Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-137-2015.pdf
PDF · 103.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/137/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. C. nar. X.XX.XXXX, I.É. C. nar. X.XX.XXXX a Q. C. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov R. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. Y. P. č. XXX/XX zastúpeného JUDr. Jurajom Füzerom advokátom so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika č. 1256/22 a J. C. rod. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. na O. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 26.2.2015 č.k. 17P 286/2013-96 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov z 1.7.2009 č.k. 15C 103/2009-72 tak, že zveril maloleté deti R. a I. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu mal. R. 50 € mesačne od 1.1.2014 a mal. I. 40 € mesačne od 1.2.2014 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Nedoplatok dlžného výživného za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 pre mal. R. v sume 700 € a mal. I. za obdobie od 1.2.2014 do 28.2.2015 v sume 520 € povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20 € pre každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom marec 2015. Styk matky s mal. R. a mal. I. upravil neobmedzene. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností rozsudkom o rozvode manželstva došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predošlého rozhodnutia, a to na strane maloletých detí tým, že maloleté deti R. a I. bývajú u otca, ktorý im zabezpečuje riadnu výchovu a výživu, pričom mal. R. navštevuje strednú školu v Košiciach a mal. I. základnú školu. Došlo k zmene pomerov aj na strane otca, a to tým, že je na materskej dovolenke, aj napriek tomu zabezpečuje potreby detí, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K. C., nar. X.X.XXXX. Pri rozhodovaní vzal do úvahy majetkové pomery matky, ktorá bola zamestnaná s priemerným čistým príjmom 400 € a zabezpečovala starostlivosť o mal. Q., na ktorého od januára 2014 si otec neplnil vyživovaciu povinnosť, ako aj výdavkové pomery matky. Zobral do úvahy aj skutočnosť, že podľa vyjadrenia otca tento je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok 230,20 € a príjem jeho družky činil 523 € mesačne. Prihliadal aj na príjem otcovej matky a jeho brata, ktorí s ním žili v spoločnej domácnosti a poberali otcova matka starobný dôchodok 166,90 € a vdovský dôchodok 216,50 € a otcov brat poberal invalidný dôchodok 259,50 €. Po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že v podstate potvrdil rozhodnutím stav, aký v skutočnosti medzi účastníkmi pretrvával, že maloleté deti R. a I. bývali u otca, ktorý im zabezpečoval riadnu výchovu a
výživu a mal. Q. ostal bývať u svojej matky. Preto rozhodol tak, že zmenil predošlé rozhodnutie a zveril mal. R. a I. do osobnej starostlivosti otca, nakoľko neboli zistené nedostatky v jeho starostlivosti. Po zvážení zárobkových možností a schopností oboch rodičov dospel k záveru, že nie je v schopnostiach a možnostiach matky, aby platila výživné v takej miere, ako požadoval otec 100 € mesačne, ale vzhľadom na potreby detí, ako aj možnosti a schopnosti matky zaviazal matku prispievať platením výživného po 50 € na každé z maloletých detí, a to na R. od 1.1.2014 a I. od 1.2.2014, odkedy de facto deti žijú v spoločnej domácnosti s otcom. Zároveň súd upravil styk matky s mal. R. a I. neobmedzene. Nedoplatok dlžného výživného za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 na mal. R. v sume 700 € a mal. I. za obdobie od 1.2.2014 do 28.2.2015 v sume 520 € povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20 € pre každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc od marca 2015 v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojich právnych zástupcov obaja rodičia maloletých detí.
Matka podala odvolanie proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. V prvom rade namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože jeho odôvodnenie nie je presvedčivé, nakoľko nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Ďalej uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov 15C 103/2009 boli všetky tri deti pochádzajúce z manželstva zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 100 € mesačne na každé z detí. Túto vyživovaciu povinnosť si neplnil, preto 16.5.2011 podala návrh na vykonanie exekúcie. Od podania návrhu na exekúciu otec detí zrušil svoje živnostenské oprávnenie, aj keď má vedomosť o tom, že pokračuje vo svoje podnikateľskej činnosti, avšak pod iným menom. Je pravdou aj to, že vlastní v P. byt, ktorý je vedený na mene jeho súčasnej priateľky, s ktorou má maloleté dieťa. Táto skutočnosť bola potvrdená aj tým, že pri šetrení kolízneho opatrovníka sa v domácnosti nenachádzal. Z dôvodu, aby nemusel platiť výživné, začal pri každej návšteve synov v mieste jeho bydliska presviedčať, aby prišli k nemu. Zakúpil im štvorkolku a kupoval si ich priazeň rôznymi darmi, pričom ona si takýto luxus nemohla dovoliť. Finančne jej s deťmi, pokiaľ boli malé, vypomáhala jej matka a sestra. Najstaršieho syna R. si otec zobral k sebe, až keď bol v 1. ročníku na strednej škole v Košiciach, čo znamená, že cez týždeň je v Košiciach a v byte otca sa zdržiava len cez víkendy. O výchovu syna sa v podstate nestará, o čom svedčia jeho výsledky v škole. Vysvedčenie mal. R.I. bolo predložené v konaní. S mal. I. mala po odchode najstaršieho syna z domácnosti výchovné problémy a prizná sa, že jeho výchovu nezvládla. Bol na ňu hrubý, urážal ju, nadával jej, ubližoval mladšiemu bratovi a mala podozrenie, že užíva omamné látky. Navštívila preto odborníka v tejto oblasti a jej podozrenie sa potvrdilo. Z uvedeného dôvodu mal byť umiestnený na psychiatrii a liečiť sa. Otec maloletého s tým nesúhlasil a tak si ho zobral k sebe. Či uvedené rozhodnutie bolo správne, ukáže čas. Ani o tohto syna sa otec nestará, o čom svedčia jeho školské výsledky. Predtým, než otec oboch starších synov zobral k sebe fyzicky, domáhal sa návrhom podaným na Okresnom súde Michalovce z 16.8.2011 zníženia výživného na maloleté deti zo 100 € na 26 € z dôvodu, že prerušil podnikateľskú činnosť. Vec bola vedená pod sp.zn. 14P 78/2011. Súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol a Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29.9.2014 sp.zn. 8CoP 106/2014 rozhodnutie potvrdil. Rozsudok preto nadobudol právoplatnosť 12.11.2014. Otec detí však výživné neplatí od januára 2014 na žiadne z detí. Uvedený rozsudok súd prvého stupňa uvádza vo svojom odôvodnení, avšak uvedené rozhodnutie nemalo žiaden odraz v napadnutom rozsudku, z čoho vyplýva, že v rovnakom období by mali platiť dve rôzne rozhodnutia. Domnieva sa, že povinnosťou otca je platiť výživné podľa posledného doposiaľ právoplatného rozsudku. Ďalej uviedla, že v konaní predložila všetky požadované doklady o jej zárobkových a majetkových možnostiach. Zo svojho príjmu nie je schopná uhrádzať výživné vo výške, ako rozhodol súd prvého stupňa. Predložila aj doklad Centra právnej pomoci, ktorým bola uznaná ako osoba v hmotnej núdzi. Tento stav do dnešného dňa trvá. Vyjadrila presvedčenie, že celé konanie otca detí smeruje len k tomu, aby znížil čo možno najviac jej nárok v exekučnom konaní a sám mal exekučný titul voči nej. Nejde mu o dobro detí, len o peniaze.
Otec podal odvolanie proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom pre maloleté deti a zároveň namietal, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zníženie výživného pre mal. Q. na 30 % zo sumy životného minima, čoho sa domáhal v návrhu na začatie konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle § 26 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine aj bez
návrhu možno zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Medzi účastníkmi konania, ako konštatoval aj súd prvého stupňa, nastala výrazná zmena pomerov na strane matky, otca, aj maloletých detí. Návrhom z 14.10.2013 sa domáhal zmeny rozhodnutia Okresného súdu Trebišov 15C 103/2009 nielen vo vzťahu k výchove mal. R., ale aj zmeny úpravy výkonu výživného u všetkých maloletých detí. Súd prvého stupňa sa však s jeho návrhom nevyporiadal, hoci tak mohol urobiť bez návrhu, lebo mal na to dostatok podnetov zo strany účastníkov konania, ako aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyjadril názor, že ak sa mení výchova u maloletých detí I. a R. tým, že sa zverujú do jeho osobnej starostlivosti, tak je zásadne potrebné prehodnotiť aj rozhodnutie o platení výživného na všetky tri maloleté deti. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o výšku výživného, tak matka zo svojho príjmu má na dve deti platiť výživné spolu 90 € a on na jedno dieťa 100 €. Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe je evidovaný na úrade práce a od februára 2015 a je bez príjmu, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť v takejto výške vyživovaciu povinnosť. Domnieva sa, že je potrebné rozlišovať obdobie, keď mal príjem a keď ho nemá. Určená výška výživného by sa mala takýmto spôsobom upraviť. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti matky platiť výživné, poukazuje na to, že on s oveľa menším príjmom bol zaviazaný platiť výživné na maloleté deti po 100 € a matka z vyššieho príjmu bola zaviazaná platiť na výživu maloletých detí výživné nižšie. Súd prvého stupňa sa dôsledne nevysporiadal ani s tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. K., nar. X.X.XXXX. Aj táto skutočnosť má podľa jeho názoru vplyv na výšku výživného pre mal. Q.. Pokiaľ ide o mal. Q., vo februári 2015 mu zaplatil náklady na lyžiarsky výlet vo výške 120 € a dal mu vreckové 30 €. Ide v podstate o finančné prostriedky jeho družky, ktorá financuje výživu všetkých jeho štyroch detí. Na druhej strane musí uviesť, že družke všemožne pomáha v domácnosti, aj so starostlivosťou o všetky deti. Ďalej uviedol, že od pojednávania 26.2.2015 matka neprejavila žiaden záujem o mal. R. a I.. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, a to výsluchom mal. R., že matka má priateľa, ktorý s ňou žije v byte. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že aj na túto skutočnosť by sa malo prihliadať, lebo pokiaľ matkin partner žije s ňou v byte, má povinnosť čiastočnej úhrady za vedenie spoločnej domácnosti a výdavkov na byt a inkaso.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa k nemu vyjadrovať nebude, nakoľko podala odvolanie vo veci 31.3.2015.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdeniam matky nerozumie, nakoľko je spokojná so zverením detí do jeho osobnej starostlivosti, avšak tvrdí, že sa o deti riadne nestará. Ďalej uviedol, že matka doposiaľ neprejavuje záujem o maloleté deti, ktoré sú v jeho starostlivosti a nestará sa riadne ani o mal. Q., ktorý je u neho skoro každý víkend a pravidelne prichádza s taškou špinavých šiat, ako aj neokúpaný. Od času, kedy sú R. a I. v jeho starostlivosti, Q. je utiahnutý, komunikuje minimálne. Z uvedeného vyplýva, že sa mu matka dostatočne nevenuje. Matka neustále poukazuje na to, že je hmotnej núdzi, avšak mal. Q. chce kúpiť notebook za 400 €. Aj napriek skutočnosti, že R. a I. boli zverení do jeho osobnej starostlivosti, poberá na nich rodinné prídavky a chcela požiadať aj o daňový bonus. Pokiaľ ide o exekúciu, ktorú matka uvádza, túto považuje za neoprávnenú, nakoľko sa o deti stále staral a keby mu boli ľahostajné, nikdy by ich k sebe nezobral. Výživné na synov platil stále, ale nikdy nepýtal od matky potvrdenie o zaplatení. Popri výživnom tiež uhrádzal obedy, telefóny, ošatenie, výlety a každý týždeň im dával vreckové po 5 €. Podotkol, že spomínanú štvorkolku zakúpil ešte počas spoločného manželstva. Tá sa potom pokazila a až v roku 2014 ju opäť dal opraviť z iniciatívy mal. I.. Popiera tiež tvrdenia matky o zhoršených výsledkoch v škole, nakoľko obidve deti viditeľne svoje školské výsledky zlepšili od času, kedy sú v jeho starostlivosti. Okrem toho sú deti vyrovnanejšie, menej problematické, o čom sa presvedčili jednak sociálna pracovníčka, ako aj psychologička, ktoré ich navštívili a jednoznačne odporučili, aby deti ostali u neho. V prílohe predložil katalógový list mal. I. C., a to hodnotenie za 5. až 8. ročník základnej školy, ako aj výpis z klasifikácie prospechu mal. I. za druhý polrok školského roku 2013/ 2014.
Výroky rozsudku o zmene vo výchove maloletých detí R. a I., ako aj úprave styku matky s mal. R. a I. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne, prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v § 132 O.s.p. totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhu účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave (do takzvanej skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni aj odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo aj napriek tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) nezrozumiteľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých skutočností súd prvého stupňa ustálil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti matky k mal. R. a mal.
I.R. a v tomto smere neodstránil rozpory vo výpovediach rodičov, ako aj mal. I. vo vzťahu k ustáleniu času, od ktorého sú deti v starostlivosti otca. Určitým vodítkom k ustáleniu tohto času by mohlo byť i odvolanie matky proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia (č.l. 27), ktorým bol mal. R. zverený do osobnej starostlivosti otca, resp. matke bolo nariadené odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti otca, kde uviedla, že maloletý je v starostlivosti otca od októbra 2013 a rovnako aj odvolanie matky proti nariadeniu predbežného opatrenia vo vzťahu k mal. I. v konaní vedenom pod sp.zn. 2P 17/2014 na č.l. 16 tohto spisu, kde uvádza, že mal. I. je v starostlivosti otca od 20.1.2014, čo pozornosti súdu prvého stupňa zjavne uniklo. Súd prvého stupňa sa ďalej nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami oboch rodičov týkajúcimi sa ich možností, schopností a majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré vyplynuli z ich výpovedí, a to predovšetkým na pojednávaní 27.11.2014, kde okrem iného otec detí uvádza, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce nie je, živí ho jeho priateľka, ktorá pracuje v materskej škole a zároveň aj podniká. Nezamestnaný je z toho dôvodu, že sa mu v biznise nedarilo, dostal sa do dlhov v Sociálnej a zdravotnej poisťovni, a preto s tým sekol. Jeho družka podniká v doprave do 3,5 t, on vlastní jedno motorové vozidlo, ktoré je vedené na firmu, majú aj zamestnanca, ktorý uvedené motorové vozidlo riadi, on viac-menej vybavuje telefonáty. Peniaze z firmy sú spoločné, keď mu treba, z firmy si zoberie len peniaze na deti. Čo sa týka detí, všetko ide z firemných peňazí. Jeho družka je zamestnaná ako učiteľka v materskej škole s priemerným čistým mesačným príjmom zhruba 560 €. Matka maloletých detí poukazovala na to, že otec má v P. dva byty, ktoré sú vedené na niekoho iného, otec nemá vo firme len jedno auto, má ešte jedno auto Peugeot 507, tiež poberajú opatrovateľský príspevok na otcovho brata, pretože ho sama vybavovala. Matka tiež uvádzala, že má príjem okolo 400 € mesačne, z čoho platí 322 € nájomné s tým, že má v starostlivosti mal. Q., ktorý navštevuje 7. ročník základnej školy, stravuje sa doma, lebo stravovanie v školskej jedálni jej finančne nevychádza. Napriek uvedenému súd prvého stupňa uzavrel, že otec je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014 rodičovský príspevok poberala otcova družka L. B.. Zo správy o prešetrení rodinných pomerov podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov z 23.10.2014 vyplýva, že otcova družka je zamestnaná ako učiteľka miestnej materskej školy s približným príjmom 523 € mesačne, okrem toho majú príjem aj z prenájmu bytu v Bratislave vo výške 370 € mesačne, ktorého sú vlastníkmi otec detí, ako aj jeho družka. Rodina spláca aj hypotekárny úver vo výške 220 €, ktorý použili na kúpu bytu v P..
Ďalším pochybením súdu prvého stupňa je, že nerozhodol o návrhu otca na zmenu výživného pre mal. Q. a neuviedol dôvody, ktoré ho k tomu viedli napriek tomu, že zmenou rozhodnutia o výchove niektorého zo súrodencov môže dôjsť k zmene pomerov, na ktorú je potrebné reflektovať aj pri rozhodnutí o výživnom u ostatných detí - súrodencov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), čo však neznamená, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom musí by zmenené vždy.
Aj napriek tomu, že v zmysle vyššie uvedeného bolo konanie súdu prvého stupňa zmätočné a jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. § 120 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva povinnosť súdu dôsledne zisťovať skutkový stav, aj keď to účastníci nenavrhli v konaniach, ktoré môže začať aj bez návrhu, keď nevykonal dostatočné dokazovanie vo vzťahu k zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože nedostatočne zistil odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov detí, predovšetkým otca detí, ktorý sa už v predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce sp.zn. 14P 78/2011 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, v ktorom konaní súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd zaujal stanovisko k jeho vtedajším pomerom, preto v nasledujúcom konaní bolo povinnosťou súdu zistiť zmeny pomerov, ktoré u neho nastali okrem zrejmej skutočnosti, že zabezpečoval starostlivosť o mal. R. a I.. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa práve zmieneného konania o znížení výživného s poukazom na to, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 19.9.2013 č.k. 14P 78/2011-156 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a uvedený rozsudok bol odvolacím súdom rozsudkom z 29.9.2014 č.k. 8CoP 106/2014-179 potvrdený, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že uvedený rozsudok stratil účinnosť v dôsledku právnej skutočnosti, a to, že mal. R. a mal. I. sú v osobnej starostlivosti otca, pričom výživné od rodičov je osobným právom detí (nie rodičov) a v prípade maloletosti detí je výživné splatné tomu z rodičov, ako zákonnému zástupcovi, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, teda ide len o platobné miesto, ktoré sa zmenou osobnej starostlivosti prakticky koncentruje v jednej osobe oprávneného aj povinného. Konkrétnu dobu, od ktorej došlo k zániku účinnosti vyššie uvedeného
rozsudku o znížení výživného, je však potrebné náležite v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zistiť.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné, zmätočné rozhodnutie a konanie, ako aj rozhodnutie trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd nemohol vec ani správne právne posúdiť, nakoľko nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p., teda nedostatočne zistili skutkový stav, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, zistiť dôsledne skutkový stav, ako aj eventuálne zmeny pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa, zaujať stanovisko k vplyvu zistených skutočností na existenciu zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností zo všetkých hľadísk zakotvených v príslušných ustanoveniach Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne každý výrok rozhodnutia riadne a jednoznačne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.