Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_4T-47-2015.pdf
PDF · 84.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lapšanského a prísediacich JUDr. Magdalény Boronovej a Magdalény Kurilovej na hlavnom pojednávaní dňa 27. 10. 2015 v trestnej veci obžalovaného I. K. takto
rozhodol:
obžalovaný
I. K., J.. X. X.XXXX I. N., Y. G. Z., Q.. X.,
j e v i n n ý
zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona,
p r e t o ž e
dňa 27. decembra 2014 v dobe okolo 03,00 hod. v obci Z., Q.. X., v rodinnom dome Č.. XX, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov vošiel do izby, kde spal na posteli jeho syn K. K. so svojou priateľkou X. E.H., J.. X. XX. XXXX, ktorá bola nahá, využil jej spánok, počas ktorého ju bozkával, ohmatával po prsiach a pohlavných orgánoch, v konaní neprestával ani keď sa zobudila a odtláčala ho od seba, pričom v ďalšom konaní prestal až po tom, čo sa na jej krik zobudil jeho syn, ktorý ho fyzicky napadol,
t e d a
na inom vykonal iné sexuálne praktiky a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
odôvodnenie:
Obžalovaný I. K. na hlavné pojednávanie dňa 29. 9. 2015 sa neustanovil, hoci predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal dňa 21. 7. 2015. Podaním zo dňa 22. 7. 2015 požiadal súd, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Súd jeho rozhodnutie akceptoval a hlavné pojednávanie dňa 29. 9. 2015 sa vykonalo v jeho neprítomnosti. Na návrh prokurátora bola jeho výpoveď z prípravného konania v postavení obvineného, ako aj jeho výpovede počas konfrontácií prečítané.
Obžalovaný I. K. sa ku spáchaniu skutku priznal len čiastočne. Namietal tvrdenie poškodenej, že v rozhodnom čase bola nahá, pretože mala oblečenú podprsenku a nevedel sa vyjadriť, či mala oblečené aj nohavičky, pretože spala prikrytá. K udalostiam pred spáchaním skutku uviedol, že v rozhodný večer prišli k nemu na návštevu syn K. K. so svojou priateľkou X. E., pričom všetci požívali alkoholické nápoje a zabávali sa. Okolo 23,00 hod. syn s priateľkou odišiel spať do prednej izby a on zostal v kuchyni, kde sa predtým zabávali. Zaregistroval prechod X. E. cez kuchyňu do kúpeľne. Prešiel do izby, kde si ľahol a sledoval televíziu. Neskôr sa rozhodol vojsť do izby, kde spal syn so svojou priateľkou iba za účelom pozrieť sa, či spia. Napadlo ho, že synovu priateľku pohladí a dá jej pusu na dobrú noc. Vzal so sebou baterku - čelovku, vošiel do izby, obišiel posteľ a kľakol si k posteli na strane, kde spala X. E.. Na svoju obhajobu uviedol, že nevie čoho to napadlo, ale začal ju bozkávať a prešiel jej aj rukou po prsiach. Na jeho konanie nereagovala, nebránila sa, ale zobudil sa jeho syn a keď ho zbadal pri X. E. tak ho odsotil a začal ho biť. Obžalovaný poprel, žeby poškodenú ohmatával aj po pohlavných orgánoch, ako aj to, že ju volal do kuchyne. Podľa jeho názoru sa syn s priateľkou dohodli, nahrali to na neho, aby ho následne mohli vyhodiť z domu na ulicu. Tomuto jeho názoru svedčí skutočnosť, že rodinný dom, ktorý po smrti manželky nadobudol do svojho výlučného vlastníctva previedol na jediného syna K. K. a ten ho následne v celosti previedol na svoju priateľku. Svoje konanie oľutoval.
Obžalovaný I. K. okrem svojho čiastočného priznania je usvedčovaný zo spáchania skutku výpoveďou svedkyne X. E.. Táto opakovane potvrdila, že všetci traja vo večerných hodinách v miestnom pohostinstve, ale aj v rodinnom dome požívali alkoholické nápoje a zabávali sa. Okolo polnoci sa rozhodli spolu s priateľom K. K., že pôjdu spať a odišli do izby nachádzajúcej sa v prednej časti rodinného domu. Obžalovaný I. K. ostal ešte v kuchyni. Keďže nezvykne požívať alkoholické nápoje, od alkoholu jej prišlo nevoľno a povracala sa. Priateľ K. K. zobliekol posteľné prádlo, pomohol sa jej vyzliecť a v spánku pokračovala úplne nahá. Neskôr pocítila, že sa jej niekto dotýka pŕs, hladká ju po genitáliách a bozkáva ju. Otvorila oči, prebrala sa zo spánku a zbadala, že tou osobou, ktorá sa jej dotýka a bozkáva ju je I. K.. Jeho konanie mu vytýkala slovne a žiadala, aby od ďalšieho konania upustil. Navyše ho rukami odtláčala od svojho tela. Na tento krik sa zobudil priateľ K. K., ktorý obžalovaného odsotil a udrel ho do tváre. Po tomto údere sa obžalovaný zapotácal a došlo k hádke medzi obžalovaným a jeho synom. Svedkyňa poprela, žeby išlo o zinscenovanú situáciu, pretože nemali záujem vypudiť obžalovaného z rodinného domu, ale naopak v priebehu večera preberali rekonštrukciu rodinného domu. Keďže s K. K. G. I. K., majú chorľavú 4-ročnú dcéru mali v úmysle častejšie dochádzať do Z. a rekonštrukciou rodinného domu chceli dosiahnuť vyšší komfort. S takýmto riešením obžalovaný súhlasil a prejavil radosť z toho, že sa budú navzájom častejšie stretávať. Ďalej svedkyňa poprela, žeby obžalovaného svojim nedostatočným oblečením provokovala a na záver uviedla, že sa jej konanie obžalovaného veľmi dotklo.
Výpoveď svedkyne X. E. je v súlade s výpoveďou svedka K. K., syna obžalovaného. Zhodne najmä uviedol, že počas večera s obžalovaným a svojou priateľkou požívali alkoholické nápoje, zabávali sa, ale riešili aj rekonštrukciu rodinného domu. X. E. odišla spať trochu skôr a keď prišiel k nej do izby zistil, že je jej nevoľno. Počas nevoľnosti pošpinila svoje ošatenie ako aj posteľnú bielizeň. Pomáhal jej vyzliecť sa a vyzliekol aj pošpinenú posteľnú bielizeň. Počas spánku zaregistroval vedľa postele hlas obžalovaného, prebudil sa a zbadal obžalovaného vedľa postele pri jeho priateľke X. E.. Obžalovaný bol nad X. E. sklonený, ruky mal pod jej paplónom a volal ju do inej izby. Počul aj výzvu svojej priateľky, aby upustil od svojho konania. Stiahol paplón a videl, že X. E. je nahá. Na túto situáciu zareagoval tak, že obžalovaného udrel a to otvorenou dlaňou. Od X. E. sa potom dozvedel, že ju obžalovaný ohmatával po prsiach, v rozkroku a volal ju so sebou do druhej izby. K osobe obžalovaného ďalej uviedol, že ten po smrti manželky začal nadmerne požívať alkoholické nápoje, hrať na automatoch, požičiavať peniaze a vodiť si do rodinného domu rôzne podozrivé osoby. Keďže bol spoluvlastníkom rodinného domu, a aby o majetok neprišiel navrhol obžalovanému, aby previedol aj zvyšok spoluvlastníckeho podielu na neho.
Týmto spôsobom na podnet príbuzných chcel odvrátiť, aby sa rodinný dom pre dlžoby obžalovaného nestal predmetom exekúcie.
Vznik incidentu nepriamo potvrdzuje lekárska správa o ošetrení I. K. dňa 27. 12. 2014, z ktorej vyplýva, že následkom útoku syna obžalovaný utrpel pomliaždenie lebečného krytu v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie s hematómom v oblasti ľavej očnice a ľavého oka, odreniny tváre v oblasti koreňa nosa a v čelovej oblasti vľavo, ako aj v spánkovej oblasti vľavo, stav po zlomenine pravej kľúčnej kosti, pomliaždenie hrudnej steny vpravo, odreninu so zakrvácaním sliznice hornej pery a podvrtnutie krčnej chrbtice. Predpokladaná doba liečenia mala trvať do 7 dní.
Zo znaleckého posudku S.. X. X. vyplýva, že obžalovaný nadužíva alkoholické nápoje, jeho pitie je rizikové a zdraviu škodlivé. Nebola však preukázaná chorobná závislosť. Nebolo zistené, že používa aj iné návykové látky. Duševné ochorenie u obžalovaného nebolo zistené, ale znalec doporučil mu uložiť zákaz konzumácie alkoholu, pričom ale nie je nutná ochranná protialkoholická liečba. Nebol totiž zistený syndróm závislosti na alkohole a jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že bolo dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný I. K.Š. svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, pretože za účelom svojho pohlavného uspokojenia využil spánok inej osoby, ktorú bozkával, obchytával po prsiach a genitáliách proti jej vôli, teda vykonával na bezbrannej osobe iné sexuálne praktiky. Hlboký spánok, ktorý nikto nespochybnil, možno považovať u poškodenej X. E. za stav bezbrannosti. Takýto stav jej bránil v schopnosti klásť odpor proti konaniu obžalovaného. Až po precitnutí začala poškodená klásť odpor slovne, ako aj fyzicky odstrkávaním obžalovaného. Bozkávanie a obchytávanie inej osoby po intímnych častiach jej tela, proti jej vôli sa považuje za vykonávanie iných sexuálnych praktík. Ako je už vyššie uvedené obžalovaný bozkávanie poškodenej, ako aj obchytávanie pŕs priznal. Bránil sa iba tým, že genitálií poškodenej sa nedotýkal. Zo spáchania skutku je však usvedčený výpoveďou poškodenej X. E. a svedka K. K.. Súd nezistil také skutočnosti, ktoré by výpoveď týchto svedkov podstatným spôsobom spochybnili. Fyzický kontakt obžalovaného s poškodenou bol, a to proti jej vôli, a preto súd neuveril obhajobe obžalovaného, že takúto udalosť poškodená so synom obžalovaného zinscenovali.
Doposiaľ obžalovaný I. K. nebol súdne trestaný a v mieste bydliska požíva dobrú povesť. V priestupkovej evidencii je zaevidovaný iba jeho priestupok v cestnej doprave, a to rýchlosť jazdy dňa 5. 8. 2010. Tento priestupok bol vyriešený uložením blokovej pokuty vo výške 10 eur.
Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j) Trestného zákona je vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu. Priťažujúca okolnosť nebola zistená. Prevažuje teda pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami.
V ustanovení § 200 ods. 1 Trestného zákona je uvedená trestná sadzba u trestu odňatia slobody na 5 rokov až 10 rokov. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pripúšťa Trestný zákon iba u trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 3 roky. Vzhľadom na uvedené prichádzalo by do úvahy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní najmenej 5 rokov. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je zároveň následkom trestného činu a preto musí byť úmerný spáchanému trestnému činu. Trest podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie a prvok individuálnej prevencie a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Medzi tieto dôležité okolnosti patrí aj spôsob spáchania činu a jeho následok. Táto okolnosť určuje aj závažnosť činu spolu s okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a s mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.
Hodnotiac závažnosť činu v prejednávanej trestnej veci súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby uvedenej v Trestnom zákone je pre obžalovaného neprimerane prísne. Obžalovaný je občanom bezúhonným. Protiprávny stav, ktorý vytvoril trval krátku dobu a nespôsobil žiadny následok, okrem
zásahu do práva kohokoľvek slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote. Vzhľadom na jeho doterajší spôsob života je možné predpokladať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania bez zbavenia osobnej slobody obžalovaného vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a uloženie trestu aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Prihliadajúc na spôsob spáchania činu, na jeho následok, na úmyselné zavinenie, na pohnútku, na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a možnosti jeho nápravy súd uložil obžalovanému I. K. trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Trestného zákona mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Obžalovaný I. K. sa dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu, o čom svedčí aj zápis o dychovej skúške. Ako je vyššie uvedené nadužíva alkoholické nápoje a aj v tomto prípade požité alkoholické nápoje odbrzdili jeho pudové správanie. V súlade s doporučením znalca súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktorý zákaz môže iba pozitívne ovplyvniť ďalší spôsob života obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.