Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-187-2015.pdf
PDF · 96.35 KB
Case nature
Subarea
2Cob/187/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: E-G., s.r.o., so sídlom G. XX, G., IČO: XX XXX XXX, zast. Richardom Lukačkom, advokátom, Sládkovičova 11, Bratislava proti odporcovi: I., a.s., so sídlom S. XX, H. XXX XX, IČO: XX XXX 361, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 9.2.2015, č.k. 30Cb/26/2015-24, v znení opravného uznesenia zo dňa 29.7.2015, č.k. 30Cb/26/2015-80 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa v spojení s opravným uznesením rozhodol, že odporcovi sa odo dňa vydania tohto predbežného opatrenia nariaďuje vykonanie úkonov výlučne v súlade s platnou a účinnou Zmluvou, riadne odoberanie elektriny dodávanej navrhovateľom do sústavy odporcu a zaradenie navrhovateľa a jeho zdroja do systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy o Zákona a podpore, pričom sa odporcovi zároveň zakazuje vykonať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu navrhovateľa zo sústavy VSD a jeho vylúčenia zo systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy a Zákona o podpore, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu o splnení respektíve nesplnení si zákonných povinností odporcom v zmysle § 4 Zákona o podpore. Navrhovateľ je povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania na súde.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 28.1.2015, domáhal, aby súd predbežným opatrením odporcovi odo dňa vydania predbežného opatrenia nariadil vykonanie úkonov výlučne v súlade s platnou a účinnou Zmluvou, riadne odoberanie elektriny dodávanej navrhovateľom do sústavy odporcu a zaradenie navrhovateľa a jeho zdroja do systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy o Zákona a podpore, pričom sa odporcovi zároveň zakazuje vykonať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu navrhovateľa zo sústavy VSD a jeho vylúčenia zo systému podpory pre rok 2015 v zmysle Zmluvy a Zákona o podpore, a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu o splnení respektíve nesplnení si zákonných povinností odporcom v zmysle § 4 Zákona o podpore.
Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že navrhovateľ je výrobca elektriny, pričom prevádzkuje zdroj na bioplyn v lokalite E., inš. výkon XXX kW, D. XXZVSXXXXXXXXXXR. Odporca zabezpečuje výkon podpory pred vyššie uvedený zdroj výrobcu na základe Zmluvy č. Q. XXX XXXX 15 zo dňa 19.11.2014. Dňa 31.1.2012 bola medzi navrhovateľom a odporcom ako zmluvnými stranami uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku .
Na základe návrhu zaslaného zo strany odporcu bola navrhovateľom dňa 14.10.2014 podpísaná nová Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorá bola následne zaslaná
odporcovi na podpis. Odporca podpísanú Zmluvu zaslal navrhovateľovi dňa 8.12.2014. Účinnosť uvedenej Zmluvy je od 1.1.2015. Zmluvná spolupráca bola v tom čase bezproblémová. Odporca počas komunikácie s navrhovateľom o tejto novej Zmluve žiadnym spôsobom nespochybnil plnenie si zákonných povinností navrhovateľa.
Následne dňa 17.12.2014 bol navrhovateľovi doručený list odporcu, v ktorom odporca uviedol, že navrhovateľ si nesplnil svoje povinnosti v zmysle § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu odporca odmieta odoberať zazmluvnenú elektrickú energiu zo zdroja navrhovateľa a vyplácať navrhovateľovi podporu v zmysle zmluvy. Prílohou tohto listu bol návrh Dodatku k Zmluve, bez ktorého podpísania odporca označil dodávku elektriny na nevyžiadanú a neoprávnenú.
Zo znenia listu odporcu je zrejmé, že uvedený list je všeobecný, adresovaný v rovnakom znení pravdepodobne viacerým dodávateľom odporcu, a to bez ohľadu na to, či naozaj zo strany dodávateľov odporcu - konkrétne zo strany navrhovateľa naozaj prišlo k porušeniu zákonných povinností. V uvedenom liste nie je uvedená žiadna konkrétna povinnosť, ktorú si navrhovateľ nesplnil. Navrhovateľ má za to, že si všetky povinnosti uvedené v § 4 Zákona o podpore splnil, čo vie aj preukázať, tak ako je uvedené nižšie. Odporca vo svojom liste neuviedol, o nesplnenie ktorej konkrétnej povinnosti zo strany navrhovateľa takéto oznámenie je preto neplatné a neúčinné a nie je možné sa k uvedenému tvrdeniu odporcu ani bližšie vyjadriť. Z postupu odporcu je zjavné, že cielene zasielal uvedený list až 15.12.2014, t.j. , aby bol doručený navrhovateľovi len 5 pracovných dní pre termínom uvedeným v tomto liste, a to tak aby sa navrhovateľ dostal do časovej tiesne a aby musel konať pod nátlakom.
Keďže uvedený list bol navrhovateľovi zaslaný len 10 dní po zaslaní novej Zmluvy, je zrejmé, že odporca nemal záujme na riadnom plnení navrhovateľa a na prípadnom vyjasnení si sporných bodov, ale jediným jeho cieľom bolo dostať navrhovateľa do časovej tiesne, a pod hrozbou neoprávnenej a nevyžiadanej dodávky elektriny do sústavy odporcu donútiť ho k súhlasu so stratou podpory / napriek trvajúcemu nároku a platnej a účinnej Zmluve/.
Odporca si bol vedomý aj toho, že z technologického hľadiska pri dodržaní právnych predpisov nie je možne v tak krátkom čase vykonať odpojenie Zdroja navrhovateľa zo sústavy odporcu. Súhlasenie so svojvoľným konaním odporcu, ktoré sa odvoláva na všeobecné porušenia zákona, bez konkretizácie konkrétneho porušenia a nepodpísania pod nátlakom zasielaného Dodatku by spôsobilo navrhovateľovi škody veľkého rozsahu nutnosti zastavenia prevádzky, škody na životom prostredí a zároveň by to vyvolalo nutnosť prepustiť väčšinu zamestnancov zabezpečujúcich chod prevádzky Zdroja navrhovateľa.
Zastavenie prevádzky by spôsobilo okrem priamych škôd vyplývajúcich zo straty „ nároku „ na podporu aj škody veľkého rozsahu spôsobené nespracovaním viac ako 10.000 ton biologického materiálu, ktorý sa používa na výrobu elektrickej energie v prevádzke navrhovateľa. Tieto škody by boli tak hmotného ako aj ekologického charakteru / škody na životnom prostredí/.
Navrhovateľ sa hneď po doručení listu odporcu zo dňa 15.12.2014 / doručeného navrhovateľovi dňa 17.12.2014/ snažil kontaktovať splnomocnené osoby odporcu pre komunikáciu v zmysle Zmluvy a to telefonicky a aj mailom. Bohužiaľ so zástupcami odporcu sa nedalo vôbec skontaktovať. Vzhľadom k tomu navrhovateľ na list odporcu reagoval aj písomne, t.j. moja advokátska kancelária v zastúpení navrhovateľa poslala dňa 18.12.2014 odporcovi list, v ktorom sme uviedli, že navrhovateľ si podľa nášho názoru všetky svoje zákonné povinnosti riadne splnil, a keďže odporca porušenie povinnosti nešpecifikoval máme zato, že tu ide len o snahu o vyvíjanie nátlaku zo strany odporcu navrhovateľa bez skutočného porušenie povinnosti, s cieľom donútiť odporcu k súhlasu so stratou podpory v zmysle Zákona o podpore / a to napriek trvajúcemu nároku a platnej a účinnej Zmluve/.
Povinnosti navrhovateľa ako výrobcu s právom na podporu sú uvedené v § 4 ods. 2 Zákona o podpore. Navrhovateľ splnenie svojich povinností preukázal odporcovi aj podací lístok z pošty zo dňa 17.2.2014. Týmto podaním si navrhovateľ uplatnil nárok na podporu a zároveň navrhovateľ odporcovi v podaní zaslal aj rozhodnutie URSO č. 1795/2014/E-OZ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2014, a ktorým
si splnil povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm a / a c/ Zákona o podpore. Povinnosti výrobcu uvedené v § 4 ods. 2 písm b/ a d/ sa na navrhovateľa nevzťahujú.
Na základe vyššie uvedeného, keďže navrhovateľ má dôvodnú obavu, že odporca by mu mohol svojim konaním resp. nekonaním spôsobiť škodu, a to najmä tým, že by odporca dodávku vyrobenej elektriny označil za nevyžiadanú a neoprávnenú, odpojil by navrhovateľa zo sústavy I. a v rozpore so Zmluvou by odmietol zaradenie zdroju prevádzkovaného navrhovateľom do systému podpory, navrhujeme súd, aby v zmysle ust. § 74 a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ OSP súd vydal toto predbežné opatrenie.
Podľa ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Pritom primerane aplikuje kritériá vyplývajúce z ust. § 75 až 77 O.s.p. Dokazovanie súd vykonáva iba v limitovanom rozsahu, a to prostriedkami a spôsobom primeraným k dosiahnutiu účelu predbežného opatrenia. Nejde o dokazovanie vyžadované z hľadiska rozsahu a spôsobu v základnom konaní. Jeho predmetom je zistenie skutočností nevyhnutných pre záver o splnení zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcich predovšetkým v osvedčení uplatňovaného nároku, a k existencii skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov v rámci ústavných a zákonných pravidiel, pričom musí byť poskytnutá ochrana tak tomu, kto nariadenie žiada, ako aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje.
Predbežné opatrenie upravuje pomery účastníkov iba dočasne, resp. zaisťuje nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej (súdnej ochrany) a predpokladom jeho nariadenia je 1. osvedčenie nároku, ktorému sa má týmto predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí neodstrániteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Okrem toho je potrebné zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov a tiež, že predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky pre vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľ predložil zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku s účinnosťou od 01.01.2015, predmetom ktorej bol záväzok odporcu ako K. v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ( ÚRSO) vydaného výrobcovi.
Odporca v liste z 15.12.2014 neuviedol akú konkrétnu povinnosť si navrhovateľ nemal splniť, iba sa obmedzil na konštatovanie, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 4 zákona č. 309/2009 Z.z.. Je potrebné dať do pozornosti aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu podpísal odporca dňa 17.10.2014 a list odporcu s oznámením o nemožnosti uplatnenia si podpory je zo dňa 15.12.2014. V takejto situácii súd dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Čo sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré hrozí v prípade nevydania predbežného opatrenia súd sa v tomto v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením navrhovateľa v návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca.
Odporca odvolanie odôvodnil tým, že podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „Zákon o podpore“) je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URDO“) a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.
V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore zaniklo navrhovateľovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore.
Odporca si týmto dovoľuje tiež poukázať na skutočnosť, že toto právo navrhovateľovi zaniklo ex lege. Oznámenie odporcu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 malo len informatívny charakter (nie konštitutívny), ktorým bola navrhovateľovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Je preto irelevantné, že odporca v predmetnom liste neuviedol akú konkrétnu povinnosť si navrhovateľ nemal splniť. V prípade ak nastanú skutočnosti predpokladané ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore, odporca nie je v zmysle Zákona o podpore ani povinný uvedený fakt tlmočiť výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia. Odporca teda nad rámec zákonných povinností v zmysle Zákona o podpore, svojim listom zo dňa 15.12.2014, len informoval navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré nastali bez zásahu, či rozhodnutia zo strany samotného odporcu.
Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nie len svojich práv, ale aj povinností, splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle Zákona o podpore. Každý výrobca by mal preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinnosti, zvlášť v prípade, ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov. Odporca zastáva názor, že prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na ne upozorňovať. Odporca má tiež za to, že navrhovateľ mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok, a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
Tvrdenie navrhovateľa o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá hrozí v prípade nevydania predbežného opatrenia vo veci konajúcim súdom považuje odporca za neopodstatnené, pretože v zmysle Zákona o podpore môže navrhovateľ elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi aj v prípade, ak si podporu neuplatňuje. Navyše odporca ponúkol navrhovateľovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom návrhu dodatku k vyššie uvedenej zmluve, ktorý bol prílohou listu odporcu zo dňa 15.12.2014.
Odporca zastáva názor, že z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností je odporca toho názoru, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p., a preto odporca žiada, aby podľa § 217 ods. 1 O.s.p. rozhodol o tomto odvolaní bezodkladne a s dôrazom na zákonnosť a spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov vyjadrenú v § 1 a § 3 O.s.p. takto: „Odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I o nariadení predbežného opatrenia č. 30Cb/26/2015 zo dňa 9.2.2015 sa zrušuje a návrh navrhovateľa sa zamieta“ alebo „ aby vo veci rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Košice I o nariadení predbežného opatrenia č. 30Cb/26/2015 zo dňa 9.2.2015 mení ak, že návrh navrhovateľa zamieta.“
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
je dôvodné a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží odporcovi sa odo dňa vydania tohto predbežného opatrenia nariaďuje vykonanie úkonov výlučne v súlade s platnou a účinnou Zmluvou, riadne odoberanie elektriny dodávanej navrhovateľom do sústavy odporcu a zaradenie navrhovateľa a jeho zdroja do systému podpory pre rok 2015 (v zmysle Zmluvy a Zákona o podpore), pričom sa odporcovi zároveň zakazuje vykonať akékoľvek úkony smerujúce k odpojeniu navrhovateľa zo sústavy VSD a jeho vylúčeniu zo systému podpory pre rok 2015 (v zmysle Zmluvy a Zákona o podpore), a to až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu o splnení respektíve nesplnení si zákonných povinností odporcom v zmysle § 4 Zákona o podpore.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania a jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vo vzťahu medzi účastníkmi osvedčením hrozby bezprostrednej ujmy navrhovateľa.
Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vziať do úvahy, že upravuje pomery medzi účastníkmi len dočasne a že zaisťuje nároky doteraz právoplatne nepriznané. Preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie vydať predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcov alebo tretej osoby. Vzhľadom na to, že ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len budúceho času, prípadne aj doby od podania návrhu vo veci samej do jej právoplatného skončenia (rozsudok NS SR sp. zn. 2 MCdo/5/2005). Nariadením predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, teda predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok trvalej povahy a nemá zásadne prejudikovať práva a záujmy účastníkov.
Ďalším predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, to znamená, že nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia je potrebné posudzovať vo vzťahu k nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k veci samej a konanie, o ktorej si takúto dočasnú úpravu vyžaduje.
V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že navrhovateľ má dôvodnú obavu, že odporca by mu mohol svojim konaním, resp. nekonaním spôsobiť škodu, a to najmä tým, že by odporca dodávku vyrobenej elektriny označil za nevyžiadanú a neoprávnenú, odpojil by navrhovateľa zo sústavy VSD a v rozpore so Zmluvou by odmietol zaradenie zdroju prevádzkovaného navrhovateľom do systému podpory.
Zmyslom a cieľom predbežného opatrenia je poskytnúť navrhovateľovi takú ochranu, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej nedošlo k zhoršeniu jeho právneho postavenia vzhľadom na uplatnený nárok, a preto predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je jeho súvislosť vecná a obsahová s nárokom uplatneným vo veci samej, resp. s nárokom, ktorého sa chce domáhať.
Navrhované predbežné opatrenie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale ukladá odporcovi priamo plniť navrhovateľovi všetko, čo by podľa jeho
tvrdenia mu patrilo na základe právneho predpisu a zmluvy. Odvolací súd má za to, že predbežným opatrením uložiť odporcovi povinnosť poskytnúť peňažné plnenie, musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ust. § 76 ods. 1 písm. a), c) O.s.p., pričom ani v tam uvedených prípadoch zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia v nevyhnutnej miere. V prejednávanom prípade sa sporný nárok navrhovateľa týka roku 2015 a možno predpokladať, že do konca roku 2015 súd prvého stupňa nerozhodne právoplatne o určovacej žalobe a podľa nariadeného predbežného opatrenia by odporca musel plniť celú sumu nároku tvrdeného navrhovateľom, aj keď dôvodnosť nároku je sporná.
Nariadené predbežné opatrenie považuje odvolací súd aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie navrhovateľa, odporcu a jednoznačné vymedzenie práv a povinností, vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. Teda z výroku súdneho rozhodnutia, prípadne jeho odôvodnenia, musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo má plniť a dokedy.
V odôvodnení napadnutého uznesenia nie je uvedená pevná cena pre stanovenie doplatku, výška plnenia za jednotlivé mesiace je závislá od skutočne vyrobeného a odovzdaného množstva elektriny navrhovateľovi v príslušnom mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom. Výška plnenia odporcu je závislá od dokladu, ktorého správnosť a dôvodnosť nebola v súdnom konaní preskúmavaná ani odporcovi uznaná.
Z nariadeného predbežného opatrenia, ani z jeho odôvodnenia nie je známa výška plnenia, ktorú je odporca povinný poskytnúť navrhovateľovi za jednotlivé mesiace roku 2015, takéto predbežné opatrenie by nebolo možné vykonať. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol (§ 220 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a odporca náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.