Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-284-2014.pdf
PDF · 99.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/284/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky: O.. L. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX W., Š. Z. J. S., proti odporcovi: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. K.. XX, XXXX É., Š. Z. E. S., o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov O.. L. T. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a B. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 06.09.2008 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku 20, ročník 2008, na strane 248, pod poradovým číslom 48, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súd (pôvodne OS Pezinok) dňa 08.07.2014, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom na tom skutkovom základe, že manželstvo, ktoré účastníci uzatvorili po niekoľkoročnej známosti z lásky dňa 06.09.2008, bolo spočiatku harmonické a to približne do februára 2013, pričom manželia žili striedavo na Slovensku v W. a v Maďarsku v meste É., obaja sa venovali sebe a svojej práci, navrhovateľka na Slovensku a odporca v Maďarsku. U oboch nešlo o prvé manželstvo. Po uzatvorení manželstva sa správanie odporcu výrazne zmenilo a od júna 2013 sa manželské nezhody zhoršili, z ktorého dôvodu požiadala navrhovateľka odporcu listom o nápravu, na základe čoho sa správanie odporcu zmenilo a zdalo sa, že obaja manželia mali záujem o zachovanie manželstva. Situácia medzi manželmi sa vyhrotila počas Veľkonočných sviatkov 2014, kedy odporca nemiestne konfrontoval navrhovateľku s jeho rodinou, ignoroval žiadosti navrhovateľky o úpravu vzťahov s bývalou manželkou a deťmi odporcu z predchádzajúceho manželstva, najmä najmladšou dcérou, ktorej správanie a prístup k navrhovateľke bolo v minulosti dôvodom neustálych sporov, nakoľko odporca jej umožnil neprimerane zasahovať do manželského života účastníkov a podriaďoval svoje manželstvo záujmom a rozhodnutiam najmladšej dcéry. Pritom odporca rodinu navrhovateľky a jej dcéru prehliada a prejavuje iba minimálny záujem. Od uvedenej doby žijú účastníci oddelene a zo správania odporcu je evidentné, že nemá záujem o nápravu a riešenie manželských problémov zo strany navrhovateľky bez tejto podpory, je zbytočné. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca nerešpektuje navrhovateľkine city, potreby, nerešpektuje ju ako partnera, má tendenciu ju ovládnuť a vlastniť, manipuluje ňou, dôsledkom čoho sa navrhovateľka po dobu manželstva zmenila na ustráchanú a neistú osobu, pochybuje o svojich názoroch, postojoch. Odporca trestal navrhovateľku ekonomickou neistotou, bola nútená si požičiavať od rodiny a pod. a odporca sa tiež odmieta podieľať na spoločných nákladoch. Nakoľko navrhovateľka už naďalej nie je schopná znášať uvedené správanie odporcu a je presvedčená, že vzhľadom na to, že si manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoju funkciu a účel, je vážne narušené a trvalo rozvrátená, sú dané dôvody na rozvod manželstva.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2015 s návrhom na rozvod súhlasil, nakoľko manželstvo účastníkov je dlhodobo v hlbokej kríze a v rozvrate. Nesúhlasil však s dôvodmi, tak ako ich popísala navrhovateľka a uviedol, že sa s navrhovateľkou zoznámil v roku 2003, bezhlavo sa do nej zaľúbil. V roku 2006 navrhovateľka chcela, aby tento vzťah spečatili manželstvom a do tej doby nechcela odporcu predstaviť ani svojej rodine, ani známym a ani jej v tom čase maloletej dcére. Po niekoľkých rokoch vzťahu sa odporca s navrhovateľkou z lásky, v roku 2008 oženil, z ktorého dôvodu sa rozhodol rozviesť s predchádzajúcou manželkou po 27 rokov manželstva, z ktorého pochádzajú toho času plnoleté dcéry odporcu, pričom navrhovateľka v čase uzatvorenia manželstva s odporcom mala maloletú dcéru z predchádzajúceho vzťahu. Už krátko po zoznámení odporca zistil, že navrhovateľka mala stavy napätia, bola podráždená, odpadávala, odporca sa bál o jej zdravotný stav a chcel jej pomôcť, avšak v tom čase ho navrhovateľka vylúčila zo svojho života, nechcela, aby sa stretávali, pričom odporca sa snažil zabezpečiť pre ňu oddych a relax v podobe dovoleniek, zájazdov na miesta, ktoré navrhovateľka chcela vidieť. Navrhovateľka bola od počiatku vzťahu s odporcom žiarlivá, pričom pre odporcu sa zdala záhadná, ale neskôr uvedené správanie vyhodnotil ako rozmarné a zistil, že navrhovateľka si s nikým nedokázala vybudovať žiaden trvalý vzťah. Po uzavretí manželstva sa navrhovateľka prejavila ako panovačná manželka a napriek je rozmarom, ktorým sa odporca snažil prispôsobiť, stále v ňom nachádzala chyby. Vyžadovala odporcovu neustálu prítomnosť i keď vedela, že obaja sú pracovne každý v inej krajine a stretávať sa môžu iba cez víkend. Odporca ďalej uviedol, že po uzavretí manželstva mu navrhovateľka prisľúbila, že sa odsťahuje do Maďarska a nájde si tam prácu, čo však zrejme nemyslela vážne. Navrhovateľka dávala odporcovi najavo, že sa jej nepáči jeho stretávanie s dcérami z predchádzajúceho manželstva a veľmi ťažko znášala, že dcéry k odporcovi patria aj po rozvode odporcu s ich matkou a túto nespokojnosť, dávala najavo a tiež sa odmietala stretávať s ďalšou rodinou odporcu. Neakceptovala jeho rodičov, brata, pričom navrhovateľka svoju dcéru z predchádzajúceho vzťahu nikdy nevzala so sebou, keď išla za odporcom do Maďarska, resp. keď odporca prišiel za navrhovateľkou do W., väčšinou dcéru nemala doma. Z tohto dôvodu sa odporcovi nikdy nepodarilo zblížiť s dcérou navrhovateľky, toho času už plnoletou. Odporca uviedol, že podľa jeho názoru manželstvo účastníkov fungovalo do septembra 2012, kedy došlo k zásadnému zlomom a to súvislosti s otehotnením jeho mladšej dcéry, o ktorej skutočnosti informoval navrhovateľku a ktorá nielenže sa spolu s odporcom tomu netešila, ale práve naopak, dostala hysterický záchvat a v hneve nevyberaným spôsobom odporcovi nadávala, obviňovala ho, že určite po narodení vnukov sa bude stretávať nimi a na navrhovateľku si už nenájde čas. To bol moment, kedy odporca pochopil neznášanlivú povahu navrhovateľky, pričom po narodení vnukov (dvojičiek), bolo správanie navrhovateľky neznesiteľné, nenávidela mladšiu dcéru odporcu. Následne manželské spolužitie účastníci prerušili na pár mesiacov, avšak po čase sa opätovne zblížili. V tomto čase odporca navrhovateľke vysvetlil, že pre neho slovo „rodina“ znamená širší pojem a citové puto, do ktorého patria okrem nej aj jej dcéra a jeho deti, a rovnako tak rodičia odporcu, jeho súrodenci atď. a veril, že toto bude navrhovateľka akceptovať, avšak bol prekvapený, že pre navrhovateľku slovo „rodina“ predstavuje muža a ženu v manželskom zväzku. Odporca uviedol, že uvedený názor navrhovateľky na otázku rodiny a rodinných pút, je pre neho neprijateľným a táto skutočnosť napokon viedla k rozvratu ich manželstva.
Za daného stavu je odporca toho názoru, že ho navrhovateľka nikdy nepotrebovala ako muža a manžela, ale iba ako človeka, ktorý jej poskytoval ekonomickú istotu a v istom slova zmysle aj náhradu za jej otca a tento poznatok jeho city značne dehonestuje. Z týchto dôvodov odporca nechce a ani nemieni s navrhovateľkou v budúcnosti zotrvať v manželskom zväzku.
Súd v záujme zabezpečenia rovnakých možností na uplatnenie svojich práv a v zmysle zásady rovnosti účastníkov v súdnom konaní, konkrétne zabezpečenie práva odporcu konať pred súdom vo svojej materčine (§ 18 O.s.p.), ustanovil uznesením z 14.05.2015, č. k. 10C 284/2014-84, právoplatným dňa 01.07.2015, tlmočníčku/prekladateľku z jazyka maďarského do jazyka slovenského a naopak, Moniku Lehockú, za účelom tlmočenia na súdnom pojednávaní a prekladu písomností súdu v konaní.
Súd vec prejednal za prítomnosti ustanovenej tlmočníčky na pojednávaní dňa 27.10.2015, na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi - sobášnym listom účastníkov konania a vo veci zistil nasledovný skutkový stav, rozhodný pre posúdenie veci:
Z predložených listín mal súd preukázané, že navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky a odporca je štátnym občanom Maďarskej republiky. Manželstvo účastníci konania uzavreli dňa
06.09.2008 v Bratislave a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku 20, ročník 2008, na strane 248, pod poradovým číslom 48. , pričom u oboch účastníkov ide o v poradí druhé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na území SR v obci XXX XX W., K.. J. X, kde navrhovateľka doposiaľ býva.
V rámci konania navrhovateľka doplnila dôvody rozvratu manželstva s odporcom, ktoré videla najmä v negatívnych povahových a osobnostných črtách odporcu, ktorého pokladá za „vzťahového manipulátora“ nakoľko jeho správanie v konkrétnych situáciách vykazuje všetky charakteristiky a to skryté vyhrážanie, príp. otvorené vydieranie (ukončením vzťahu a pod.), navodzovanie pocitu viny u druhých pri dovolávaní sa lásky, rodinných vzťahov, zodpovednosti a pod., podnecovanie nevraživosti, rozdeľovanie iných ľudí aby ich mohol manipulovať (aj v rámci rodinných vzťahov medzi rodinou navrhovateľky a odporcu, priateľov, spolupracovníkov), spochybňovanie schopností iných, ich nenápadná kritika, negatívne prezývky, posudzovanie druhých o ktorých hovorí s dešpektom, prenášanie zodpovednosti za vlastné chyby a zlyhania na iných, časté zmeny názorov a citov podľa situácie, príp. osoby, nejasné vyjadrenie vlastných názorov, citov, neurčité odpovede, nezohľadňovanie záujmov iných osôb, nedbá na ich práva, potreby, snaha presvedčiť okolie a vyvolať dojem, že „má navrch“, upriamovanie pozornosti v spoločnosti len na seba a pokladanie iných za hlupákov, ktorí nič nevedia, nútenie iných konať vydaním pokynov až na poslednú chvíľu, klamanie, prekrúcanie a interpretácia výrokov iných ako prostriedok na získanie informácií, egocentrizmus, neznášanie kritiky, popieranie zrejmých skutočností, dosahovanie svojich cieľov aj na úkor iných ...., čo vyplýva aj z jeho písomného vyjadrenia k návrhu na rozvod manželstva, s ktorým navrhovateľka nesúhlasí a ani v ňom uvedenými dôvodmi. Uviedla, že sa v osobe odporcu mýlila a k tomuto poznaniu dospela niekedy v období konca roka 2012, kedy začali riešiť s odporcom vážne nezhody, spôsobené práve povahou odporcu a od ktorej doby začala ich vzťah vnímať inak ako dovtedy. V tomto období si hľadala prácu v Maďarsku, hoci nevie po maďarsky, bolo to na prianie odporcu a v dobe (4-5 mesiacov) čo bola nezamestnaná a ekonomicky od odporcu závislá, sa prejavili uvedené negatívne črty odporcu. Navrhovateľka poukazovala aj na to, že odporca neprerušil kontakty so svojou bývalou manželkou, žil dvojaký život, uprednostňoval svoju rodinu (matku, brata...) a najmä svoju mladšiu dcéru z predchádzajúceho manželstva. Podľa navrhovateľky odporca prekrúca skutočnosti ako sa stali, obviňuje zo všetkých ich problémov výlučne navrhovateľku a pritom uprednostňuje len svoje potreby a správanie odporcu ju poznačilo natoľko, že musela vyhľadať odbornú pomoc (terapeuta, psychiatra), v ktorého starostlivosti je od roku 2013. Navrhovateľka v súčasnosti žije plnohodnotný život, od októbra 2014 žije v spoločnej domácnosti vo vážnom vzťahu s novým partnerom.
Odporca v rámci konania k dôvodom rozvratu manželstva doplnil, že po celú dobu vzťahu a následne manželstva s navrhovateľkou spoločne trávili iba víkendy a dovolenky a až postupne vyšlo najavo, že navrhovateľka nikdy nemala záujem trvalo sa odsťahovať a žiť s odporcom v Maďarsku, pričom rovnako ani odporca nemal nikdy záujem a neplánoval trvalo žiť na Slovensku s navrhovateľkou. Nesúhlasil s uvedenými tvrdeniami navrhovateľky, že žil dvojaký život i keď potvrdil, že udržiaval kontakty so svojou širšou rodinou v Maďarsku (rodičmi, súrodencami) a tiež so svojimi dvoma dcérami. Podľa názoru odporcu definitívny rozpad manželstva spôsobilo zistenie navrhovateľky, že mladšia dcéra odporcu je tehotná a to v septembri 2012 od ktorého času nastali v ich vzťahu vážne problémy, ktoré vyústili do úplného rozvratu manželstva a tiež majetnícka povaha navrhovateľky. Ostatné vyjadrenia a tvrdenia navrhovateľky ohľadom jeho osoby a konkrétnych situácií a konfliktov odporca nekomentoval, uviedol, že s nimi nesúhlasí s tým, že navrhovateľku vždy podporoval aj finančne a po dobu ich vzťahu, manželstva a až doposiaľ, nemal žiadnu inú známosť.
Bolo nesporné, že manželia sa od Veľkej noci v roku 2014 nekontaktujú a od tejto doby žijú každý vlastným životom, navrhovateľka na Slovensku v obci W., t. č. s novým partnerom a odporca v Maďarsku v meste É.. Už po dobu manželstva bolo ich spolužitie poznačené faktickým odlúčením, najmä počas pracovného týždňa a spoločne trávili najmä víkendy, striedavo v dvoch domácnostiach v byte v É. a v W.Í., príp. spoločné dovolenky. Rovnako nebolo sporným, že obaja nemajú záujem na ďalšom zotrvaní v manželskom zväzku a ani záujem obnoviť riadne manželské spolužitie a to s ohľadom na zásadné a pretrvávajúce rozpory ohľadom podstatných otázok týkajúcich sa partnerského a rodinného života, pre narušenie vzájomných vzťahov a obomi deklarované úplné citové odcudzenie manželov po všetkých stránkach, ktorí dlhodobo nežijú spolu ako manželia, intímne sa nestýkajú, nehospodária spoločne a napokon spolu ani nekomunikujú. Obaja ďalšie spolužitie považujú za vylúčené. Obaja rozpad manželstva pripisujú najmä negatívnym povahovým vlastnostiam druhého manžela, obaja sa
navzájom obviňujú z presadzovania vlastných záujmov a predstáv o spolužití, navrhovateľka odporcu vidí ako egoistického, neempatického manipulátora; odporca navrhovateľku ako majetnícku, žiarlivú, zameranú iba na ekonomickú stránku vzťahu. Z vyjadrení oboch manželov je zrejmé, že napriek dlhotrvajúcemu vzťahu (od roku 2003), v tom čase mimomanželskému, v zásade až takmer po desiatich rokoch tohto vzťahu, v období od 2012 -2014, zistili, že majú úplne rozdielne predstavy o zásadných otázkach - na konkrétne miesto a krajinu, kde budú spolu žiť, názory na rodinné vzťahy v širšom význame, ako aj týkajúce sa detí oboch účastníkov z predchádzajúcich vzťahov a napokon aj partnerský vzťah v rámci manželstva.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení (ďalej len „zákon o MPS“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 21 zákona o MPS, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o MPS, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
V danom prípade je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci rozvodu manželstva účastníkov podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v platnom znení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“) v nadväznosti na čl. 1 bod 1. písm. a), čl. 3 bod 1. písm. a) a čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.
Rozhodným právom je právo slovenské a to podľa § 21, § 22 ods. 1 zákona o MPS.
Súd pre posúdenie danej veci vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení.
V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo a vážne rozvrátené, vôbec si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, pretože manželia žijú dlhodobo oddelene po všetkých stránkach, stratila sa ich vzájomná citová väzba, nemajú záujem a vzhľadom na dlhodobú odlúčenosť po každej stránke ani nie sú zrejme schopní prekonať vzájomné odcudzenie, a preto nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Vzhľadom k tomu, že vzájomné citové väzby účastníkov konania sú vážne narušené, resp. úplne absentujú, súd dospel k záveru, že ďalšie zotrvávanie vo formálnom manželskom zväzku nepovažuje za vhodné.
Nie je úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva riešiť narušené vzájomné vzťahy manželov, i keď súd v rámci svojej činnosti sa vždy pokúsi o zmierenie manželov, avšak predpokladom je obojstranný záujem manželov o zmierenie a obnovenie narušených vzťahov. Úlohou súdu je v takomto konaní zistiť, či manželstvo účastníkov je partnerským zväzkom, v rámci ktorého manželia dokážu spolu žiť a riešiť vážne životné otázky, byť si navzájom oporou, vzájomne komunikovať, pomáhať si a napĺňať partnerský život i po citovej a sexuálnej stránke, vytvárať vhodné rodinné a citové prostredie.... Jednotlivé povinnosti manželov sú vymedzené v § 18 a § 19 Zákona o rodine, ktoré sú právnym vyjadrením najmä mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené a tieto povinnosti zásadne nemožno právne vynucovať. Pokiaľ sa však neplnia a účastníci ani nejavia záujem o ich naplnenie, resp. toho reálne nie sú schopní, a následkom ich absencie je rozvrat manželstva, je to dôvodom rozvodu manželstva na návrh jedného z manželov, pričom súd konštatuje príčinu uvedeného stavu, resp. rozvratu manželstva.
S ohľadom na uvedené, keď manželstvo účastníkov je za daných okolností len formálnym zväzkom neplniacim svoj účel, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd ako príčinu rozvratu manželstva vyhodnotil názorové nezhody o podstatných otázkach manželského spolužitia, neschopnosť oboch manželov riešiť vzniknuté partnerské konflikty, dlhodobé odlúčenie manželov a následné vzájomné odcudzenie manželov po všetkých stránkach a obojstranný nezáujem na obnovení manželského spolužitia.
Podľa § 144 prvej vety O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 prvej vety O.s.p. tak, že účastníci konania o rozvod nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.