Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-30-2014.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: A-3DOM SK s. r.o. so sídlom Dopravná 5, 955 01 Topoľčany , IČO 47 044 624, zastúpeného JUDr.Pavlom Vöröšvárym, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7 proti odporcovi: Y. Š. s miestom podnikania 955 01 Topoľčany, Snežienková 2502/16, IČO 37 284 941 o zaplatenie sumy 2.238,85 eura s prísl. takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 268 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ (pôvodne bola navrhovateľom spoločnosť A-3DOM spol. s r.o. Topoľčany, avšak uznesením č.k.4Cb/30/2014-41 zo dňa 14.5.2015 bola pripustená zmena účastníkov na strane navrhovateľa) sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.238,85 eura spolu s úrokmi z omeškania od dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatene z dôvodu, že na základe objednávky odporcu mu dodal tovar a následne vystavil faktúry a to fa č.2012079 splatnú dňa 15.9.2012 na sumu 2.580,42 eura a fa č.20130079 splatnú dňa 22.7.2013 na sumu 1.749,71 eura, pričom odporca uhradil iba časť prvej faktúry do výšky 2.091,28 eura.
Rozsudkom č.k.4Cb/30/2014-19 zo dňa 11.7.2014 bolo návrhu navrhovateľa vyhovené v celom rozsahu, avšak na základe odvolania odporcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k.26Cob/83/2014-36 zo dňa 25.2.2015 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v napadnutom rozsudku súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe akých úvah dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, aký bol obsah ich zmluvného vzťahu, ani to, ako dospel k záveru o splatnosti žalovanej pohľadávky, ak táto vznikla z titulu práva na zaplatenie kúpnej ceny. Taktiež z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako súd dospel k skutkovému zisteniu, že navrhovateľom fakturovaný tovar bol odporcom objednaný a tomuto dodaný.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, svedkyne S. X. ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, pričom zistil, že navrhovateľ dňa 30.7.2012 vystavil odporcovi faktúru č.2012079 na sumu 489,14 eura , ktorou fakturoval dodaný tovar a to sortiment do kúpeľne v celkovej hodnote 2.580,42 eura s tým, že uhradených už bolo 2.091,28 eura. Splatnosť faktúry nastala dňom 15.9.2012, avšak odporca ju nezaplatil a taktiež nezaplatil ani ďalšiu faktúru č.20130079 zo dňa 15.7.2013 za dodávku tovaru v sume 1.749,71 eura a splatnosť tejto faktúry nastala dňom 22.7.2013. Z uvedeného dôvodu teda odporca nezaplatil navrhovateľovi spolu sumu 2.238,85 eura a preto sa navrhovateľ domáhal zaplatenia tejto sumy súdnou cestou.
Štatutárny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že odporca zo začiatku platil za odobratý tovar hneď po jeho prevzatí a neskôr, keď sa už lepšie poznali, mu zasielal ponuku mailom, ktorú si odporca odsúhlasil osobne a tovar mu objednali, pričom odporca si ho osobne vyzdvihol a dohodli sa aj na úhrade faktúry. Ako dodací list vlastne slúžili vystavené faktúry, pričom k žalovaným faktúram nemajú žiaden iný doklad. Odporca tovar osobne vyberal a aj si ho prevzal a k faktúram bol vystavený aj dodací list, ktorý nepredložili súdu, nakoľko nie je podpísaný odporcom a tento by ho rozporoval. Program, ktorý majú, im na faktúry automaticky vytláča text, že faktúra slúži aj ako dodací list a pokiaľ to nie je na predmetných faktúrach, tak tieto boli vytlačené len pre súd.
Odporca s návrhom nesúhlasil s tým, že od navrhovateľa neodobral žiaden tovar, ktorý sa uvádza v sporných faktúrach a pokiaľ dovtedy nejaký tovar odobral, tak ho aj zaplatil, pričom sporné faktúry mu neboli zaslané a ani ich nemal v účtovníctve. Doklad o zaplatení sumy 2.091,28 eura je len vytlačený z registračnej poklade a nesvedčí o ničom pričom navrhovateľ nepredložil žiadnu objednávku, výdajku, dodací list, alebo zmluvu, ktoré by boli ním podpísané. Tovar u navrhovateľa objednával ústne a hneď za tovar aj zaplatil a boli vypísané príjmové a výdavkové pokladničné doklady, ale nepamätá si, či niečo išlo aj cez faktúru.
Svedkyňa S. X., ktorá je zamestnaná u navrhovateľa ako predavačka od roku 2011 potvrdila, že odporca k nim chodil do predajne a keď si vybral tovar, tak sa s navrhovateľom dohodli a vybratý tovar sa mu objednal. Odporca si po tovar chodil osobne a po jeho vydaní sa mu vystavila faktúra. Odkedy je zamestnaná u navrhovateľa, tak odporca v hotovosti nikdy neplatil na predajni. Odporcovi sa nevystavoval žiaden doklad na tovar, až potom faktúra. Navrhovateľ spomínal, že odporca neplatí faktúry. Nevedela vysvetliť, prečo na niektorých faktúrach je uvedené, že slúžia aj ako dodací list a na niektorých to nie je.
Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 ObZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 420 ods.1 ObZ predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zaplatenie sumy 2.238,85 eura s prísl. nie je dôvodný a preto ho zamietol v celom rozsahu. Navrhovateľ v rámci dokazovania predložil súdu dve faktúry, ktorými odporcovi fakturoval dodaný tovar, pričom odporca namietal dodanie tovaru uvedeného v sporných faktúrach s tým, že tieto mu neboli zaslané a nemá ich v účtovníctve. Taktiež namietal, že navrhovateľ nepredložil žiaden doklad o objednaní a vydaní tovaru, pričom navrhovateľ okrem predmetných faktúr nepredložil súdu žiadne iné doklady svedčiace o objednaní tovaru odporcom a jeho dodaní, čím malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy i keď na navrhovateľovi bolo dôkazné bremeno, aby svoje tvrdenia podoprel aj konkrétnymi dôkazmi. Podľa názoru súdu navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 OSP a nesplnenie tejto povinnosti prináša pre navrhovateľa negatívne rozhodnutie súdu. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôkazná núdza je situácia, v ktorej sa dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
V prejednávanej veci je treba nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa vidieť predovšetkým v tom, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy na tvrdené rozhodujúce skutočnosti a teda nesplnil si svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia vo vzťahu k fakturovaným dodávkam tovaru. Zo strany
navrhovateľa nebol predložený žiaden dôkaz o objednaní tovaru odporcom a jeho dodaní odporcovi a teda nebol preukázaný základ vystavených faktúr. Odporca spochybnil obe faktúry a teda bolo na navrhovateľovi, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti, čo sa mu však v priebehu konania nepodarilo. Pri faktúre č.2012079 navrhovateľ predložil pokladničný doklad o zaplatení sumu 2.091,28 eura, ktorý odporca rozporoval a jeho námietky neboli žiadnym spôsobom zo strany navrhovateľa vyvrátené, nakoľko nepreukázal, že tento pokladničný doklad skutočne súvisí s predmetnou faktúrou a že odporca v daný deň takúto sumu zaplatil do pokladne. Na iných faktúrach predložených navrhovateľom je uvedené, že faktúry slúžia aj ako dodací list, avšak na sporných faktúrach sa uvedený text nenachádza a navrhovateľ nevedel vysvetliť, prečo je to práve u sporných faktúr. Okrem toho navrhovateľ ako ďalší dôkaz predkladal iné faktúry z obdobia rokov 2010 - 2012, z ktorých iba jedna bola uhradená platbou cez účet a ostatné boli zaplatené priamo v pokladni a je k nim pripnutý pokladničný doklad, ktorý svedčí o tom, že platba bola prijatá od odporcu, avšak v prípade zaplatenia sumy 2.091,28 eura žiaden takýto konkrétny doklad doložený nebol. Tvrdenia navrhovateľa neboli preukázané ani výpoveďou svedkyne S. X., pretože ani z jej výpovede jednoznačne nevyplýva, že odporca si objednal a prevzal konkrétny tovar uvedený v sporných faktúrach a že tento mu bol dodaný a následne fakturovaný a iba všeobecne sa vyjadrila k sortimentu tovaru objednávaného odporcom. Keďže povinnosťou navrhovateľa bolo jednoznačným spôsobom preukázať, že fakturovaný tovar bol odporcom objednaný a tomuto dodaný, pričom navrhovateľ uvedené skutočnosti nad všetky pochybnosti nepreukázal, tak neuniesol dôkazné bremeno a preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Skutočnosť, že účastníci už dlhšiu dobu spolu obchodovali a navzájom si verili, je nepostačujúca k tomu, aby súd mal za preukázané, že aj v prípade sporných faktúr si odporca tovar objednal a navrhovateľ mu ho dodal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 268 eur a to za súdny poplatok za podaný odpor v sume 134 eur a za súdny poplatok za odvolanie v sume 134 eur, keďže uvedené trovy vyplývajú zo spisu a odporcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní ich bolo možné prisúdiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .