Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/101/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Perfect Colour s.r.o, so sídlom 965 01 Žiar nad Hronom, Pod Donátom 898/18, IČO: 46 070 591, zastúpeného Mgr. Et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom 965 01 Žiar nad Hronom, Pod Donátom 5, IČO: 44 465 203, proti žalovanému STM POWER, a.s., so sídlom 018 41 Dubnica nad Váhom, Lieskovec 598/75, IČO: 36 321 982, o zaplatenie 12 204,20 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -64 zo dňa 18. augusta 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. m e n í tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu ako záložného veriteľa zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu V. na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., Obec S. nad D., okres V., a to menovite k:

- pozemku CKN parc.č. XXX/XX o výmere 5 565 m2, zastavané plochy a nádvoria,

- pozemku CKN parc.č. XXX/XXX o výmere 3 233 m2, zastavané plochy a nádvoria,

- pozemku CKN parc.č. XXX/XXX o výmere 301 m2, zastavané plochy a nádvoria,

- pozemku CKN parc.č. XXX/XXX o výmere 416 m2, zastavané plochy a nádvoria,

- pozemku CKN parc.č. XXX/XX o výmere 256 m2, zastavané plochy a nádvoria,

- stavbe s.č. XXX, postavenej na pozemku CKN XXX/XX o výmere 5 565 m2, zastavané plochy a nádvoria na účel zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní vo veci samej v sume 12 244,20 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 440,70 eur od 01.10.2021 do 15.10.2021, zo sumy 0,70 eur od 15.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 2 440,70 eur od 01.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 2 440,70 eur od 01.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 2 440,70 eur od 01.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 2 440,70 eur od 01.02.2022 do zaplatenia.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobcu zo dňa 28.07.2022 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, zapísané katastrálnym odborom Okresného úradu V. na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. C., Obec S. nad D., okres V. a výrokom II. zamietol návrh žalobcu zo dňa 28.07.2022 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by alternatívne uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu 12 244,20 eur.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne neodkladného opatrenia žalobca poukazoval na to, že nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zabezpečeniu ním uplatnenej peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Jeho obavu umocnil aj fakt, že sa z verejne dostupných zdrojov dozvedel, že na jediný majetok žalovaného, ktorý mu je známy, a to na nehnuteľnosti (vo vlastníctve žalovaného), ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., nachádzajúce sa v obci S. nad D., okres V., je zriadených už 7 exekučných záložných práv, na základe čoho mal žalobca za to, že jeho prípadná exekúcia voči žalovanému nebude uspokojená, a to ani v časti. Žalobcovu obavu ďalej umocňoval aj fakt, že žalovaný má množstvo ďalších záväzkov aj voči tretím, súkromným subjektom, pričom o uvedenom svedčí aj to, že ako vyplýva z predložených výpisov z centrálneho notárskeho registra, na hnuteľný majetok žalovaného je zriadené množstvo záložných práv. V nadväznosti na uvedené žalobca tiež poukazoval na to, že žalovaný mal ku dňu podania žaloby aj nasledovné nedoplatky: Sociálna poisťovňa v sume 57 270,02 eur, Zdravotná poisťovňa UNION v sume 8 832,76 eur, Finančná správa v sume 335,64 eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa v sume 9 394,88 eur. Žalobca taktiež poukázal na to, že z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že žalovaný na Okresnom súde U., vystupoval (v konaniach o zaplatenie dlžných súm) ako žalovaný. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinami: žaloba s návrhom na vydanie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia zo dňa 28.07.2022, písomné podanie žalobcu zo dňa 01.08.2022, objednávky č. OV20000519 zo dňa 15.05.2020, č. OV20000782 zo dňa 31.07.2020, č. OV20001103 zo dňa 27.10.2020, faktúry č. 20200626 zo dňa 06.08.2020, č. 20200628 zo dňa 06.08.2020, č. 20200942 zo dňa 02.11.2020, dobropis č. 202014 zo dňa 30.09.2020, potvrdenia o úhrade 2 809,52 eur, 2 440,- eur, 501,20 eur a 2 000,- eur, Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 26.07.2021, pokus o zmier zo dňa 19.05.2022 s potvrdením o doručení, finančný report zo stránky Q., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., zoznam rozhodnutí Okresného súdu U. v iných sporoch žalovaného, Úradné výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, sp.zn. NCRzp: 34073/2020, 11846/2013, 14079/2013, 6627/2014, 25719/2015, 25720/2015, 25721/2015, 29980/2016, 29981/2016, 11755/2018, 11756/2018, 12358/2018, 26840/2018, 29234/2019, 29235/2019, 35720/2020, 35721/2020, 34075/2020, 34076/2020, 35719/2020.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , veta prvá, ,, a uzavrel, že vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu doložených listinami predloženými žalobcom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nedôvodný, nakoľko žalobca neosvedčil základné predpoklady na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu, že exekúcia bude ohrozená a primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia k výške žalovanej pohľadávky. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného s cieľom zbaviť sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Samotná existencia 7 exekučných záložných práv na majetok žalovaného, jeho záväzkov (vrátane žalobcom označených nedoplatkov) a jeho právne postavenie v pozícii záložcu vo vzťahu k viacerým záložným právam zapísaným v registri záložných práv (NCRzp), označeným žalobcom, ako ani súdne konania vedené proti žalovanému zo strany jeho ostatných veriteľov, v tomto prípade neosvedčujú takú, či už kvalitatívnu (zmenšenie sa majetku) alebo kvantitatívnu (zmena v zložení majetku) zmenu majetkovej podstaty žalovaného, ktorá by reálne mohla ohroziť vymožiteľnosť žalovanej pohľadávky. Žalobca neosvedčil výšku pohľadávok zabezpečených ním označenými záložnými právami. Taktiež netvrdil, ani neosvedčil hodnotu majetku žalovaného, a tiež to, že by výška záväzkov žalovaného prevyšovala hodnotu jeho majetku, teda že by majetok žalovaného nepostačoval na úhradu jeho záväzkov. Žalobca tiež neosvedčil, že hodnota majetku, ku ktorému malo byť súdom zriadené záložné právo na základe žalobcom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, je primeraná vo vzťahu k žalovanej pohľadávke. Žalobca v spore netvrdil, ani neosvedčil hodnotu majetku, ktorý mal byť predmetom ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Len na základe tvrdenia žalobcu, podľa ktorého má byť k predmetnému majetku zriadených už 7 exekučných záložných práv, nebolo možné ustáliť hodnotu tohto majetku. Čo sa týka návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, a ani potrebu a neodkladnosť úpravy pomerov ním alternatívne navrhovaným neodkladným opatrením, súd prvej inštancie v zmysle zamietol aj jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy na Okresnom súde Trenčín sumu 12 244,20 eur.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa , , , a . Uviedol, že v súdenej veci sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a/alebo neodkladného opatrenia. Zabezpečovacie opatrenia môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Toto bolo podľa jeho názoru jednoznačne preukázané vzhľadom na množstvo záväzkov žalovaného a množstvo prebiehajúcich exekučných konaní na žalovaného. Odo dňa podania žaloby vrátane návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia vzrástla zadlženosť žalovaného vo vzťahu k Sociálnej poisťovni na sumu 68 540,04 eur, vo vzťahu k zdravotnej poisťovni Union na sumu 9469,76 eur a vo vzťahu k Všeobecnej zdravotnej poisťovni na sumu 10 070,24 eur, a teda dôvody na nariadenie požadovaného zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia vzrástli. Záväzky žalovaného voči týmto verejným inštitúciám nie je potrebné vymáhať prostredníctvom súdu, je možné ich vymáhať priamo exekučne a teda hrozí, že voči žalovanému bude začaté ďalšie exekučné konanie. Poukázal na názory prezentované v uzneseniach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 28.01.2020, Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 09.02.2021 a Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 06.03.2017 v obdobných veciach. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neobmedzujú žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Napadnuté uznesenie má vady, ktorými bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, spočívajúce v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu nebolo zo strany súdu prvej inštancie nariadené ním požadované zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia alebo návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia považuje za nedôvodný, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa .

7. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa , , , a , avšak z hľadiska jeho obsahu ( ) je zrejmé, že namieta porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce v nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ( ), nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne závery súdu prvej inštancie ( a ).

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

14. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

16. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

17. Neodkladné opatrenie, resp. zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Pri druhom dôvode nariadenia neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho opatrenia) ide o existenciu obavy, že budúci nútený výkon exekučného titulu by mohol byť ohrozený. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, resp. skutočnosti, že by prípadná exekúcia po meritórnom rozhodnutí veci bola ohrozená. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry k predbežným opatreniam podľa predchádzajúcej právnej úpravy v je tiež možné uvažovať o tretej (nepísanej) podmienke spočívajúcej v primeranosti zásahu do práv žalovaného vo väzbe na nárok žalobcu, ktorému sa opatrením poskytuje ochrana.

18. Pri nariaďovaní neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, súd vykonával dokazovanie ( ). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia na základe návrhu žalobcu vychádzal z toho, že žalobca v konaní síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, resp. jeho nároku, avšak neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Taktiež podľa súdu prvej inštancie neosvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky.

20. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie, vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného

- nestotožňuje.

21. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

22. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

23. Podľa odbornej literatúry, doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív: , Komentár, C.H.Beck, 2016, str. 1104 - 1109 „ ...nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť..... Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.“

24. V prvom rade z návrhu a jeho príloh vyplýva, že medzi stranami existuje právny vzťah. Žalobca ako predávajúci na základe objednávok č. OV20000519, OV 20000782, OV200001103, dodal žalovanému tovar, ktorého cenu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami č. 20200628 zo dňa 06.08.2020, č. 20200942 zo dňa 02.11.2020, č. 20200626 zo dňa 06.08.2020. Žalovaný uhradil iba časť fakturovanej sumy a žalovaná suma 12 204,20 eur predstavuje nedoplatok úhrady uvedených faktúr. Žalovaný sa v tomto odvolacom konaní k uvedeným skutočnostiam osobitne nevyjadril, preto ich mal odvolací súd v tomto štádiu konania za žalobcom osvedčené.

25. Z tvrdení žalobcu, doložených listinami tiež vyplýva, že na nehnuteľnostiach žalovaného, ktoré jediné sú žalobcovi známe, a to na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C., nachádzajúcich sa v obci S. nad D., okres V., je zriadených už 7 exekučných záložných práv (na základe exekučných príkazov exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej na zriadenie exekučného záložného práva zo dňa 15.03.2022, 04.04.2022, 22.04.2022, 19.05.2022, 30.05.2022 a 04.07.2022 v 7 rôznych exekučných konaniach vedených proti žalovanému.) Okrem toho zo žalobcom doloženého výpisu z LV vyplýva, že nehnuteľnosti - skúšobňa a prototypová dielňa - sú zaťažené i dvoma záložnými zmluvami v prospech U. banky, a.s. zo dňa 28.05.2014 a zo dňa 29.04.2016. Podľa údajov P. je vo vzťahu k žalovanému ku dňu 27.07.2022 evidovaná pohľadávka VZP, a.s. vo výške 9 394,88 eur, Union, a.s. vo výške 8 832,76 eur, Sociálna poisťovňa 57 270,- eur, Finančná správa - daň 335,64 eur. Ďalej

žalobca v konaní doložil výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv ku dňu 27.07.2022, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako záložca a záložný dlžník v prospech rôznych veriteľov zaťažil záložným právom súbory svojich hnuteľných vecí a ďalší majetok na zabezpečenie svojich pohľadávok v rôznej výške, naposledy dňa 08.12.2020 na zabezpečenie pohľadávky s najvyššou hodnotou istiny 720 000,- eur v prospech G. a M. banky, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 322878-2020/1.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobca dostatočne osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie ako zákonnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže je evidentné, že nehnuteľný i hnuteľný majetok žalovaného je zaťažený väčším množstvom záložných práv na zabezpečenie pohľadávok žalovaného v nezanedbateľnej výške. K zriadeniu 7 exekučných záložných práv na nehnuteľnosti žalovaného došlo pritom v krátkom časovom slede, v dobe bezprostredne predchádzajúcej návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (marec až júl 2022). Žalovaný má preukázateľne dlhy i vo vzťahu k verejnoprávnym inštitúciám. B. súd zdôrazňuje, že existencia obavy z ohrozenia exekúcie nie je podmienená platobnou neschopnosťou dlžníka (i keď žalobca preukázal, že voči žalovanému existujú pohľadávky po lehote splatnosti viac ako jedného veriteľa). Ani skutočnosť, že žalovaný nevykonáva aktívne úkony smerujúce k speňaženiu svojich nehnuteľností ešte neznamená, že tu obava z ohrozenia exekúcie neexistuje, keďže túto je tu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach. Ochrana priznaná zabezpečovaním opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. Odvolací súd však zdôrazňuje, že ohrozenie môže spočívať nielen v zmenšení majetku povinného (kvantitatívna zmena), ale i v kvalitatívnej zmene majetku, ktorou zaťažovanie nehnuteľností a hnuteľných vecí množstvom záložných práv na zabezpečenie množstva pohľadávok žalovaného v relatívne krátkom časovom slede nepochybne je.

27. Je pravdou, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. I keď žalobca v konaní netvrdil a neosvedčil hodnotu nehnuteľností žalovaného, vo vzťahu ku ktorým sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáha, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že nehnuteľnosti sú už zaťažené záložnými právami banky (2) i exekučnými záložnými právami (7), ktorá skutočnosť sama osebe znižuje cenu nehnuteľnosti. Vzhľadom na uplatnenú výšku pohľadávky žalobcu a existenciu viacerých záložných práv k nehnuteľnostiam, žalovaný nebude týmto zabezpečovacím opatrením oproti žalobcovi neprimerane znevýhodnený. Odvolací súd dodáva, že zabezpečovacie opatrenie a zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný splniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdne rozhodnutie, nakoľko zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného - neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým bolo zriadené sudcovské záložné právo.

28. Keďže odvolací súd, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, zistil, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení boli splnené zákonné podmienky podľa , uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd nariadil žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie, s tým, že žalobca sám navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zložiť do úschovy súdu 12 244,20 eur, len v prípade, že nedôjde k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu zo dňa 28.07.2022 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by alternatívne uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu 12 244,20 eur (výrok II.), potvrdil podľa .

30. O trovách tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).