Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_24P-122-2015.pdf
PDF · 73.83 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/122/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. O., A. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa, dieťa matky: Y. P., A. XX.X.XXXX, W. A. XXX a otca: W. O., A. XX.XX.XXXX, W. Q. XX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Zvyšuje sa výživné matky na maloleté dieťa zo 4,98 eur mesačne na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene doplnení niektorých zákonov mesačne v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného od 01.06.2015.
Týmto sa mení rozsudok bývalého Okresného súdu Šaľa Nc 529/02-10 z 10.12.2002 v časti výšky výživného.
Nedoplatok na výživnom od 01.06.2015 do 27.10.2015 vo výške 110,75 eur je matka povinná zaplatiť spolu s prvým bežným výživným.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným súdu 2.6.2015 domáhal zvýšenia výživného na minimum s odôvodnením zmeny pomerov, ktorá nastala na strane maloletého dieťaťa.
Na pojednávaní otec na návrhu trval. Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil, pretože nemá vedomosť o vyššej životnej úrovne matky. Súd pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti a výsluchu matky, ktorá mala predvolanie na pojednávanie vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom a otca a prečítaním sa oboznámil s dokladmi a potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru.
Naposledy bolo vo veci starostlivosti o maloleté dieťa rozhodnuté rozsudkom bývalého Okresného súdu Šaľa č. k. Nc 529/2002-10 z 19.12.2002, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jej výživu výživným vo výške 150 Sk t.j. 4,98 eur mesačne. Matka si určené výživné dobrovoľne dlhodobo neplnila, na čo bola právoplatne odsúdená a následne si začala výživné nepravidelne čiastočne plniť. Podľa vyjadrenia otca má dlh 500 eur. Matka sa s maloletým dieťaťom nestýka.
Maloleté dieťa bolo v čase začatia tohto konania žiačkou IX. základnej školy a od septembra 2015 nastúpila na strednú školu v Nových Zámkoch. Je zdravá, zvýšené výdavky nemá. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, privyrába si na brigádach 400 - 500 eur mesačne. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, s ktorých matkou žije v spoločnej domácnosti. Matka rovnako nie je riadne zamestnaná, z potvrdenia Sociálnej poisťovne má vykázaný veľmi nízky nepravidelný príjem z dohôd. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že matka má ďalšie vyživovacie povinnosti a nízku životnú úroveň.
Podľa § 163 ods. l O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že osobnú starostlivosť a výživu maloletého dieťaťa zabezpečuje takmer výlučne otec, pričom matka si vyživovaciu povinnosť dlhodobo riadne neplní a to vo výške nižšej než minimálnej. Od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili pomery na maloletého dieťaťa, ktoré je takmer o 13 rokov staršie rokov a od septembra 2015 navštevuje už strednú školu. Neprišlo však k zmene pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa a to najmä matky, ako povinnej, ktorej životná úroveň, majetkové sociálne a zárobkové pomery sa nezvýšili. Pretože však každý z rodičov je podľa citovaného zákonného ustanovenia s účinnosťou od 1.4.2005 povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa súd zvýšil výživné matke na úroveň minimálnej hranici stanovenej Zákonom o rodine, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 eur mesačne.
Nedoplatok na výživnom na obdobie od začatia konanie 1.6.2015 do rozhodnutia súdu 27.10.2015 t.j. za 5 mesiacov x 22,15 eur (27,13-4,98=22,15) je matka povinná zaplatiť spolu s prvým bežným výživným.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.