Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-158-2015.pdf
PDF · 87.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/158/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. A. C. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Odborárov 53, Spišská Nová Ves dieťa rodičov M. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. XXX adresa pre doručovanie T. XXX a B. C. nar. XX.X.XXXX bytom T. XXX, adresa pre doručovanie T. č. XXX v konaní o úprave styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.1.2015 č.k. 16P 86/2014-86 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 13.1.2015 č.k. 16P 86/2014-86 zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P/708/2009-199 z 29.9.2011 tak, že upravil styk otca s mal. A. C. nar. XX.XX.XXXX každý víkend v nepárnom týždni od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin prvý augustový týždeň od nedele od 9:00 hod. do nedele, v ktorom končí tento prvý augustový týždeň do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku maloletú otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú v čase určenom ako koniec styku matke vrátiť a to v mieste bydliska matky. Uložil matke a otcovi povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu po 161,36 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch a návrh zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vo vyjadreniach k úprave styku otca s maloletou A. kolízny opatrovník a rovnako aj znalkyňa nedali kladné stanovisko bezvýhradne, ale stanovili podmienky, ktorými sa konajúci súd nezaoberal a v napadnutom rozsudku otcovi ani neuložil. Z týchto dôvodov považuje postup súdu za nesprávny a rozhodnutie za nezákonné v rozpore s právami dieťaťa na zabezpečenie jeho ochrany. Vytkla konajúcemu súdu, že v rozhodnutí sa vôbec nevyporiadal jej výhradami prednesenými na pojednávaniach a v písomných vyjadreniach, a to, že otec uviedol v návrhu preukázateľne nepravdivé tvrdenia, v minulosti nerešpektoval právoplatný rozsudok o zverení mal. syna B. do jej výchovy, mal. A. nie je dostatočne zrelá a potrebuje stabilné prostredie, pričom týmto rozhodnutím by sa musela neustále prispôsobovať životu vo viacerých domácnostiach a otec, ktorému v priebehu konania bola daná možnosť predĺžených stretnutí sa o neosvedčil, že bude brať do úvahy nielen svoje práva, ale aj zodpovednosť. Vyjadrila názor, že závery znalca považuje za nezrozumiteľné a nesprávne a žiadala, aby súd vykonal výsluch znalca na riadne objasnenie jeho záverov. Tým, že konajúci súd nevykonal výsluch znalca za účelom riadneho zistenia okolností, jej odňal možnosť
konať pred súdom. Rovnako vytkla, že závery znalkyne týkajúce sa mal. A., sú podľa jej názoru bez opodstatnenia a súdna znalkyňa pripisovala 5 ročnému dieťaťu postoje a názory, ktoré neprejavovala. Po podrobnom prečítaní znaleckého posudku konštatovala, že viaceré časti a závery znalkyne sú v rozpore so skutočnosťou a zjavne sa netýkajú maloletej. Zdôraznila, že vopred upozorňovala, že nesúhlasila s tým, aby maloletá bola podrobovaná znaleckému vyšetreniu a nútená cestovať na znalecké dokazovanie až do Košíc, čím súd neprihliadal na práva dieťaťa, pre ktoré bolo vyšetrenie po dlhej ceste náročné a preto výsledky možno objektívne považovať za skreslené. Uviedla, že znalkyňa ponechala maloletú A. v tej istej miestnosti aj vtedy, keď s otcom dieťaťa, ako rodičia opisovali vzájomné vzťahy a konfliktné situácie, čím bola maloletá zbytočne zaťažovaná a práve tento postup znalkyne mohol spôsobiť jej traumatický zážitok a v dôsledku toho sa maloletá zamýšľala nad otázkami, s ktorými sa v jej veku nevie vysporiadať. Je presvedčená, že osobnosť a charakterové vlastnosti rodičov znalkyňa nevyhodnotila zodpovedne, objektívne a nestranne. Existenciu pochybností o odborných záveroch znalkyne podporujú aj výsledky zistené znalkyňou, ktoré sú v absolútnom protiklade s výsledkami predchádzajúceho znaleckého dokazovania, preto v prípade vrátenia veci späť súdu prvého stupňa navrhla, aby PhDr. N. A. bola ako znalkyňa vo veci vylúčená. Trvala na tom, že úprava styku tak, ako to navrhoval otec, je predčasná a maloletá nie je zrelá na takúto úpravu styku, pričom otec jej zatajuje informácie o maloletej, a v ostatných podrobnostiach odkázala na svoje písomné vyjadrenia, ktoré sú súčasťou spisu. Je toho názoru, že ak maloletá bude k otcovi chodiť z povinnosti, práve to môže uškodiť jej vzťahu s otcom. Namietala rozhodnutie súdu, ktorým bola zaviazaná zaplatiť náhradu trov štátu s odôvodnením, že súd nepostupoval správne, pretože za znalecký posudok, ktorý je nekvalitný, znalec nemá nárok na znalečné.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ust. Zákona o rodne, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou A.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičov, vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zásadne je potrebné pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní kalendárneho roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania po tento rozsah je obmedzeným styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v § 23 ods. 3 Zákona o rodine. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o potrebe zmeniť predchádzajúcu úpravu styku otca s maloletou (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29.9.2011 č.k. 11P 708/2009-199) a správne určil aj rozsah styku zodpovedajúci súčasným potrebám maloletej A. a jej otca, ktorý, ak by doterajšia súdna úprava styku naďalej trvala, bol by znevýhodňovaný
a obmedzovaný v realizácii jeho rodičovských práv a maloletá by bola obmedzovaná v rozpore s jej záujmom pri rozvíjaní a prehlbovaní svojich väzieb k otcovi, ktorého má rada a majú spolu pekný vzťah. Je nutné zdôrazniť, že matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť a svojim verbálnym aj neverbálnym prejavom ho vo vzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať program dieťaťu so zreteľom na jeho záujem stretávať sa s otcom, pretože ničím nepodložené výhrady voči otcovi pôsobia na vzájomný vzťah otca a maloletej A. kontraproduktívne. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu resp. výsluchu znalkyne, odvolací súd dodáva, že znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia PhDr. N. A. z 21.10.2014 (znalecký posudok č. 93/2014) je presvedčivý v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy, intelektových schopností a osobností mal. Sofie, vzájomného vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom navzájom a neobsahujú žiadne rozpory, ako sa domnieva matka, naopak, potvrdzujú, že maloletá A. má pozitívny vzťah k obom svojim rodičom bez výraznejšej preferencie jedného z nich a má aktuálnu potrebu po vyrovnanom styku s oboma rodičmi. V tomto smere sa prejavuje už kriticky k matke, ako osobe, ktorá ju blokuje v jej potrebe zvýšeného kontaktu s otcom, neprítomnosť ktorého si teraz viac uvedomuje a bojí sa, že ho môže stratiť. Od predchádzajúcej úpravy styku resp. znaleckého posudku PhDr. C. Z., od kedy ubehli takmer 4 roky, sa vytvorila kvalita intenzity vzájomného vzťahu otca a dieťaťa, posilnili sa pozitívne citové väzby navzájom a dieťa má zvýšenú potrebu byť s otcom, želá si rovnomernosť kontaktu s ním a očakáva, že bude voči nej plniť bežné rodičovské úlohy tak, ako to robí aj mama. Chýbanie tejto rozvíjajúcej sa väzby do budúcnosti by mohlo mať nepriaznivé dopady na psychiku dieťaťa v zmysle emočnej separácie alebo deprivácie až traumatizácie. Odvolací súd tiež dodáva, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125 O.s.p.), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz hodnotiť podľa § 132 O.s.p, jednotlivo ako aj v súvislostiach s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je však oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti. Na druhej strane nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku súdnej znalkyne PhDr. N. A. sú logické a presvedčivé a dávajú zrozumiteľnú a jasnú odpoveď na všetky súdom uložené otázky, preto odvolacie námietky matky v tomto kontexte pôsobia ako účelová obrana, lebo priebeh a výsledky vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nezodpovedajú jej želaniam. Odvolací súd tiež poznamenáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy určené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 O.s.p.). V tejto právnej veci odvolací súd je toho presvedčenia, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa dovoľuje záver, a to bez potreby ďalšieho dokazovania, že úprava styku otca s maloletou A. upravený súdom prvého stupňa je v záujme dieťaťa a zo zisteného skutkového stavu rovnako nepochybne vyplýva, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre tento rozsah úpravy styku otca s maloletou A. a niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk obmedzený v súlade s návrhom matky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Súd prvého stupňa sa dôsledne a precízne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, ako aj s námietkami matky, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa, pričom odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa nečiní rozsudok nepreskúmateľným a nezákonným.
Podľa § 139 ods. 2 O.s.p. ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca. O znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu (§ 127 ods. 1). Ak bolo potrebné vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní plynie odo dňa vykonania dôkazu doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nariadil uznesením z 3.7.2014 č.k. 16P 86/2014 - 22 znalecké dokazovanie a znalkyni PhDr. N. A. uložil vypracovať znalecký posudok. Ustanovená znalkyňa si vo vyúčtovaní predloženom súdu spolu s vypracovaným znaleckým posudkom č. 93/2014 z 21.10.2014 vyčíslila paušálnu a hodinovú odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 322,72 Eur. Vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX z 21.10.2014 spĺňa požiadavky kladené na odborne vypracovaný znalecký posudok a súdom priznané znalečné 322,72 Eur je primerané a korešponduje s úkonmi a časovou náročnosťou spojenou s vypracovaním uvedeného znaleckého posudku. Ani odvolaciemu súdu neprináleží preskúmavať vecnú správnosť záverov znaleckého posudku, vyhodnocovať počet hodín, ktoré znalcovi postačovali na spracovanie podkladov a ani posudzovať primeranosť času vynaloženého znalcom v rámci znaleckého dokazovania. Podľa § 3 ods. 5 vyhl.č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách, výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov súd je oprávnený krátiť vyúčtované znalečné (nepriznať) iba v prípadoch, keď znalec znalecký posudok podal oneskorene alebo bol vykonaný neúčelne alebo nekvalitne. V tomto prípade odvolací súd takéto pochybenia znalkyne nezistil.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.