Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-239-2015.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/239/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu Finlegal services, s.r.o. so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 283 421, zastúpeného JUDr. Silviou Hricovou, advokátkou so sídlom Dudvažská 37, 821 07 Bratislava, IČO: 42 226 279, proti žalovanej F. zastúpenej opatrovníčkou B. o zaplatenie 174,00 EUR s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 174,00 EUR, 5,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 174,00 EUR od 1.3.2014 do zaplatenia , a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd návrh žalobcu na náhradu paušálnych nákladov vo výške 40,00 EUR z a m i e t a .
III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 63,96 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu 19.5.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia 174,00 eur, úrokov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 1. 2014 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke číslo 3648 medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve pôžičku vo výške 200 eura bezhotovostným prevodom na účet klienta. Veriteľ svoj záväzok zo zmluvy splnil dňa 27. 1. 2014, na znak čoho vystavil klientovi faktúru, ktorá obsahuje údaje o výške pôžičky, poplatku za pôžičku a dátum splatnosti. Recipročne v zmysle článku 7.3. VOP a článku 2 ods. 2 Zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov spolu poplatkom za pôžičku a celkovými nákladmi výške 260 Eur, a to najneskôr do 28.2.2014 kedy bola určená doba splatnosti pôžičky. Žalovaný svoju povinnosť splnil len sčasti, a to vo výške 60 Eur. Žalobca preto v zmysle ustanovenia § 369c zákona 513/1991 Zb. v náväznosti na § 2 nariadenia vlády číslo 21/2013 Z.z. uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 euro jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 174,00 eura od 1.3.2014 do zaplatenia.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril. Pre jeho neznámy pobyt mu súd pre konanie ustanovil opatrovníka.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Súd z pripojených listín návrhu zistil, že dňa 2.2.2015 uzavreli spoločnosti B. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpil B. pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu.
Dňa 27.1.2014 spoločnosť B. a F. uzavreli zmluvu o pôžičke v súlade s ustanoveniami zákona 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona 40/1964. Z predpisu o úhrade vyplýva, že na základe tejto pôžičky bola dňa 28.1.2014 na účet žalovanej poukázaná suma 200,00 EUR s tým, že pôžičku 200,00 EUR zvýšenú o poplatok za pôžičky na 30 dní o 60,00 EUR mala do 28.2.2014. Podľa článku II. bodu 2 zmluvy sa dlžník zaviazal pôžičku vrátiť spolu s istinou aj odplatu za poskytnutie pôžičky. Podľa bodu 7.3 VOP sa zákazník zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a a zaplatiť celkové náklady veriteľa spojené s pôžičkou v lehote uvedenej v zmluve.
Z obchodného registra súd zistil, že žalobca má v predmete činnosti uvedené aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek.
Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 657 občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd pri právnom posúdení vychádzal zo skutočnosti, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, aj keď nie zmluvou uzavretou podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Aplikácia tohto zákona je vylúčená vzhľadom na znenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona, pretože poskytnuté finančné prostriedky poskytnuté žalobcom žalovanému bol tento povinný vrátiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Na zmluvu je však potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z výpisu z obchodného registra žalobcu je preukázané, že žalobca je dodávateľom v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek podniká. Žalovaný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože z jeho označenia v zmluve nevyplýva, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu podnikania.
Vykonaným dokazovaním, a to predloženou zmluvou o pôžičke, mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 27.1.2014 k uzavretiu záväzkového vzťahu, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 200,00 Eur a povinnosťou žalovaného zo zmluvy bolo pôžičku vrátiť zvýšenú o dohodnutú odplatu úroky vo výške 60 eura, a to do 28.2.2014. Žalobca výpisom z účtu preukázal, že žalovanému pôžičku poskytol. Keďže uplynula doba splatnosti pôžičky a žalovaný uhradil iba časť pôžičky, žalobca má právo na vrátenie zvyšku v sume 174,00 Eur. Žalobcovi patrí aj dohodnutá odplata. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky z pôžičky ako odplatu za jej poskytnutie. Aj keď odplata nebola dohodnutá ako úroky, ale pevnou sumou, nie je možné právo na odplatu odmietnuť. Súd odplatu považoval za primeranú a vychádzal z toho, že podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky nie je možné považovať dohody týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. V zmluve je zrozumiteľne a jasne uvedená výška odplaty a túto sumu súd považuje za primeranú aj pri zohľadnení nákladov žalobcu na poskytnutie pôžičky a nepriznal ju v zmysle ustanovenia § 369c zák. č. 513/1991 Zb. Súd žalobcovi nepriznal požadovanú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur. Ako bolo uvedené vyššie, účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke ako dodávateľ a spotrebiteľ, teda ide o vzťah občianskoprávny a nie obchodný. Aplikácia ustanovení § 369c Obchodného zákonníka je preto na tento záväzkový vzťah vylúčená. Žalobca sa odvolával na článok 7.3. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých má právo aj na náhradu nákladov, ktoré ako veriteľ vynaložil na poskytnutie pôžičky. Článok 7.3. všeobecných zmluvných podmienok nie je možné vysvetľovať tak, že ide o náhradu paušálnych výdavkov spojených s uplatnením práva, pretože tento článok zmluvy pojednáva o práve žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na poskytnutie pôžičky a nie na jej vymáhanie. Žalobcovi preto právo na náhradu týchto výdavkov nevzniklo ani podľa zmluvy ani podľa zákona. Žalobca žiadne iné náklady nepreukázal tak, aby mu mohli byť uhradené v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalovaný bol povinný poskytnutú pôžičku vrátiť do 28.2.2014. Keďže tak neurobil, je od 1.3.2014 v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5,25% ročne je v súlade s ustanovením § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo žalovanej sumy 174,00 Eur od 1.3.2014 vo výške 5,25% ročne do jej zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ich priznal v plnej výške žalobcovi, ktorý mal neúspech v nepatrnej časti (40,00 Eur paušálnych náhrad). Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 63,96 Eur. Trovy právneho zastúpenia bol vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania 174,00 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej služby v sume 18,26 Eur. Žalobcovi v zmysle § 13a vyhlášky patrí odmena za 2 úkony právnej služby po 18,26 Eur, a to za prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd, spolu 36,52 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za 2 úkony právnej služby vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 2 x 8,39 Eur, spolu 16,78 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 53,30 Eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky bola táto suma zvýšená o 20 DPH v hodnote 10,66 Eur na 63,96 Eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)