Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-124-2014.pdf
PDF · 127.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Diners Club CS, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, právne zastúpený: JUDr. Július Brichta, advokátska kancelária BRICHTA & PARTNERS, Grösslingova 8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: G. D., U.. XX.X.XXXX, R. G.. U. XX, XXX XX T., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2 239,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 427,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 427,14 eur od 24.2.2012 až do zaplatenia, a trovy konania 40,80 eur, a k rukám právneho zástupcu žalobcu je žalovaný povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 219,23 eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 1.4.2014 doručil žalobca Okresnému súdu E. návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 239,23 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1 530,25 eur od 24.2.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 16 % ročne zo sumy 1 530,25 eur od 24.2.2012 do dňa vydania rozhodnutia vo veci samej a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný na základe žiadosti o vydanie revolvingovej karty zo dňa 12.2.2010 požiadal žalobcu o vydanie revolvingovej kreditnej karty Diners Club. Žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre používanie revolvingových kariet Diners club ( ďalej len ROP) a súhlasil aby sa vzťahy medzi účastníkmi spravovali ROP. Žalovaný sa tiež oboznámil s aktuálnym zoznamom poplatkov, najmä s aktuálnou výškou úroku a poplatkov. Na základe žiadosti bola žalovanému vydaná kreditná karta Diners klub č. XXXXXXXXXX.XXXX. Následne žalovaný prostredníctvom karty realizoval transakcie za ktoré platil žalobca v zmysle bodu 4.1.VOP svojim zmluvným partnerom príslušné finančné čiastky a následne v súlade s týmto bodom ROP vyúčtovala tieto čiastky žalovanému. Na kreditnej karte vznikol žalovanému dlh, ktorý bol ku dňu 23.2.2012 vo výške 2 239,23 eur , pričom neuhradená istina bola 1 431,25 eur, poplatok za upomienku 5,- eur, poplatok za upomienku 5,- eur, poplatok za upomienku č. II vo výške 15,- eur, poplatok za upomienku- zmier 15,- eur, poplatok za revolving 5,67 eur, poplatok za omeškanie platby 92,57 eur, sankčný poplatok 283,- eur, úrok 107,92 eur, ročný poplatok 59,- eur. Podľa platného zoznamu poplatkov je úrok z omeškania vo výške 8 % ročne a zmluvná pokuta 16 % ročne.
Podaním zo dňa 6.6.2014 žalobca doplnil návrh na začatie konania a uviedol, že podľa zoznamu poplatkov platnému k 24.3.2010, kedy bol žalovanému poskytnutý prvý krát úver vo výške 319,27 eur, bol žalovanému účtovaný úrok 14,9 % ročne zo sumy 319,27 eur za obdobie od 24.3.2010 do 31.3.2010 vo výške 1,06 eur. Výška úroku 14,90% ročne vyplýva aj z dokumentu ,, Formulár o zmluvných podmienkach...“ zo dňa 1.6.2009. Žalovanému bol účtovaný úrok za poskytnutie úveru čo v terminológii ROP je označované ako ,,poplatok za revolving“. Sankčný poplatok podľa ROP je zložený z úroku z omeškania a zo zmluvnej pokuty, ktorých výška vyplýva zo zoznamu poplatkov. Zmluvná pokuta pri prvom omeškaní bola 16 % ročne a úrok z omeškania bol 8 % ročne, spolu 24 % ročne. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj výpis z účtu zo dňa 23.4.2010, v zmysle ktorého bol žalovanému účtovaný poplatok za omeškanie platby za 8 dní omeškania sa žalovaného s úhradou povinnej úhrady vo výške 35,47 eur teda za obdobie od 24.3.2010 do 31.3.2010 vo výške 0,19 eur. Sankčný poplatok je poplatok za omeškanie platby, ktorého výška vyplýva z platného zoznamu poplatkov a ktorého výška bola k prvému dňu omeškania sa žalovaného vo výške 24 % ročne. 2% ktoré boli žalovanému účtované predstavujú mesačnú výšku poplatku za omeškanie platby/saknčného poplatku (ktorého ročná výška je spomínaných 24 %), ktorý bol žalovanému skutočne účtovaný. Účtovaný poplatok vo výške 0,19 eur za omeškanie platby je účtovaný zo sumy, ktorá tvorí povinnú úhradu (minimálna splátka). Podľa prvého výpisu bola celková dlžná suma 354,74 eur, sankčný poplatok bol v nasledujúcom obdbodí účtovaný zo sumy 35,47 eur, ktorá tvorila povinnú úhradu a predstavovala minimálnu splátku 10 %. Výška sankčného poplatku za omeškanie platby bola 24 % ročne, t.j. za 8 dní omeškania s platbou vo výške 35,57 eur bol sankčný poplatok 0,19 eur. V treťom zúčtovacom období, nakoľko žalovaný zaplatil sumu 35,47 eur a teda nebol povinný zaplatiť poplatok za omeškanie platby. Bol však povinný zaplatiť poplatok za omeškanie platby z neúverovateľných položiek ktoré boli vo výške 1,25 eur Výška sankčného poplatku bola 0,02 eur.
Na riadne predvolané pojednávanie sa nedostavil žalovaný, termín pojednávania zobral na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní. Neúčasť neospravedlnil. Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výpisom z obchodného registra žalobcu ( č.l. 11, 12 spisu ), žiadosťou o vydanie revolvingovej kreditnej karty zo dňa 4.3.2010, obchodnými podmienky pre používanie revolvingových kreditných kariet č.l. 14, formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zoznamom poplatkov č.l. 16, výpismi súvisiace s platobnou kartou č.l. 17 - 34, upomienkou č.l. 20, výpismi z účtu č.l. 21 - 33 a č.l. 34
- 43, oznámením B. B. E., E.. A.. O.. č.l. 82, dohodou o zrážke zo mzdy, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 12.2.2010 žalovaný požiadal žalobcu o vydanie revolvingovej kreditnej karty a to tak, že vyplnil tlačivo vypracované žalobcom označené ako Žiadosť o vydanie revolvingovej kreditnej karty. V tejto žiadosti vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre používanie revolvingových kariet Diners Club. Dňa 4.3.2010 bola žiadosť o vydanie revolvingovej karty prijatá žalobcom. Na základe tejto žiadosti žalobca vydal žalovanému toho istého dňa kreditnú kartu pod č. XXXXXXXXXXXXXX, s mesačným limitom čerpania vo výške 2 500,- eur.
Podľa formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere platného od 1.6.2009 ročná úroková sadzba je 14,9 %, RPMN nebola uvedená, priemerná RPMN bola 19,33 %. Poplatky súvisiace s kreditnou kartou sú uvedené v zozname poplatkov, ktorý je zverejnený na internetovej stránke DC- www.dinersclub.sk <http://www.dinersclub.sk> a v sídle DC.
Podľa zoznamu poplatkov pre revolvingové karty Diners club white platného od 1.6.2009 bol stanovený poplatok za hlavnú kartu 59,- eur a dodatkovú kartu 29,- eur. Poplatok za I. upomienku bol uvedený vo výške 5,- eur, poplatok za II. upomienku vo výške 15,- eur, sankčný poplatok pre úverovateľné položky
- úrok z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta 1,1 % ročne, sankčný poplatok pre neúverovateľné položky- úrok z omeškania 8 % ročne a zmluvná pokuta 16 % ročne, úrok 14,9 %, minimálna splátka 10 % zo sumy (min. 20,- eur).
Z výpisov žalobcu za obdobie od 23.3.2010 do 23.2.2012 súd zistil, že celková výška transakcií realizovaná žalovaným bola vo výške 1 592,61 eur. Za toto obdobie žalovaný uhradil sumu 165,47 eur. Žalovanému boli účtované poplatky za upomienky vo výške 40,- eur, poplatok za revolving vo výške 5,67 eur, poplatok za omeškanie platby 92,57 eur, sankčný poplatok 283,- eur, úrok vo výške 107,92 eur, ročný poplatok vo výške 59,- eur, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 219,82 eur.
Upomienkou I zo dňa 27.5.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhrady pohľadávky vo výške 112,74 eur.
Upomienkou I zo dňa 16.7.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhrady pohľadávky vo výške 131,56 eur.
Upomienkou II zo dňa 28.7.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhrady pohľadávky vo výške 279,32 eur a zároveň oznámil žalovanému zablokovanie karty.
Výzvou na zmier zo dňa 16.5.2011 žalobca vyzval žalovaného na úhrady pohľadávky vo výške 1 824,92 eur do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu.
Žalovaný pri výsluchu uviedol, že od roku 2008 pracoval v spoločnosti B. B., E..A..O.. Q. E. R., H. Z. a to v pozícii obchodník. Od tejto spoločnosti počas trvania pracovného pomeru mal k dispozícii korporátnu kartu od spoločnosti Diners Club CS, s. r. o., túto kartu používal na súkromné aj na firemné účely a na tejto firemnej karte sa robili zúčtovania a preplácali mu aj súkromné úhrady. Na uvedenej karte bol limit zo strany zamestnávateľa, ktorý uviesť nevie. Doplnkovú kartu k uvedenej firemnej karte mu ponúkla spoločnosť Diners Club CS, s. r. o. mailovou formou a následne telefonicky. Na základe toho podpisoval žiadosť o vydanie revolvingovej kreditnej karty zrejme v marci 2010 a tiež podpisoval obchodné podmienky pre používanie revolvingových kreditných kariet, podpis na žiadosti a na obchodných podmienkach je jeho. Táto žiadosť mu prišla zrejme poštou, následne túto žiadosť a obchodné podmienky podpísal a nevie či ju odniesol osobne naspäť alebo zasielal poštou. Nespomína si, že by pri podpisovaní žiadosti a obchodných podmienok podpisoval ešte iné doklady. Zrejme nepodpisoval formulár o zmluvných podmienkach. Nepodpisoval cenník poplatkov a úrokov. Nevie sa vyjadriť či bol oboznámený pri podpisovaní s úrokom tejto kreditnej karty. Myslí, že nebol oboznámený ani so sankčným úrokom. Zrejme nebol oboznámený s výškou poplatkov za upomienky a iné úkony. Úhrady za výbery z tejto karty mal robiť formou prevodu z jeho účtu na ktorý mu zamestnávateľ uhrádzal mzdu a preplácal jeho výdaje z uvedenej karty. Úhrada sa nemala platiť mesačne, podľa jeho názoru to malo byť za dlhšie obdobie. Zrejme robil úhrady výberov na túto kartu s jeho menom a zamestnávateľovi predkladal z tejto karty na jeho meno výpisy z účtov a zamestnávateľ poukazoval na jeho účet spolu so mzdou platby, ktoré realizoval z kreditnej karty na jeho meno. Výpisy z účtu ku kreditnej karte na jeho meno odovzdával zamestnávateľovi asi raz štvrťročne a navrhovateľ mu poukázal popri mzde na účet aj sumu zodpovedajúcu výberom a platbám na tomto účte kreditnej karty vystavenej na jeho meno. On následne z jeho účtu mal uhradiť spoločnosti Diners Club CS, s.r.o. dlhovanú sumu z kreditnej karty vystavenej na jeho meno. Tieto úhrady robil, nevie však ako dlho. V tejto spoločnosti pracoval do 30.6.2010. Následne predpokladal, že keďže nie je zamestnancom tejto spoločnosti zamestnávateľ preberá záväzky z uvedenej kreditnej karty vystavenej na jeho meno. Nevie sa vyjadriť k tomu či pri ukončení pracovného pomeru odovzdal kreditnú kartu, ktorá bola vystavená na jeho meno. Taktiež sa nevie vyjadriť k tomu či zamestnávateľovi pri ukončení pracovného pomeru odovzdal aj korporátnu kartu, ktorá mu bola vystavená ako prvá. Prvá kreditná karta - korporátna, ktorú uvádzal, táto bola tiež vystavená na jeho meno a zamestnávateľ mu preplácal výbery a platby obdobným spôsobom. Nevie sa vyjadriť či k preplácania týchto výdajov mali osobitnú dohodu so zamestnávateľom. V septembri resp. októbri 2010 potom odišiel pracovať do K.. Nevie sa vyjadriť k tomu či mu chodili nejaké výpisy od navrhovateľa. Vtedy býval v R.. Nevie sa vyjadriť či kreditnú kartu vystavenú na jeho meno používal aj po ukončení pracovného pomeru. Je názoru, že poplatky a úroky z uvedeného úveru sú neplatné. Žiada aby uhradil žalobcovi len sumu, ktorú z účtu vybral, resp. pokiaľ mu bolo zo strany navrhovateľa strhnuté viacej ako vybral, aby mu vrátil sumu na viac. Podľa neho sa jedná o nekalú obchodnú praktiku nakoľko žalobca využil, že nedostal dostatok informácií ohľadne jeho zodpovednosti za úroky a poplatky, keďže neuzatvoril platnú zmluvu. Nekalá praktika je taktiež zo strany žalobcu, keď sa snažil vymáhať pohľadávku prostredníctvom rozhodcovského súdu. Pri podpisovaní žiadosti bol v tom, že túto žiadosť uzatvára jeho zamestnávateľ.
Podľa vyjadrenia spoločnosti B. B. E. V. E..A..O.. žalovaný bol zamestnancom spoločnosti od 1.7.2008 do 30.6.2010. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný disponoval kreditnou kartou Diners Card Slovakia s.r.o., ktorá bola majetkom spoločnosti B. a používanie na súkromné účely nebolo povolené.
Podľa dohody o zrážke zo mzdy zo dňa 1.7.2008 žalovaný súhlasil so zrážkou zo mzdy, v prípade, že po upozornení firmou B. o neplnení si svojich záväzkov vo veci služobnej karty má B. právo uplatniť zrážku zo mzdy. Služobná karta môže byť používaná len na služobné účely a v prípade použitia na súkromné účely sa bude takého konanie považovať za porušenie pravidiel B..
Z výsluchu právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že úrok z kreditnej karty je uvedený vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa nachádza na druhej strane žiadosti o vydanie revolvingovej kreditnej karty a zmluvná pokuta vo výške 16 %, ktorá je uplatňovaná žalobou je súčasťou sankčného poplatku, ktorá je uvedená vo formulári v zmluvných podmienkach v časti následky nesplácania úveru a je zároveň uvedená v zozname poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Právne trovy uvedené na č.l. 43 sú trovy rozhodcovského konania a súdny poplatok 84,40 eur uvádzaný na č.l. 41 je nákladom, ktorý vznikol navrhovateľovi v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy podľa bodu 4.8 obchodných podmienok. V súvislosti s touto pohľadávkou prebehlo rozhodcovské konanie a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý však bol nevymožiteľný v exekučnom konaní z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a exekučné konanie o tejto pohľadávke bolo zastavené. Minimálna splátka mesačná je vo výške 10 % z úverovateľných transakcií, t.j. z výberov za predchádzajúce mesačné obdobie. K zosplatneniu úveru podľa všetkého malo dôjsť v roku 2010 avšak k tomuto nemá žiadne doklady a dôkazy.
Podľa bodu 1.2 Obchodných podmienok pre používanie revolvingových kreditných kariet Diners Club platných od 1.6.2009 (ďalej len “ROP“) dátumom splatnosti je dátum splatnosti uvedený na Výpise transakcií, alebo určený v DC. V prípade, ak nie je určené vo Výpise transakcií alebo DC inak, termíny splatnosti záväzkov sú (i) 25. deň kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po skončení prvého variantu Zúčtovacieho obdobia, (ii) 9. deň kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po skončení druhého variantu Zúčtovacieho obdobia a (iii) 17. deň kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po skončení tretieho variantu Zúčtovacieho obdobia.
Podľa bodu 1.2 ROP platných od 1.6.2009 sankčným poplatkom je úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej zo Zoznamu poplatkov a zmluvná pokuta vo výške vyplývajúcej zo Zoznamu poplatkov za omeškanie sa s plnením peňažného záväzku
Podľa bodu 1.2 ROP platných od 1.6.2009 zmluvou sa rozumie zmluva medzi DC a Žiadateľom založená žiadosťou. Súčasťou zmluvy sú aj prílohy k Žiadosti.
Podľa bodu 1.2 ROP zoznamom poplatkov je zoznam poplatkov účtovaných DC najmä za používanie Karty alebo porušenie povinnosti zo Zmluvy a ROP. Zoznam poplatkov je neoddeliteľnou prílohou ROP v jeho aktuálnom znení a Žiadateľ s ním podpisom Žiadosti súhlasí. Na zmeny Zoznamu poplatkov sa vzťahujú ustanovenia o zmene ROP.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z..
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- eur a nad 20 000,- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neslní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o vydaní a používaní revolvingovej kreditnej karty je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. Podľa č.l. 3ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Vzhľadom nato, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu súd na daný právny vzťah aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že sa účastníci dohodli na aplikácia Obchodného zákonníka, nakoľko súd posúdil túto dohodu o aplikácií na daný právny vzťah ustanovení Obchodného zákonníka ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že žalovaný dňa 12.2.2010 požiadal žalobcu písomne o vydanie kreditnej karty, ktorá bola žalobcovi aj vydaná a to pod č. XXXX.XXXXXX.XXXX. Žalovaný namietal tú skutočnosť, že išlo o platobnú kartu, ktorú mu poskytol jeho zamestnávateľ, ktorý mal tiež úver uhrádzať. Z výpovede žalovaného mal súd preukázané, že žalovanému boli postupne vydané dve platobné karty od spoločnosti žalobcu, pričom výbery z prvej kreditnej karty- korporátnej mal žalovanému preplácať zamestnávateľ. Predmetom konania je však nárok vyplývajúci z druhej karty, ktorú už osobitne uzatváral žalovaný so žalobcom, na základe ponuky od žalobcu. Z predloženej žiadosti o vydanie revolvingovej kreditnej karty vyplýva, že túto podpisoval osobne žalovaný, ktorý sa tiež zaviazal, že bude uhrádzať splátky úveru. Skutočnosť, že by platobná karta mala patriť zamestnávateľovi žalovaného prípadne, že by bol zamestnávateľ žalovaného povinný uhrádzať splátky úver z predložených listinných dôkazov nevyplýva. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný uhradiť nárok vyplývajúci zo zmluvy o vydaní revolvingovej kreditnej karty. Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o vydanie kreditnej karty boli Obchodné podmienky pre používanie revolvingových kariet Diners Club, s obsahom ktorých sa oboznámil žalovaný, čo potvrdil svojím podpisom na predmetnej žiadosti ako aj na samotných ROP. Potvrdením o prijatí žiadosti v zmysle ROP vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedenej zmluvy splnil svoj záväzok v celom rozsahu žalobca tým, že žalovanému vydal kreditnú kartu a zabezpečoval pre neho finančné prostriedky, z ktorých boli následne uhrádzané záväzky žalovaného, ktoré mal voči svojim veriteľom. Uvedená zmluva má charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Preto súd posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Súd posúdil obsah zmluvy a obchodné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá. Žalobca poskytol žalovanému kreditnú kartu s úverovým rámcom 2500 eur. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva ani obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy neobsahujú údaj o výške úroku alebo úrokovej sadzbe ani o výške poplatkov. Výška úroku z úveru bola uvedená len vo Formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úver, a v zozname poplatkov, ktorý však žalovaný nepodpísal. Podľa ROP je úrok súčasťou splátky. Z toho ale nie je zrejmé aká časť zo splátky pripadaná na úrok, poplatok a istinu úveru. Z toho dôvodu je takáto dohoda o úroku neurčitá, keďže nie je zrejmé v akej výške má žalovaný úrok zaplatiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe ani žiadny iný údaj o úroku (tento údaj neobsahovali ani obchodné podmienky), čiže zmluva neobsahovala dohodu o tom, aký úrok má odporca zaplatiť. Zmluva, ROP ani Formulár o zmluvných podmienkach neobsahovali ani výšku poplatkov, ktoré má žalovaný hradiť.
Zmluva o úvere síce obsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. ( účinného v čase uzavretia zmluvy), avšak zmluva neobsahuje údaj o úroku (tejto údaj neobsahovali ani VOP) a vzhľadom na to s poukazom na § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. ( účinného v čase uzavretia zmluvy), kedy veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere súd považoval úver za bez úročný a bez poplatkov a teda odporca bol povinný zaplatiť len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1 592,61 eur ( č.l. 17, č.l. 18, č.l. 19, č.l. 21, t.j. súčet výberov 354,74 eur + 771,39 eur + 340,31 eur + 126,17 eur ). Navyše súd považoval za neprijateľné, aby žalovaný v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky žalobcu spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca dokonca určil pevnou sumou ( napr. poplatok za upomienky vo výške 5 eur a 15 eur) čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Z výpisov z účtu ( č.l. 17, č.l. 18, č.l. 19, č.l. 21 ) vyplýva, že žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi sumu vo výške 165,47 eur ( 35,47 eur + 130 eur ). Vzhľadom k tomu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1 427,14 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov 1 592,61 eur - 165,47 eur ( realizované úhrady ) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodný.
Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo súdom priznanej sumy 1427,14 eur od 24.2.2012 do zaplatenia vzhľadom na to, že výška úroku z omeškania neprevyšuje zákonný úrok a teda nie je v rozpore s právny predpismi na ochranu spotrebiteľa a žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti, ktorá je uvedená na každom jednotlivom výpise.
Súd posúdil návrh ako nedôvodný v časti zmluvnej pokuty vo výške 16 % ročne od 24.2.2012 do dňa rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je typovou formulárovou zmluvou a žalovaný nemal možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne. Zmluva ani ROP neobsahujú žiadnu dohodu o výške zmluvnej pokuty. Výšku zmluvnej pokuty 16 % ročne obsahuje len zoznam poplatkov, ktorý nie je žalovaným podpísaný a teda nie je splnená písomná forma dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Žiadnu inú písomnú dohodu o zmluvnej pokute však žalobca k návrhu nepripojil.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca si v podanom návrhu uplatnil zaplatenie istiny 2 239,23 eur. Celkove bolo prisúdených žalobcovi 1 427,14 eur čo predstavuje úspech na 63,70 % a neúspech na 36,30 %. Za týchto okolností vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, a to v podiele 27,40 % čo predstavuje čistý úspech žalobcu (63,7- 36,30 ). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený poplatok za návrh vo výške 149 eur a keďže žalobcovi je možné priznať náhradu trov len v podiele 27,40 %, súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 40,80 eur ( 27,40 % zo sumy 149,- eur) z titulu súdneho poplatku. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 919,33 eur, ktoré si vyčíslil za 5 úkonov právnej služby po á 91,29 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie zo dňa 5.6.2014, účasť na pojednávaní dňa 18.6.2015, účasť na pojednávaní 27.10.2015/ a 2 x režijný paušál á 8,04 eur, 3x režijný paušál 8,39 eur, cestovné náhrady 100,98 eur a náhradu za stratu času 167,76 eur a k tomu DPH. Z uplatnených právnych úkonov však súd priznal odmenu advokátovi len za 4 úkony právnej služby, nakoľko súd úkon vyjadrenie zo dňa 5.6.2014 nepovažoval za účelný, keďže išlo doplnenie návrhu vo veci samej a upresnenie žalovanej sumy, čo už mal navrhovateľ urobiť v návrhu na začatie konania, keďže mu za tento úkon patrí odmena v celej výške. Vyúčtovanie odmeny advokáta aj za úkon vyjadrenie zo dňa 5.6.2014 by bolo nespravodlivé voči žalovanému ktorý má povinnosť platiť trovy a to len z dôvodu, že navrhovateľ podal na súd neúplný návrh, a teda navrhovateľ svojím vlastným zavinením spôsobil, že musel návrh na začatie konania dopĺňať. V tej súvislosti priznal advokátovi režijný paušál tiež len za 2 úkony vo výške á 8,04 eur a 3 úkony vo výške 8,39 eur. K tomu súd priznal právnemu zástupcovi aj 20 % DPH zo sumy 398,02 eur t.j. sumu 79,60 eur. Odmena advokáta za úkony právnej služby tak predstavovala sumu 477,62 eur. Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 18.6.2015 v smere z R. N. E. a späť (183 km) použitím osobného motorového vozidla zn. K. K., evidenčné číslo R. XXXZF predstavuje suma 61,79 eur vrátane DPH pri počte 183, km, priemernej spotrebe paliva 8,1 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,214 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR). Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 27.10.2015 v smere z Bratislavy do Skalice a späť (183 km) použitím osobného motorového vozidla zn. K. K., evidenčné číslo R. XXXZF predstavuje suma 59,39 eur vrátane DPH pri počte 183 km, priemernej spotrebe paliva 8,1 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,079 eur /1l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR). Právnemu zástupcovi súd v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času za každú aj začatú polhodinu, t.j. 12 x 13,98 eur, a to za účasť na pojednávaní dňa 18.6.2015 a 27.10.2015, t.j. celkovo vo výške 167,76 eur. K tomu súd priznal právnemu zástupcovi aj 20 % DPH zo sumy 167,76 eur t.j. sumu 33,56 eur. Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 800,12 eur. Súd priznal žalobcovi z takto vypočítaných trov právneho zastúpenia náhradu vo výške úspechu vo veci v sume 219,23 € /27,4 % z 800,12 eur/.
Súd v súlade s ustanovením § 160 ods. l O.s.p. povolil žalovanému zaplatenie priznanej sumy v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil, z dôvodu, že súd má za to, že nie v schopnostiach žalovaného splatiť celý dlh naraz. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaný nie je v súčasnosti vedený u žiadneho zamestnávateľa a nie je ani SZČO. Výšku splátky, súd považuje na za primeranú k výške priznanej pohľadávky.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu H. F., vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).