Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/97/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave Pribinova 25, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2013 Z.z., takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a . Súd odporcovi náhradu trov n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vydania medzitýmneho rozsudku podľa veta druhá , ktorým by súd určil, že odporca je zodpovedný za vznik škody navrhovateľovi spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovenej doby, tzn. do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, a to v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému (dlžníkovi) : A. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 1680795. Zároveň sa domáhal v tejto veci voči odporcovi náhrady majetkovej škody 125 euro a nemajetkovej ujmy 825 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj nahradiť trovy konania. skutkovým základom žaloby to, že po tom, čo navrhovateľ ako oprávnený postupom podľa a nasl. (ďalej len „“ ) navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu vo veci vymáhania vyššie uvedenej pohľadávky voči povinnému/ým, súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému, návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tunajší súd ako exekučný súd, rozhodol o tejto žiadosti až dňa 28.12.2010 a to rozhodnutím o poverení. Navrhovateľ dôvodiac právnou úpravou v zmysle ods. Exekučného poriadku (a to tak v znení platnom a účinnom od 01.06.2011, tak od 01.06.2010 do 31.05.2011 ako aj od 01.02.2002 do 31.05.2010), v zmysle ktorej bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia žiadosti a to bez ohľadu na exekučný titul, nakoľko táto povinnosť súdu sa nevzťahovala na konania, kde exekučným titulom boli notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, poukazoval na to, že uvedená vec (v exekučnom konaní), nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a ani neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a nič nebránilo tomu, aby nedošlo k prieťahom a rozhodnutie bolo vydane včas. Navrhovateľ uvedený postup pokladá za nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ods. 2 Exekučného poriadku a nečinnosť okresného súdu pokladá za neospravedlniteľnú, nakoľko súd nevykonával vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa v zmysle SR, poukazujúc na to, že o všetkých týchto okolnostiach, ktoré vyústili do porušenia práv navrhovateľa a spôsobenej škody, sa dozvedel až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Preto by mal súd deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovene lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranom čase; porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces (, SR, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd); porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu (princípu legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo a právnej istoty) a nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu v príčinnej súvislosti s porušením uvedených práv a princípov právneho štátu bola spôsobená. Uplatnené nároky navrhovateľ odôvodnil nasledovne :

- majetková škoda 125,- euro, predstavuje účelne vynaložené náklady navrhovateľa spojené s jeho činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému; vo výške 40 € - na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 15 € - na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje.

- nemajetková ujma v peniazoch 825 euro, predstavuje primeranú náhradu za zásahy do výkonu majetkových práv navrhovateľa, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvera v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcim konečné vymoženie pohľadávky, pričom výpočet navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, aplikujúc doktrínu Ústavného súdu SR ( z nálezov ÚS SR vo veciach zbytočných prieťahov v konaní, v ktorých bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosť učinenie) a to 660 €/rok : 12 mesiacov = 55 € á mesiac, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 475 dní (viac ako 15 mesiacov). Navrhovateľ podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktoré do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval. Zároveň navrhovateľ požiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia OS BA III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania a na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. O uvedenej námietke rozhodol podľa , a veta tretia Krajský súd v Bratislave, a to uznesením zo dňa 29.10.2012, č.k. -14, ktorým vyslovil, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III. (menovite uvedený), nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu/om, žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný, poukazujúc na zmätočnosť samotných podaní, ktoré neobsahujú potrebné označenie povinných (odlišné dátumy narodenia), spisovú značku dotknutého exekučného konania, ďalšie relevantné údaje (dátumy doručenia podaní na súd a kedy sa navrhovateľ o škode dozvedel) potrebné pre posúdenie veci a tiež to, že navrhovateľ nepriložil k návrhu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie existencie predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., a len odkazuje na exekučný spis a v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd a absencia uvedených náležitostí, bola aj jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ...). Odporca poukázal, že navrhovateľ namietal „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namietal „nesprávny úradný postup v podobe prieťahov“ a z jeho formulácií nie je jednoznačne jasné, z akého titulu si uplatňuje predmetné nároky. K uvádzaným prieťahom v konaní odporca poukázal na nečinnosť navrhovateľa, ktorý ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej sťažnosti a teda všetky účinné prostriedky nápravy k dosiahnutiu urýchlenia konania, poukazujúc v tomto na judikatúru Ústavného súdu SR ( nález č. k. - 25 z 03.05.2011) a tiež na to, že všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhrade škody, posudzovať prieťahy v konaní súdu, ktorá právomoc prislúcha iba predsedovi súdu, alebo Ústavnému súdu SR.

Odporca vo vyjadrení v súvislosti s uplatnením nárokov podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uviedol, že v zmysle a tohto zákona, poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 23.04.2012 boli odporcovi doručené v totožný deň (23.04.2012). Návrh na začatie konania bol doručený súdu 27.09.2012 a preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pričom poukázal na súvisiacu judikatúru (rozsudok NS ČR sp. zn. . Taktiež pri predbežnom prerokovaní nároku odporca opakovane vyzýval navrhovateľa na doplnenie žiadostí, nakoľko navrhovateľ nepreukázal potrebné skutočnosti, nedoplnil informácie a vcelku neposkytoval žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného prerokovania, z ktorého dôvodu ho odporca ako orgán príslušný podľa , nepovažuje za predbežne prerokovaný. K naplneniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, odporca namietal splnenie zákonných predpokladov a to, kumulatívne splnenie požadovaných zákonných podmienok: 1/ nezákonné rozhodnutie, príp. nesprávny úradný postup 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

V danom prípade namietaný nesprávny úradný postup spočívajúci v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, odporca poukazujúc na uviedol, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil žiadne zákonom vyžadované dôkazy a potrebné pre posúdenie tejto otázky. V nadväznosti na potrebu objektívneho posúdenia zákonnosti exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, je lehota na vydanie poverenia exekútora výraznou prekážkou a odporca v danej súvislosti poukazujúc na v nadväznosti na Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 namietal, že zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, v prípadoch rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu, neplatí. Potom akýkoľvek nárok navrhovateľa založený na nesprávnom úradnom postupe súdu, spočívajúcom v tom, že nerozhodol v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých pred 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone a ak bola žiadosť podaná po 01.06.2011, je v tejto časti nárok neopodstatnený. Správnosť uvedeného výkladu vyplýva priamo z dôvodovej správy k uvedenej novelizácii tohto ustanovenia Exekučného poriadku. Ďalej odporca uviedol, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, čo vyplýva priamo so samotnej dikcie Exekučného poriadku a táto lehota sa týka prípadu, len ak súd exekútora poverí vykonaním exekúcie, okrem prípadov podľa os. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, tzn. nevzťahuje sa na prípady ak súd exekútora nepoverí (žiadosť zamietne). Odporca zároveň poukazoval na ex offo povinnosť súdu preskúmavať okrem iného materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky, keď zo samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup a na základe zistení, povinnosť súdu vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z právneho poriadku SR s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. , sp. zn. ...), vzhľadom k čomu ani samotné nedodržanie zákonnej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní, ktoré navrhovateľ vo svojich podaniach opakovane uvádza a namieta a z ktorých odvodzuje uplatnené právo a nároky na materiálnu a nemateriálnu ujmu. Ohľadom samotných prieťahov v exekučnom konaní, ktoré navrhovateľ namieta a od ktorých odvodzuje uplatnené právo, odporca uviedol, že oprávnený nepodával opravné prostriedky a prípadné sťažnosti na zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle je zrejmé, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní, je možné vychádzať len z výsledkov vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nebol preukázaný a efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa , ale len Ústavný súd SR, čo konštatoval napr. aj Krajský súd v Nitre (sp. zn. ). Nemôže konajúci súd o náhrade škody hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie prípadných prieťahov, nakoľko nemôže všeobecný súd preskúmavať či iný všeobecný súd ( a to nielen okresný súd ale aj krajský súd, príp. Najvyšší súd SR), neporušil právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Odporca preto vyjadril záver, že konajúci súd by mohol pri posudzovaní predmetného nároku vychádzať výlučne z existencie prieťahov v súdnom konaní, pokiaľ by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Uvedenú argumentáciu odporca podporil odkazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, napr. sp. zn. -12,sp. zn. , sp. zn. .... Vzhľadom na uvedené odporca namietal, že by navrhovateľ preukázal právny základ uplatneného nároku a to existenciu prieťahov v dotknutom exekučnom konaní. Odporca s poukazom na a vzhľadom na navrhovateľom tvrdené skutkové okolnosti, vzniesol námietku premlčania vo všetkých tých prípadoch, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, a to pri každom návrhu zo strany navrhovateľa, kedy mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Rovnako navrhovateľ nepreukázal ďalší zo zákonných predpokladov a to existenciu príčinnej súvislosti medzi prípadným nesprávnym postupom/nezákonným rozhodnutím a v priamom (bezprostrednom vzťahu) naň, vzniknutého dôsledku - škody. K vyčísleniu náhrady škody odporca uviedol, že ide o paušálne sumy za veľmi všeobecné činnosti, nie je zrejmé, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk, definujúc ich pojmové vymedzenie, pričom nároky ktoré si navrhovateľ uplatňuje sú iba hypotetické, pričom navrhovateľ paušalizuje rôzne reálne vecné náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou (poskytovanie úverov), i keď by mal v tomto konaní preukázať vznik a výšku škody produkovaním dôkazov pri každej individuálnej pohľadávke a od tejto povinnosti ho neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií. Preto odporca namieta, že navrhovateľ si neodôvodnene paušalizuje vecné náklady, požaduje neprimerané čiastky, pričom navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal ani vznik a ani výšku škody, ktorú si uplatňuje. Ohľadom nemajetkovej ujmy, odporca namietal, že rovnako navrhovateľ ničím nepreukázal ani jej vznik ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi tzv. nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, či nemajetkovej ujmy a tiež na viacero nálezov Ústavného súdu SR týkajúcich sa rozhodovania o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, ktoré nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu konkrétneho prípadu súdom, ako aj na rôzne aspekty vzniku nároku na nemajetkovú ujmu u právnických a fyzických osôb, poukazujúc na príslušnú judikatúru súdov. Napokon odporca žiadal vo vyjadrení v danom prípade zohľadniť aj ustanovenie ods. (potrebu zohľadnenia dobrých mravov pri uplatňovaní práva) a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to vzhľadom na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, poukazujúc na povahu podnikateľskej činnosti navrhovateľa v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorá práve podmienila zvýšenú pozornosť štátnej moci na ochranu spotrebiteľských práv a aj na negatívne povedomie, ktoré je okolo navrhovateľa v súvislosti s touto činnosťou vytvorené, upozorňujúc na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010), množstvo sťažností od slovenských spotrebiteľov a slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, o ktorých informovala Európska komisia stáleho predstaviteľa SR pri EÚ a nečestné praktiky navrhovateľa pri tejto podnikateľskej činnosti prezentované aj mediách, pričom útvary Komisie sa o uvedených praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu KS v Prešove na začatie prejudiciálneho konania podľa ZFEÚ (Vec -76/10). Podľa ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania - keď predmetom konania (aj po spojení vecí), je suma nižšia ako 1000 euro, tzn. ide o drobný spor podľa

Podľa rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd v súlade s citovaným vyvesil dňa 07. 10. 2015 na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 27.10.2015 o 09:50 hod., v miestnosti č. 15, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. V prejednávanej veci, za splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa s návrhom, predloženými listinnými dôkazmi a pripojenými exekučným spisom a zistil skutkový stav, rozhodný pre posúdenie danej veci. Zo spisu tunajšieho súdu súd zistil, že dňa 23.12.2009 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO : 35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: A. W., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 596,17 Euro (17.960,22 Sk) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu

- Rozsudok Stáleho rozhodcovského z 30.09.2009, sp. zn. SR 05054/09 zriadeného Slovenská rozhodcovská, a. s. IČO: 35 922 b761, Karloveské rameno 8, Bratislava. Následne v súvislosti s vydaním poverenia, tunajší súd doručil dňa 31.03.2010 oprávnenému (navrhovateľ) výzvu na predloženie dokladov (zmluvu o úvere, VOP, výpis z účtu oprávneného a skutočne vyplatenej sume úveru a kartu klienta - dlžníka), na ktorú oprávnený nereagoval. Dňa 2.12.2010 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom EÚ v Bratislave. Súd lustráciou v registri „Spr“ tunajšieho súdu zistil, že v exekučných veciach registra „Er“ v rokoch 2010 až 2012 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní. Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa / , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 do (ďalej len „ “), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa / , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto , pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa / bod 1. , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento neustanovuje inak. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11. Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Na konštatovanie (posúdenie) nesprávneho úradného postupu podľa citovaného , v znení účinnom do 31.12.2012, ktorým podľa tohto ustanovenia je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní, výslovne nevyžadoval takéto predchádzajúce konštatovanie príslušného orgánu v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy alebo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy; resp. predchádzajúce právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom v konaní alebo právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to explicitne stanovil v prípadoch škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vydanými alebo nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 01.01.2013. Či možno dôjsť k takémuto záveru o nesprávnom úradnom postupe, spočívajúcom v nedodržaní stanovenej lehote pre vydanie rozhodnutia, príp. v nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní, v zmysle cit. ustanovenia , je potrebné vychádzať z právnej úpravy podľa osobitného vzťahujúcej sa na dané (exekučné) konanie, a to o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), v znení platnom a účinnom v čase, kedy malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť. Podľa prechodného ustanovenia Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.09. 2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa Exekučného poriadku, ustanovenia až 3, , , , , sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Podľa prechodného ustanovenia Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.12. 2006, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak. Podľa Exekučného poriadku, ustanovenie sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora. Podľa Exekučného poriadku, ustanovenie sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa Exekučného poriadku, konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006 podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto . Podľa prechodného ustanovenia Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.11. 2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa Exekučného poriadku, ustanovenia až 13, až 7 a sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. Podľa Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa , ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so , žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so , do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so , žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa adku v znení platnom a účinnom od 01.09.2005 do 31.05.2011, podľa tohto možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa adku v znení platnom a účinnom od 01.06.2011, podľa tohto možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V danom prípade bolo dotknuté exekučné konanie začaté pred účinnosťou novely § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (od 01.06.2010), ktorou bola zrušená povinnosť súdu písomne poveriť exekútora do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia v prípadoch exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom až s účinnosťou od 01.06.2011 bola zákonná 15-dňová lehota zrušená v prípade, ak exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tzn., že v danom prípade platila zákonná 15-dňová lehota na vydanie písomného poverenia na vykonanie exekúcie od podania žiadosti aj v prípade ak exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, avšak vždy až po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a za predpokladu, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so , pričom v opačnom prípade uznesením žiadosť zamietne, v ktorom prípade stanovená zákonná lehota neplatí. V exekučnom konaní je súd zo oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení o rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR ) a v zmysle Exekučného poriadku, je už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie NS SR ). Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (23.12.2009) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (28.12.2011), vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené skutočností je súd toho názoru, že v dotknutom exekučnom konaní, súd konal priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , samotné nedodržanie stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Rovnako Ústavný súd SR v rozhodnutí , ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (navrhovateľ) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Preto je súd toho názoru, že v danom prípade, nebol dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle citovaného pre tzv. zbytočné prieťahy v konaní. Je pravdou, ako to uvádza aj navrhovateľ, že uvedený pojem je odrazom ústavného práva na súdnu a inú právnu zakotveného v siedmom oddiely SR, konkrétne (aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Porušenie tohto práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, však nemožno odvodiť separátne len z tej skutočnosti, že štátny orgán pri svojej činnosti nekonal v ustanovených lehotách na vykonanie toho ktorého úkonu, i keď táto skutočnosť je bezpochyby pre takýto záver podstatnou. Vychádzajúc z citovanej judikatúry ÚS SR i samotnej SR je zrejmé, že pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny a existenciu tzv. „zbytočných prieťahov v konaní“ nie je možné konštatovať len s ohľadom na stanovené lehoty pre daný úkon konajúceho orgánu verejnej moci, bez preukázania ďalších rozhodných okolností v konkrétnej veci. Odhliadnuc od uvedeného, z hľadiska právneho posúdenia spornej veci podľa citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.12.2012), je významnou predovšetkým otázka naplnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote, príp. v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, a to len pokiaľ táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti takýmto nesprávnym úradným postupom. V svojom základe je táto otázka otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, tzn. musí byť bezpochyby zrejmé v čom konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma (následok), za ktorú je náhrada požadovaná, vo vzťahu ku konkrétnemu protiprávnemu konaniu (skutočnosťou ako príčinou tejto ujmy), pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29.3.2007, sp. zn. , ktorý konštatoval, že síce samotné nedodržanie zákonnej lehoty je jednoznačne procesný postup priečiaci sa , avšak tento postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu pre nesprávny úradný postup len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. , obsahuje osobitnú úpravu zodpovednosti, pričom pojem škody bližšie nedefinuje, avšak v ustanovení a upravuje spôsob a rozsah jej náhrady, obdobne ako všeobecná úprava podľa . rozlišuje škodu skutočnú a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva najmä v tom, že u poškodeného nedôjde dôsledkom škodnej udalosti k rozmnoženiu jeho majetku, hoci s ohľadom na pravidelný beh vecí by sa to dalo očakávať (R 55/1971) a možno ho nahradiť iba peňažným plnením a nie je možná naturálna reštitúcia. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody, ktorá je chápaná ako skutočná majetková ujma. Nároky, ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Žalobca nepredložil jediný dôkaz na preukázanie škody a teda neuniesol dôkazné bremeno. Nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nie je dôsledok postupu príslušného exekučného súdu a potom aj uvádzané náklady nemajú žiadnu príčinnú súvislosť s namietaným postupom exekučného súdu, ale vznikli výlučne v súvislosti konaním (nekonaním) povinného, ktorý voči oprávnenému doposiaľ neuhradil dlh podľa vykonateľného exekučného titulu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný a dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ. Ani Škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol, stačí ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú. Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho pritom vychádza z princípu výlučnej zodpovednosti štátu (Slovenská republika) a predpokladmi jej vzniku sú tri základné objektívne predpoklady a to:

- nezákonné rozhodnutie (individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva, odporujúci objektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjdrené v rámci zmeňujúceho alebo zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu ) alebo nesprávny úradný postup (zrejmý rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásade procesných predpisov, rozpor s procesnou normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou);

- vznik konkrétnej škody (materiálnej alebo na zdraví a živote, pričom podľa jej charakteru sa postupuje pri realizácii jej náhrady);

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna, tzn. že pokiaľ dôjde k nesprávnemu úradnému postupu, je založená objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť ( ). Zároveň však, preukázanie vyššie uvedených predpokladov jej vzniku (kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok), spočíva na poškodenom, v danom prípade na navrhovateľovi a táto zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup boli príčinou vzniku škody. Subjekt práva má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia takého rozhodnutia, ktoré pokladá za nezákonné, pokiaľ sa mu podarí jeho nezákonnosť preukázať. Potom až v prípade, že týmto postupom preukáže vznik škody, môže byť úspešný pri uplatnení svojho nároku podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani len základ sporu a to zodpovednosť odporcu za vznik škody a to aj napriek množstvu judikatúry, na ktorú v žalobe poukazuje. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažuje a žiadnym spôsobom nepreukázal ani vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou, nemajetkovou ujmou a namietaným nesprávnym úradným postupom. Navyše navrhovateľ, bol v súvislosti s prípadnými „zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní“ v danom prípade nečinný, nakoľko nevyužil žiadne zákonné prostriedky na to, aby zabránil vzniku škody, ku ktorej malo podľa jeho tvrdenia dôjsť (sumy špecifikované v súvislosti so správou pohľadávky, výkonov zamestnancov, informačného systému, administratívy, urgencie a pod.) a ktorú rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal. Vychádzajúc z uvedeného neboli dané dôvody ani na priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle , pričom súd dopĺňa, že dôvody navrhovateľa súd považuje za irelevantné, nakoľko nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného a samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné, keďže navrhovateľom je právnická osoba. Nebolo preukázané, že by v súvislosti dĺžkou exekučného konania, zanikla podnikateľská činnosť navrhovateľa a ani uvádzaný negatívny dopad na túto činnosť navrhovateľa.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil škodu ako paušálne vyčíslenie jeho administratívnych výdavkov, výdavkov v súvislosti so správou pohľadávok, nákladov na zamestnancov navrhovateľa, telekomunikačné a poštové výdavky a výdavkov v súvislosti s urgenciami exekučnému súdu, čo však nepreukazuje skutočnú škodu, tak ako ju je potrebné chápať v zmysle cit. a nemá ani žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu v exekučnom konaní, keď navrhovateľovi by uvedené náklady na udržiavanie a správu pohľadávok a informačného systému bezpochyby vznikali v súvislosti s jeho činnosťou a to bez ohľadu na postup súdu v danej konkrétnej veci. Vznik a výška týchto nákladov predstavujúcich škodu nebolo možné ani v konaní preskúmať. Ohľadom návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, súd uvádza, že tento nárok predpokladá rovnako existenciu príčinnej súvislosti medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom a vznikom nároku na nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol nielen dôkazné bremeno ale ani len povinnosť tvrdenia, keď ani len neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých mu tento nárok patrí. Obmedzil sa len na všeobecné formulácie o strate legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný , straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a a všeobecné obavy z vyvolaného rizika ohrozujúceho konečné vymoženie pohľadávky. Pretože ak by aj súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, (či už pre nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote alebo pre zbytočné prieťahy...), len konštatovanie nesprávneho úradného postupu, nie je dôvod pre priznanie nemajetkovej ujmy, ale je potrebné, aby navrhovateľ preukázal následky, ktoré mu prípadným nesprávnym úradným postupom vznikli v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote a jeho uplatnení a v prípade právnickej osoby je to najmä dopad na jej podnikateľskú príp. inú činnosť, na ktorú bola zriadená, vplyv na jej dobrú povesť v oblasti jej aktivít a pod., a to rovnako v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nemajetková ujma v zmysle cit. je finančnou náhradou v takých prípadoch, keď iba samotné konštatovanie porušenia práva (v tomto prípade ako základ tohto nároku nepreukázané), nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, vzhľadom na spôsobenú ujmu, zasahujúcu inú ako majetkovú sféru poškodeného a to napr. jeho dobré meno, povesť, česť, vážnosť, dôstojnosť, doterajší súkromný, spoločenský, profesionálny život, vzťahy a pod., resp. u právnických osôb ujmu zasahujúcu oblasť jej činnosti, možnosť rovnakého uplatnenia pri jej aktivitách, poškodenie jej obchodného mena a pod.. Súd bez náležitého objasnenia skutkového stavu a dôkazného preukázania sporných skutočností, významných pre tento nárok, nemôže rozhodnúť ani o jeho dôvodnosti a ani o výške náhrady. Navrhovateľ uplatnenú nemajetkovú ujmu ani náležite nezdôvodnil a nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, na preukázanie tohto nároku. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Súd považuje za uvedený nárok za uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi, ak si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu obchodná spoločnosť, odvolávajúc sa na princípy právneho štátu a účel , ktorej mala vzniknúť škoda práve pri negatívne vnímanej jej podnikateľskej aktivite a to do tej miery, že sa ňou bola nútená zaoberať aj Európska komisia, ktorá v mnohých smeroch konštatovala významné porušenia práv spotrebiteľov. Bolo by potom v danom prípade v príkrom rozpore s všeobecnou zásadou „boni mores“, priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, už s ohľadom na samotnú podstatu tohto nároku (ochranný, preventívny a najmä satisfakčný charakter nápravy významného porušenia práv orgánmi verejnej moci) navrhovateľovi, ktorý objektívne porušuje práva spotrebiteľov pri svojej podnikateľskej činnosti a jeho činnosť je všeobecne aj v tomto svetle vnímaná.

Zo všetkých uvedených dôvodov, keď navrhovateľ nepreukázal zákonné predpoklady pre uplatnenie náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení , keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu, existenciu vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, konkrétnej výšky (rozsahu) uplatnených náhrad a napokon ani požadovanej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a preukázanou škodou a tiež náhradou nemajetkovej ujmy (kauzálny nexus), súd návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Vzhľadom na úspech odporcu v konaní, tomuto vzniklo právo na ich náhradu. Nakoľko si odporca žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by odporcovi trovy konania vznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .