Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-203-2015.pdf
PDF · 79.3 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/203/2015
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: 4him, s.r.o. so sídlom Pri Kalvárii 31, 917 01 Trnava, IČO: 46 202 650, zastúpeného splnomocnencom: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti odporcovi: MPS KOVO s.r.o. so sídlom 377, 908 63 Radošovce, IČO: 46 218 891, o vydanie veci, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 21.9.2015 návrh, ktorým sa domáhal predbežného opatrenia v znení: „Odporca je povinný zdržať sa používania, užívania vysokozdvižného vozíku značky R., rok výroby: XXXX, druh vozíka: M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť: XXXX kg a zakazuje sa odporcovi s ním nakladať, najmä predať ho, darovať, prenajať, zameniť, zapožičať, zaťažiť záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odporca je povinný uschovať a zabezpečiť vysokozdvižný vozík značky R., rok výroby: XXXX, druh vozíka: M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť: XXXX kg v mieste svojej prevádzkarne s výnimkou odovzdania ho navrhovateľovi." Navrhovateľ súčasne podal návrh vo veci samej, kde sa domáha alternatívneho petitu. Žiadal, aby bola odporcovi uložená povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľnú vec - vysokozdvižný vozík značky R., rok výroby: XXXX, druh vozíka: M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť: XXXX kg do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne aby bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania alebo aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu veci vo výške 13 608 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13 608 eur od 5.8.2015 do zaplatenia a aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca stálym užívaním veci, ktorej vlastníkom je navrhovateľ a to vysokozdvižného vozíka značky R., rok výroby: XXXX, druh vozíka: M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť: XXXX kg (ďalej len „vec") v rámci realizácie svojej podnikateľskej činnosti zvyšuje jej opotrebovanie, amortizuje ju a tým znižuje jej hodnotu, neoprávnene vec zadržiava a využíva v priestoroch svojej prevádzkarne, čím ju vystavuje vzniku nebezpečenstva na nej. Navrhovateľ zdôvodnil, že tým, že nemá vec ako vlastník vo svojej faktickej dispozícii, nemôže ju využívať na podnikanie a je mu spôsobovaná škoda v podobe ušlého zisku. Argumentoval tým, že je vlastníkom veci, vlastníctvo k veci nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 30.7.2015, kedy vec odkúpil od záložného veriteľa V. M.. Právny vzťah medzi odporcom a záložným veriteľom V. M. vznikol na základe uznania dlhu zo dňa 1.4.2015, kde sa odporca ako záložný dlžník spolu s ďalšími dvomi dlžníkmi zaviazal uhradiť pohľadávku záložnému veriteľovi vo výške 54 200 eur. Súčasne sa dohodli na zriadení záložného práva k veci a to za účelom riadneho splácania pôžičky. Záložné právo k veci bolo zriadené v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod spisovou značkou N.: XXXX/XXXX v spojení s N.: XXXXX/XXXX. V zmysle čl. IV. bod 8 písm. b) notárskej zápisnice sa záložný veriteľ s dlžníkmi dohodli pre prípad nesplácania dlhu na výkone záložného práva
priamym predajom predmetu záložného práva tretej osobe. Keďže dlžníci neuhradili pôžičku, tá sa dňa 1.5.2015 stala splatnou a záložný veriteľ v zmysle § 151l ods. 1 OZ oznámil výkon záložného práva dlžníkom. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom k veci zo dňa 25.6.2015 bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. N.: XXXXX/XXXX dňa XX.X.XXXX.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 veta tretia O.s.p. ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 102 ods. 1 ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) a písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, ktorého výkon by mohol byť ohrozený. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva na navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho vybavenie. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie t.j. potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy.
Súd preskúmal návrh a jeho dôvody a dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Povinnosťou navrhovateľa bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom v návrhu navrhovateľ ako dôvod vydania predbežného opatrenia uviedol nebezpečenstvo vzniku na veci, nakoľko odporca vec užíva v rámci realizácie svojej podnikateľskej činnosti, zvyšuje jej opotrebovanie, amortizuje ju a tým znižuje jej hodnotu, neoprávnene vec zadržiava a využíva v priestoroch svojej prevádzkarne, a súčasne tým zabraňuje navrhovateľovi vec využívať na svoje podnikanie, čím mu je spôsobovaná škoda v podobe ušlého zisku. Samotná existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom osvedčené. Navrhovateľ však súdu nepredložil dôkaz o tom, že jeho právo je konaním odporcu vážne ohrozené, resp. že mu konaním odporcu hrozí bezprostredná ujma. Skutočnosť, že odporca využíva vec na svoje podnikanie nie je dôkazom o tom, že právo navrhovateľa je konaním odporcu vážne ohrozené, resp. že mu jeho konaním hrozí bezprostredná ujma. Iná situácia by bola, keby navrhovateľ osvedčil, že odporca používa vec spôsobom nezlučiteľným s bežným užívaním veci a nakladá s ňou spôsobom, ktorým vystavuje vec hrozbe poškodenia alebo zničenia. Nepresvedčivé je odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy len všeobecným tvrdením, že na veci môže vzniknúť nebezpečenstvo, opotrebenie a zníženie jej hodnoty. Pri nariadení predbežného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia však konkrétne ohrozenie nároku navrhovateľa nevyplýva. Navrhovateľ neosvedčil žiadnym dôkazom, ktorý by nasvedčoval tomu, že reálne hrozí vznik škody, neosvedčil skutočnosť, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo jeho právo ohrozené, keďže jeho právo už porušené bolo, teda nie je splnená podmienka bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva ohrozenia jeho práva. Navrhovateľ tak neosvedčil konkrétne bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, ktoré by odôvodňovalo vydanie predbežného opatrenia. Zo spisu súd ďalej na tvrdenie navrhovateľa o znížení hodnoty veci nezistil existenciu žiadnych okolností vzbudzujúcich obavu, že by v súvislosti s ďalším užívaním veci odporca znížil hodnotu veci nad rámec bežného opotrebenia veci. Obava sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa o tom, že obmedzením jeho vlastníckych práv, keďže nemôže vec užívať na svoje podnikanie, mu je spôsobovaná škoda v podobe ušlého zisku, navrhovateľ v návrhu ani približne neurčil výšku ušlého zisku, ktorá mu podľa jeho tvrdenia v súvislosti s užívaním veci odporcom hrozí. K tvrdeniu o vzniku škody alebo ujmy nepredložil žiadny dôkaz a súd má za to, že nedošlo zo strany navrhovateľa k osvedčeniu potreby vydania predbežného opatrenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je podaný dôvodne, nakoľko súd nezistil zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f) a 102 ods. 1 O.s.p., t.j. že by hrozilo zníženie hodnoty veci nad mieru bežného opotrebenia veci, že by navrhovateľovi hrozila škoda v podobe ušlého zisku a že by bez okamžitej úpravy právnych pomerov bolo vlastnícke právo navrhovateľa porušené alebo ohrozené, a c dôsledku porušenia, ohrozenia práva bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Taktiež neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a preto súd návrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).