Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/67/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti odporcovi: T. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L., Z. XXX/XX, o zaplatenie 443,03 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Právny predchodca navrhovateľa sa svojím návrhom zo dňa 13. 11. 2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 443,03 eura s úrokom z omeškania, spolu s náhradou trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 17. 12. 2010 uzatvoril Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky vo výške 262,02 eura. Poskytnutú pôžičku sa odporca zaviazal splatiť v 15 mesačných splátkach vo výške 43,67 eura (t. j. 655,05 eura), do dňa podania návrhu uhradil len 262,02 eura.

Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky, preto ho navrhovateľ listom zo dňa 25. 11. 2011 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh odporcu predstavuje sumu 443,03 eura. Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa v spojení s nariadenia vlády číslo v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho osobne prevzal dňa 22. 5. 2015.

Súd vo veci vydal dňa 4. 5. 2015 uznesenie pod č. k. XXC/XX/XXXX - XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 6. 2015, ktorým vyhovel návrhu na zmenu účastníka na strane navrhovateľa z pôvodného Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, na Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave.

Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke z 17. 12. 2010 s nečitateľným číslom, predžalobná upomienka z 25. 11. 2011 s doručenkou, prehľad splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 17. 12. 2010 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom Zmluvu o pôžičke bez čitateľného čísla.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že sa jedná o zmluvu č. XXXXXXXX, z doloženého listinného dôkazu (č. l. 3 spisu) však vyplýva, že návrh nekorešponduje s predloženou zmluvou. Hoci číslo zmluvy nie je celé čitateľné, je možné konštatovať, že súdu bola predložená iná zmluva začínajúca na čísla 11 a končiaca štvorčíslím 2242. uvedené tvrdenie podporuje aj suma pôžičky - 500,- eur, pričom v návrhu je uvedené, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky vo výške 262,02 eura.

Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že v návrhu sa uvádza iná zmluva o pôžička ako je tá, ktorá bola predložená ako listinný dôkaz.

Podľa , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti má návrh obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na , a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca navrhovateľa plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z prehľadu splátok a úhrad predložených právnym predchodcom navrhovateľa vplýva, že v stĺpci „úhrada“ je uvedená suma v celkovej výške 349,36 eura a v stĺpci „zostatok“ je uvedená suma 356,36 eura. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa viac, ako sa uvádza v návrhu a je dlžný menej, ako je uvedené v návrhu. Potom aj z tejto skutočnosti vyplýva, že predmetom návrhu je iná pôžička, ako bola potom doložená listinnými dôkazmi.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že tieto nekorešpondujú s tvrdeniami uvedenými v návrhu, teda že listinné dôkazy svedčia o inej pôžičke ako je uvedená v návrhu, súd preto nemohol preskúmať návrh vo veci samej, čím navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa podal návrh nedôvodne. Súd vzhľadom na všetky skutkové zistenia preto rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého odporca ako plne úspešný účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.