Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9P-153-2015.pdf
PDF · 83.49 KB
No categories available
9P/153/2015
Uznesenie
Okresný súd Malacky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. F., nar. XX.XX.XXXX. a S. F., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, deti rodičov: matka P. F., rod. T., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom Q. XXX, L., št. občianstvo SR a otec O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XXXX/XX, X., št. občianstvo SR, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd dočasne z v e r u j e maloletého S. a maloletého S. do osobnej starostlivosti matky a to až do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 9P/153/2015.
Otec j e p o v i n n ý predbežne prispievať na výživu mal. S. a mal. S. výživným vo výške 90,42 Eur mesačne na každé dieťa, počnúc vydaním tohto rozhodnutia, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 9P/153/2015.
Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 05.10.2015 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a zároveň žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa domáhala zaviazania otca predbežne prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 100 Eur mesačne na mal. S. a vo výške 150 Eur mesačne na mal. S..
Matka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila skutočnosťou, že je matkou maloletých detí S. a S., ktoré pochádzajú zo vzťahu s O. F.. S otcom maloletých detí sa poznajú od roku 2005. Dňa 13.06. 2006 uzatvorili manželstvo pred Obecným úradom L. a zároveň začali spolu žiť v jednej domácnosti na adrese Q. XXX, L. u rodičov matky. Matka ďalej uvádza, že dňa 15.12.2006 sa im narodil spoločný syn S. F. a o tri roky neskôr aj druhý syn S.. Matka uviedla, že počas spolužitia bol vzťah s otcom maloletých detí harmonický, no po sobáši a získaní trvalého pobytu na adrese rodičov matky sa začal otec vyhovárať na svojich kolegov a začal javiť čoraz menší záujem o rodinu. Začal klamať a nadmerne holdovať alkoholu a gemblérstvu, čo vážne narušilo ich manželský život. Klamal o situácii, že chodí do zamestnania, ale veľakrát zmenu neodpracoval a túlal sa s kamarátmi po Záhorí, W. a X. pričom vyberal peniaze z ich spoločného účtu a míňal ich pre svoju potrebu. Matka vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosť, že na domácnosť a stravu jej rodičom prispieval nepravidelne a v malým čiastkach, menších ako bolo vopred dohodnuté. Tieto nezhody vážne narušili manželské spolunažívanie, jeho vzťah k deťom začal byť vlažný. V súvislosti s nadmerným požívaním alkoholu sa začal vulgárne vyjadrovať a správal sa agresívne. V súčasnosti spolu nežijeme v spoločnej domácnosti už asi dva roky, otec maloletých detí je odsťahovaný u svojich rodičov v X.. Otec si cez leto 2015 zobral mal. S. na prázdniny k svojim rodičom
do X., do toho času o deti neprejavoval záujem, nebol s nimi v kontakte, pokiaľ mu maloletý S. nezavolal prvý. Matka uviedla, že na výživu ich maloletých detí neprispieva.
Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 102 ods. 2 O.sp., v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a), f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby: a) platil výživné v nevyhnutnej miere; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
V ustanovení § 76 ods. 1 O.s.p. sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však len ich exemplifikatívnym výpočtom („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť i predbežné opatrenie iného znenia.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia ( § 28 a nasl. Zákona o rodine), tieto práva sú pre oboch rodičov rovnaké a rovnako aj obaja rodičia sú povinní zabezpečovať starostlivosť o svoje deti ako aj prispievať na ich výživu (§ 62 a nasl. Zákona o rodine).
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Všeobecnou podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že pri nariaďovaní predbežných opatrení v konaniach starostlivosti súdu o maloletých, od 1. januára 2012 nie je potrebné zdôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje zdôvodnenie potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. Uvedenú zmenu zaviedla novela Občianskeho súdneho poriadku ( zák. č. 388/11 Z.z. ), ktorou sa má odstrániť neprimeraná tvrdosť právnej úpravy, pretože neodôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy bolo často dôvodom, že sa nenariadilo predbežné opatrenie aj napriek tomu, že zmena pomerov týkajúca sa maloletého dieťaťa sa ukázala ako vhodnejšia.
Súd sa oboznámil s návrhom matky a na základe zisteného skutkového stavu veci posúdil návrh matky na vydanie predbežného opatrenia ako z časti dôvodný. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že nastala situácia, kde je potrebný dočasný zásah súdu. Potreba dočasnej úpravy pomerov u maloletých detí spočíva v skutočnosti, že je potrebné zabezpečiť výživu maloletých detí, aj keď v nevyhnutnej miere a je potrebné právne usporiadať pomery, ktoré v súčasnej situácii nastali, vzhľadom na aktuálnu situáciu medzi rodičmi maloletých detí a tak zastabilizovať ochranu záujmov maloletých detí. Maloleté deti sa v súčasnej dobe nachádzajú v starostlivosti matky, ktorá im starostlivosť riadne poskytuje, o čom neboli v konaní žiadne pochybnosti. Súd rozhodoval s ohľadom na práva a záujem maloletých detí, zohľadnil ich vývojové a citové potreby, ako aj stabilitu výchovného prostredia. Preto vzhľadom k skutkovému stavu opísanému v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s poukazom na priložené dôkazné listiny, súd maloleté deti dočasne zveril do starostlivosti matky.
Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam má súd za to, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je predbežná úprava vyživovacej povinnosti nevyhnutná, keďže rodičia sa o výkone tejto povinnosti nedohodli, je zrejmé, že deti sú v osobnej starostlivosti matky, otec na ich potreby podľa vyjadrenia matky výživným vôbec neprispieva - môže byť teda ohrozené ich zdravie, napĺňanie ich potrieb.
Preto súd určil otcovi predbežným opatrením povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí nevyhnutným výživným vo výške 90,42 Eur mesačne každému z nich. - t. j. vo výške korešpondujúcej so sumou životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťaťa podľa osobitného predpisu (Zák. č. 601/2003 Z. z. v platnom znení a opatrením MPSVaR SR, účinným od 01.07.2013).
V zostávajúcej časti súd návrh matky zamietol, nakoľko navrhovanú sumu predbežného výživného nepovažuje za nevyhnutnú (predbežným opatrením možno určiť výživné iba v nevyhnutnej miere). Záverom súd poznamenáva, že rozhodnúť komu sa maloleté deti zveria do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a o výživnom, prípadne styku s maloletými deťmi sa však bude rozhodovať po vykonanom dokazovaní vo veci samej, teda v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/153/2015, kde sa budú podrobne zisťovať a preskúmavať skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a na základe ktorých súd bude rozhodovať o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Nakoľko matka podala dňa 05.10.2015 spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia tiež návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktorý je vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/153/2015, súd predbežné opatrenie v tomto znení nariadil na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd bude v konaní rozhodovať po vykonanom dokazovaní, preto predmetné rozhodnutie má len predbežnú povahu a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).