Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Co-65-2015.pdf
PDF · 72.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/65/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: ELCOM, spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, so sídlom Jesenná 2695/26, Prešov, IČO: 00 695 599, zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, proti žalovaným: 1/ JUDr. M. A., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, O., 2/ JUDr. M. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z. X, O., 3/ JURISCONSULTI s.r.o., so sídlom Alexandra Matušku 13, Prešov, IČO: 31 679 790, zastúpených advokátkou JUDr. Máriou Sýkorovou, so sídlom Košice, Zoborská 13, o náhradu škody vo výške 1.173,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.1.2015 pod č. k. 7C/130/20013-73, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu proti žalovaným v 1. až 3. rade, ktorou žalobca žiadal týchto žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne škodu vo výške 1.173,02 eur s 10,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 24.11.2009 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že platobným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Rob/645/00 zo dňa 27.7.2000 bol žalovaný T. P. zaviazaný mu zaplatiť istinu vo výške 11.612,90,- Sk s 20 % úrokom z omeškania ročne od 23.11.1999 do zaplatenia, čo predstavuje sumu 385,47 eur. Žalovaný v 1. rade ho neinformoval o právoplatnosti tohto platobného rozkazu, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce nielen z ustanovení Obch. zákonníka, ale aj zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Žalobca si nemôže uplatniť právo na výkon rozhodnutia z tohto vykonateľného titulu, pretože toto mu zaniklo dňom 23.11.2009. Žalovaný v 1. rade tak spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.173,02 eur. Žalovaní v 1. až 3. rade žiadali návrh zamietnuť, pričom vzniesli námietku nedostatku pasívnej legitimácie všetkých troch a zároveň námietku premlčania uplatneného nároku.
Najsamprv sa okresný súd zaoberal námietku premlčania uplatneného nároku, pričom poukázal na znenie § 397 Obch. zákonníka, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Podľa § 398 Obch. zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. V prípade, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb uzavrel s advokátom podnikateľ a týkala sa jeho podnikateľskej činnosti, riadi sa premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej advokátom klientovi v súvislosti s výkonom advokácie Obchodným zákonníkom (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 25Cdo/520/2009 zo dňa 23.8.2011). V súvislosti s týmito ustanoveniami uzavrel, že platobný rozkaz sp. zn. 1Rob/645/2000 sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 19.9.2000. Je možné konštatovať, že aj keby bol v tento deň doručený niektorému zo žalovaných, najneskôr dňa 20.9.2000 začala žalobcovi plynúť objektívna 10-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.9.2010. Keďže žalobca svoj nárok na súde
uplatnil po uplynutí 10-ročnej objektívnej premlčacej doby až dňa 30.9.2013, z tohto dôvodu súd jeho návrh ako celok zamietol.
Na záver svojho rozhodnutia okresný súd ešte považoval za potrebné uviesť, že je namieste aj uplatnená námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 2. a 3. rade v tomto konaní. Z predloženého platobného rozkazu sp. zn. 1Rob/645/2000 zo dňa 27.7.2000 totiž vyplýva, že žalobca bol zastúpený žalovaným v 1. rade. Zároveň z dôvodu, že súdny spis bol už skartovaný, bolo možné vychádzať len z listinného dôkazu predloženého samotným žalobcom. Súd vzhľadom na skutočnosť, že spis bol skartovaný, nemohol posúdiť, kedy bol platobný rozkaz doručený žalovanému v 1. rade, resp. či nebol doručený aj žalobcovi.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku o veci samej, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd si nemôže pri posudzovaní premlčania nárokov zamieňať postavenie pôvodného dlžníka (T. P.) s postavením žalovaných v 1. až 3. rade v tomto konaní. Na premlčanie pôvodného nároku proti pôvodnému dlžníkovi je nevyhnutné aplikovať, okrem iného, aj ustanovenie § 408 Obch. zákonníka. Vzhľadom na splatnosť pôvodnej pohľadávky, ktorá nastala dňa 23.11.1999, došlo k premlčaniu nároku vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi T. P. podľa tohto ustanovenia dňa 23.11.2009. To znamená, že ak by najneskôr do 23.11.2009 ktokoľvek zo žalovaných v 1. až 3. rade oznámil žalobcovi doručenie rozhodnutia súdu, mohol žalobca najneskôr do 23.11.2009 vymáhať svoj nárok z titulu právoplatného súdneho rozhodnutia. Žalovaní tak porušili svoju povinnosť až dňa 24.11.2009, pretože ak by ktorýkoľvek z nich mu oznámil doručenie rozhodnutia ešte dňa 23.11.2009, mohol vymáhať svoj nárok z titulu právoplatného súdneho rozhodnutia v exekučnom konaní. Zdôraznil, že o skutočnom stave veci sa mohol dozvedieť až dňa 31.5.2013, t.j. po prevzatí agendy od JUDr. Mareka Sahuľa ďalším zástupcom JUDr. Jozefom Mikloškom. Sám žalovaný v 1. rade v zozname preberaných spisov pod bodom 11 uviedol, že T. P. zomrel. Z uvedených dôvodov žalobca má za to, že v tomto prípade začala 4-ročná subjektívna premlčacia doba plynúť dňa 31.5.2013 a objektívna 10-ročná premlčacia lehota dňa 24.11.2009. Vzhľadom na to, že nárok na náhradu škody bol uplatnený žalobou podanou na súde dňa 30.9.2013, je zrejmé, že k premlčaniu nároku na náhradu škody nedošlo.
Žalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 7.4.2015 žiadali potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho námietka ohľadom začatia plynutia premlčacej doby tak, ako uzavrel súd prvého stupňa, je dôvodný.
K začatiu plynutia objektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu proti žalovaným v 1. až 3. rade odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 379 Obch. zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 398 Obch. zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
Podľa § 110 ods. 1, veta prvá, Obč. zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 27.7.2000 pod č. k. 1Rob/645/00-8 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.9.2000. Dňom nasledujúcim, t.j. 20.9.2000, začala plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba na vymáhanie právoplatného a vykonateľného nároku z označeného platobného rozkazu (§ 110 ods. 1 Obč. zákonníka).
V súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné rozlišovať premlčaciu dobu na úspešné uplatnenie práva na náhradu škody proti tzv. škodcovi podľa § 379 a § 398 Obch. zákonníka a premlčaciu dobu na vymáhanie právoplatného a vykonateľného nároku z rozhodnutia podľa § 110 ods. 1, veta prvá, Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby, ak vychádzal z jej plynutia od 20.9.2000 ako 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Škoda žalobcovi totiž vznikla najskôr dňom 20.9.2010, dokedy si mohol uplatniť právo z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Týmto dňom došlo k porušeniu povinnosti a týmto dňom mu zároveň začala plynúť subjektívna a objektívna lehota na úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa § 397 a § 398 Obch. zákonníka. Ak žalobu podal na súde dňa 30.9.2013, podal ju včas.
Keďže, podľa názoru odvolacieho súdu, nárok žalobcu na náhradu škody v tomto prípade nepodlieha premlčaniu, po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa ohľadom skúmania pasívnej legitimácie žalovaných v 1. až 3. rade si v prvom rade zabezpečiť dôkaz, kto konkrétne zastupoval žalobcu v čase konania, ktoré skončilo označeným právoplatným platobným rozkazom, a aký bol vzťah toho, kto v uvedenom konaní zastupoval žalobcu, k žalovanému v 3. rade. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude potrebné vo veci znovu rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.