie je dokončená podľa náčrtku (rozmerovo), má iné rozmery ako je na náčrtku, stena sa vykláňa až 6 cm, dvere sú úzke a časť dverí netesní. Sklo je dvojakého druhu, na jednom pánte chýba štuplík a vetracie kryty, murárske práce sú nekvalitne prevedené, je popraskaná omietka a krivé špalety. Na záver listu jeho pisateľ žiada, aby podľa objednávky žalovaný dielo dokončil. Po negatívnej odpovedi listom zo dňa XX.XX.XXXX od žalovaného bol zaslaný otcom žalobcu druhý list z XX.XX.XXXX nadpísaný ako Žiadosť o splnenie zmluvy, v jeho texte sa stručne zdôrazňuje, že jeho pisateľ žiada o splnenie zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX podľa originálu zmluvy a originálu náčrtku zmluvy, a to do XX.XX.XXXX. Na tento druhý list žalovaný reagoval taktiež negatívne, na základe toho bola žalovanému zaslaná listina, a to odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX (podľa doloženej doručenky bol list žalovanému doručený XX.XX.XXXX), v ktorom sa po rekapitulácii skutkových okolností uvádza, že žalobca využíva svoje právo odstúpiť od zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zároveň v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka bol žalovaný vyzvaný, aby do 10-tich dní od doručenia tohto listu si prišiel vyzdvihnúť, resp. demontovať dodané a namontované plastové okná a dvere na adrese bydliska žalobcu. Súčasne s demontážou a prevzatím dodaných výrobkov je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi aj preddavok vo výške 1 100,- Eur.
Žalovaný reagoval na toto odstúpenie listom zo dňa XX.XX.XXXX znovu negatívne s tým, že predmetné dielo bolo vykonané a ukončené na základe zmluvy o dielo.
Na základe vznesených námietok zo strany žalovaného sa súd zameral aj na skúmanie tej okolnosti, zo strany ktorých osôb resp. subjektov boli urobené jednotlivé právne úkony, rekapitulované vyššie, následne bolo z týchto zistení vyvodiť právne závery. Z výsluchu účastníkov, resp. svedkov, ako aj z doložených listinných dôkazov súd zistil, že predmetná zmluva o dielo bola podpísaná žalobcom, žalobca spísal aj podpísal listinu nazvanú ako urgentná reklamácia zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalšie listiny však boli podpísané otcom žalobcu, Ing. S. C. (listy z XX.XX.XXXX a z XX.XX.XXXX), následne bola otcom žalobcu podpísaná aj plná moc pre právneho zástupcu žalobcu, pričom na mieste podpisu na plnej moci je uvedené, že túto udeľuje I. C., v zastúpení je podpísaný otec W.. S. C.. Po procesnej stránke bol tento nedostatok konvalidovaný v konaní na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalobca priamo do zápisnici splnomocnil na svoje zastupovanie právneho zástupca I.. C. Y.. Na vyhodnotenie uvedených nedostatkov z hmotnoprávneho hľadiska bolo najprv potrebné ustáliť, akým právnym režimom sa predmetný právny vzťah účastníkov riadil.
Ako bolo uvedené vyššie, v závere predmetnej zmluvy o dielo bolo uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že otázky touto zmluvou neriešené budú posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. To by mohlo byť interpretované ako voľba práva v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ktorej by sa právny vzťah účastníkov riadil režimom Občianskeho zákonníka (keďže nie sú splnené podmienky pre aplikáciu Obchodného zákonníka v zmysle § 261 tohto právneho predpisu). Súd však musel dať za pravdu žalobcovi, ktorý tvrdil, že ide o dodávateľsko- spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a z toho následne pre súd vyplynuli nasledovné závery:
Zmluva o dielo ako zmluvný typ je upravený tak v Občianskom zákonníku (§ 631 a nasl.) ako aj v Obchodnom zákonníku (§ 536 a nasl.). Obidva predpisy v jednotlivých právach a povinnostiach zmluvných strán zohľadňujú občianskoprávny, resp. obchodnoprávny charakter ekonomického aj právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy a tým pádom rozdielnym spôsobom formulujú a stanovujú ich práva a povinnosti. Otázkou teda zostalo to, či v tomto prípade mohlo platne dôjsť k voľbe práva, kde by sa spotrebiteľ a dodávateľ dohodli, že ich právny vzťah sa napriek občianskoprávnemu charakteru bude spravovať Obchodným zákonníkom (ďalej len ObZ). V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Stav zhoršenia právneho postavenia by v tomto prípade vyplývala najmä z odlišných oprávnení na strane spotrebiteľa v prípade vytýkaných vád diela, ako aj na základe odlišne stanovených povinností dodávateľa diela v oboch uvádzaných právnych predpisoch. Z týchto odlišností považuje súd za potrebné poukázať na dve z nich, v prvom prípade na povinnosť zhotoviteľa diela, ktorý sa v zmysle ust. OZ okrem zmluvných dojednaní musí riadiť aj technickými normami (§ 633 OZ), na druhej strane ObZ zdôrazňuje povinnosti zhotoviteľa len v zmysle zmluvných dojednaní, technickou normou v takomto prípade síce zhotoviteľ je viazaný v zmysle iných právnych predpisov, avšak ObZ nestanovuje pri nedodržaní takejto povinnosti žiadnu sankciu, na rozdiel od OZ, v zmysle ktorého v prípade porušenia technickej normy už nie je možné považovať dielo za zhotovené riadne a bez vád. Druhou dôležitou odlišnosťou je potom stanovenie oprávnení objednávateľa v prípade vád diela, príp. omeškania dodávateľa so zhotovením diela, kde v prípade právneho režimu ObZ sú takéto oprávnenia závislé na splnení podmienky tzv. podstatného porušenia zmluvy (§ 345 ods. 1, 2 a § 550 ObZ), ktoré by nepochybne spotrebiteľ, ak by sa domáhal svojich práv z vadného diela, musel pred súdom preukázať. Naopak takéto obmedzenie pre spotrebiteľa v režime OZ stanovené nie je a na druhej strane v ObZ nie sú také ustanovenia, ktoré by uvedené znevýhodnenie oproti OZ vyvážili späť v prospech spotrebiteľa. Na základe toho súd dospel k záveru, že zmluvným dojednaním obchodnoprávneho režimu, ako je uvedené vyššie, by si žalobca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, preto je takéto dojednanie v rozpore so zákonom a v zmysle § 39 OZ je neplatné. Preto súd aplikoval na právny vzťah účastníkov ustanovenia OZ.
V prípade plnej moci zo 06.05.2014, ktorá je udelená generálne v prospech JUDr. Mariana Holého ako právneho zástupcu, za žalobcu konal jeho otec W.. S. C.. Vyplýva to z výpovedí účastníkov aj z toho,
že na mieste podpisu I. C. je podpis jeho otca spolu so slovami „v zastúpení“. Ide o právny úkon, ktorý musí byť v zmysle § 31 ods. 4 OZ v písomnej forme (a teda aj na takéto písomné plnomocenstvo by musel byť zástupca splnomocnený písomne), a napriek tomu, že podľa výpovedí žalobcu a aj jeho otca ako svedka v tomto konaní sa ešte pred udelením plnej moci obidvaja osobne zúčastnili právnej porady u právneho zástupcu, plná moc bola podpísaná len W.. S. C..
V zmysle § 33 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Ak na udelenie plnomocenstva v mene žalobcu nebol jeho otec osobitne splnomocnený, potom je pre právne účinky tohto právneho úkonu potrebné jeho dodatočné schválenie žalobcom, a to bezodkladne. Keďže sa tak nestalo, účinky udelenia plnej moci zo strany žalobcu voči JUDr. Holému ako právnemu zástupcovi nenastali, následne nemohlo dôjsť zo strany žalobcu ani k účinnému odstúpeniu od zmluvy listom, ktorý v jeho mene zaslal žalovanému právny zástupca (list zo XX.XX.XXXX). Iný úkon zo strany žalobcu voči žalovanému, ktorým by od zmluvy odstúpil, urobený nebol. Okrem uvedeného by pre platné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 bolo potrebné aj to, aby žalobca buď sám alebo v jeho mene riadne splnomocnený zástupca poskytol zhotoviteľovi primeranú lehotu na nápravu, čo sa však nestalo ani priamo úkonom žalobcu, ktorý v tzv. urgentnej reklamácii zo dňa XX.XX.XXXX síce vytýkal vady diela, avšak dodatočne žiadnu lehotu na nápravu neposkytol a v listoch, kde dodatočná lehota poskytnutá bola, tieto neboli listinami, ktoré by vyhotovil a žalovanému odosielal žalobca, ale išlo o úkony jeho otca, ktorý konal aj v tomto prípade bez riadneho splnomocnenia a tieto úkony taktiež neboli dodatočne bez zbytočného odkladu schválené žalobcom.
Z uvedeného vyplýva, že tu doteraz nevzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže stále neodpadol právny dôvod plnenia, ktorého vrátenia sa žalobca domáha, teda platieb na cenu diela v celkovej sume 1 100,- Eur. Žaloba je tak nedôvodná v časti o vrátenie vyplatených súm, ako aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý je závislý na úspešnom uplatnení práva zo zodpovednosti za vady v zmysle § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania vo výške 78,- Eur na zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor vo veci a vo výške 593,33 Eur na trovách právneho zastúpenia, za 4 úkony právnej pomoci po 61,41 (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na ohliadke dňa XX.XX.XXXX, porada s klientom zo dňa XX.XX.XXXX a vyjadrenie k odbornému vyjadreniu znalca zo dňa XX.XX.XXXX), ďalej za 1 úkon právnej pomoci vo výške 15,36 Eur (účasť na odročenom pojednávaní dňa 03.03.2015) a za 2 úkony právnej pomoci po 122,82 Eur ( účasť na pojednávaniach dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré presahovali trvanie dvoch hodín), ďalej pozostávajúcich z režijného paušálu k uvedeným 7 úkonom právnej služby po 8,39 Eur, ako aj z náhrady za stratu času za cestu na predmetnú ohliadku dňa XX.XX.XXXX, a to za dve začaté polhodiny po 13,98 Eur, to všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.