Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23S-84-2015.pdf
PDF · 79.21 KB
No categories available
23S/84/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica, o návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný Daňový úrad Banská Bystrica je povinný rozhodnúť vo veci návrhu žiadateľa J.F.K., s. r. o., Pod Dráhami 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31 717 047, o zaplatenie sankčného úroku zo sumy 1 501 581,13 Eur za obdobie od 25.09.1999 do 28.11.2011 vo veci č. 651/230/98937/11/Hni v lehote 30 dní od doručenia správnych spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Daňový subjekt J.F.K., s. r. o., Pod Dráhami 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31 717 047, podal dňa 01.12.2011 žiadosť o zaplatenie sankčného úroku, v ktorom žiadal o vyplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky daňovému subjektu vo výške štvornásobku úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, resp. maximálne 15 %. V žiadosti uviedol, že daňový subjekt ČUPKA, s. r. o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2002, postúpil preplatok na dani vo výške nadmerného odpočtu DPH postupníkovi spoločnosti Zelený dom, s. r. o., Banská Bystrica. Žiadal, aby mu bol vyplatený sankčný úrok zo sumy 1 501 581,13 Eur za obdobie od 25.09.1999 do 28.11.2011 vo výške vypočítanej podľa § 35b ods. 6 a 7 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný na základe tejto žiadosti žalobcu oznámením zo dňa 13.12.2011 oznámil, že o priznaní sankčného úroku ho bude čo najskôr informovať. Následne oznámením č. 651/230/98937/11/Hni zo dňa 22.12.2011 žalobcovi oznámil, že v súčasnom období nie je možné uplatniť postup podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt podaním zo dňa 05.01.2012 doručeným Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova 8, Bratislava, dňa 11.01.2012 žiadal o zaplatenie sankčného úroku opätovne. Táto žiadosť bola odstúpená daňovému subjektu 18.05.2012. Žalovaný oznámením zo dňa 21.05.2015, doručeným daňovému subjektu 31.05.2012, oznámil, že daňový subjekt nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku.
Podaním zo dňa 13.05.2015, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 18.05.2015, podal prokurátor návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (odporcu), v ktorom navrhoval Krajskému súdu v Banskej Bystrici vydať uznesenie podľa § 250t ods. X O.s.p. o uložení povinnosti L. úradu B. B. v lehote XX dní od doručenia uznesenia konať a rozhodnúť v súlade s platnou právnou úpravou v konaní o návrhu spoločnosti J.F.K., s. r. o., I., na zaplatenie sankčného úroku zo sumy X XXX XXX,XX Eur za obdobie od 25.09.1999 do 28.11.2011, podaného 01.12.2011. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že prokurátorka krajskej prokuratúry za účelom odstránenia porušovania zákonnosti spočívajúcej v nečinnosti podala dňa 29.01.2015 Upozornenie prokurátora pod sp. zn. Kd 193/14-10 podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým bolo daňovému úradu navrhnuté, aby bezodkladne vydal rozhodnutie v súlade s § 63 Daňového poriadku. Daňový úrad v Banskej Bystrici nemienil upozorneniu prokurátora vyhovieť, preto ho predložil
na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR. Finančné riaditeľstvo SR listom zo dňa 13.03.2015 pod sp. zn. 1100301/1/120288/2015/498 krajskej prokuratúre oznámilo nevyhovenie upozornenia prokurátora. Daňové konanie o zaplatení sankčného úroku bolo začaté v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (v tom čase platného a účinného) doručením žiadosti daňového subjektu daňovému úradu, teda 01.12.2011. Daňový úrad nepostupoval v súlade so zákonom, ak za predpokladu, že podľa neho neboli splnené podmienky na vyplatenie sankčného úroku a nemienil preto rozhodnúť o jeho zaplatení, nevydal rozhodnutie o tom, že podmienky na zaplatenie sankčného úroku nie sú splnené, ak len neformálnymi listami daňovému subjektu na jeho opakované žiadosti oznamoval, že v súčasnom období nie je možné uplatniť postup podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. (list z 21.12.2011) a následne oznámil, že podľa stanoviska Finančného riaditeľstva SR nemá nárok na zaplatenie sankčného úroku za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky, ani úrok podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. (listom z 21.05.2012), ďalším listom mu oznámil, že nie je daňovým subjektom, ktorému by prináležal nárok na sankčný úrok. Takýto postup nie je súladný s § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ani s § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorých priznávať práva v daňovom konaní možno len rozhodnutím. Toto ustanovenie je potrebné vykladať logickým výkladom (a contrario) tak, že rozhodnutie sa vyžaduje nielen v prípade priznania práv, ale aj ich nepriznania, čo je pre daňový subjekt spravidla významnejšie s hľadiska poznania dôvodov odmietnutia uplatneného nároku. Opačný postup je neakceptovateľný v demokratickom a právnom štáte, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov, právna istota a rovnosť pred zákonom nie sú zaručené. Daňový úrad mal povinnosť o návrhu daňového subjektu rozhodnúť podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 511/1992 Zb., a to bez ohľadu na to, či mienil rozhodnúť kladne a návrhu vyhovieť, alebo záporne a návrh zamietnuť, resp. konanie z niektorého zo zákonných dôvodov zastaviť. Za rozhodnutie absolútne nemôže byť v právnom štáte považované oznámenie daňového úradu z 22.12.2011, ktorému okrem absencie elementárnych náležitostí rozhodnutia chýba zásadná náležitosť, bez ktorej nie je o rozhodnutí možné ani uvažovať, a to výrok rozhodnutia, ako jeho najdôležitejšia časť, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná, presne, určito a úplne vyjadrovať vyriešenie veci, a to nielen v rovine dohadov. Postup daňového úradu naráža aj na Ústavu SR, ktorá garantuje právo na inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR). Postup daňového úradu v konaní o návrhu daňového subjektu na zaplatenie sankčného úroku nebol v súlade so zákonom, pretože v zákonnej lehote nevydal vo veci rozhodnutie, naopak zostal nečinný, a to neúmerne dlhú dobu (viac ako 3 roky), čo je v príkrom rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy a príkladným porušením právnej istoty účastníka konania.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že daňový subjekt nemá nárok ani na zaplatenie úroku podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb., a to z dôvodu, že postúpením verejnoprávnej pohľadávky - nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH daňovým subjektom ČUPKA, s. r. o. (na Zelený dom, s. r. o., následne na MULTI, s. r. o., Banská Bystrica, ktorá postúpila pohľadávku na J.F.K., s. r. o.), podľa predpisov občianskeho práva (tak, ako sa s takýmto postúpením, resp. postupovaním pohľadávky na vrátenie nadmerného odpočtu stotožnil Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 1S 61/2009-78 zo dňa 11.03.2010 a Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Sfž/27/2010 zo dňa 28.07.2011, ktorý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil), nedošlo zároveň k postúpeniu nároku na vyplatenie sankčného úroku, nakoľko tieto nie sú a v čase postúpenia pohľadávky a ani neboli príslušenstvom pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 1a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov, sankčný úrok je a úrok sú samostatnou daňou. Daňový subjekt J.F.K., s. r. o., nie je daňovým subjektom, ktorému by prípadný nárok prislúchal. Správca dane neuplatnil postup podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov, preto v zmysle ustanovenia § 35b ods. 7 citovaného zákona nevydal rozhodnutie so zákonom stanovenými náležitosťami. Na základe uvedených skutočností vydal správca dane Oznámenie - Zaplatenie sankčného úroku č. 651/230/98937/11/Hni zo dňa 22.12.2011 a následne oznámenie zo dňa 21.05.2012. Náležitosti stanovené zákonom musí mať rozhodnutie, ktorým správca dane priznáva daňovému subjektu práva, resp. ukladá povinnosti. Keďže oznámenia, ktorými správca dane oznamoval daňovému subjektu jednotlivé skutočnosti, nemali charakter individuálneho správneho aktu, nesúhlasil s názorom, že by muselo obsahovať zákonom predpísané náležitosti rozhodnutia.
Podľa § 250t ods. 1 prvá veta, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, prokurátor môže podať návrh podľa ods. 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, súd o návrhu rozhodne aj bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Súd v súvislosti s citovanými ustanoveniami zákona v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá hlava piatej časti O.s.p.) sa zaoberal aj otázkou prípustnosti podania žaloby a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na to, aby prokurátor v danom prípade podal návrh podľa § 250t O.s.p., pred podaním žaloby podal upozornenie prokurátora, ktoré bolo adresované žalovanému a žalovaný tomuto upozorneniu nemienil vyhovieť.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
Aj podľa zákona č. 511/1992 Zb., ako aj podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), povinnosti alebo priznávanie práva možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa uvedených zákonov, ak uvedené zákony neustanovujú inak. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a ďalšie náležitosti vyplývajúce z uvedených zákonov.
Základným výkladovým pravidlom pre orgány štátnej moci je čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, tzv. princíp ústavného konformného výkladu. V súvislosti s týmto ústavným princípom a v súvislosti s požiadavkou zachovania práv daňového subjektu vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR dospel krajský súd k záveru, že výklad a interpretácia práva zo strany správcu dane pri rozhodovaní o žiadosti daňového subjektu o vyplatenie sankčného úroku bol nesprávny. Správca dane - žalovaný svojou nečinnosťou spôsobil, že daňovému subjektu bola odňatá možnosť využiť svoje právo na súdnu ochranu. Ak žalovaný nemienil žiadosti daňového subjektu vyhovieť, mal o tejto žiadosti rozhodnúť a nielen neformálnymi listami daňovému subjektu oznamovať, že nie je možné uplatniť postup podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. Vydanie rozhodnutia sa vyžaduje nielen v prípadoch priznania práv, ale aj v prípadoch ich nepriznania, opačný postup je v demokratickom štáte neakceptovateľný, pretože reálna ochrana práv daňových subjektov, právna istota a rovnosť pred zákonom nie sú zaručené. Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických a právnických osôb orgánov verejnej moci. Vzhľadom k tomu, že žalovaný postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, ale predovšetkým v rozpore s Ústavou SR, bolo potrebné uložiť žalovanému povinnosť tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním žalobcovi trovy nevznikli a okrem toho ani náhradu trov konania nežiadal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.