Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoCsp-44-2021.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, zapísanému v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom N. X, XXX XX Z., IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX XXX XX G., korešpondenčná adresa: G. J. XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 4 828,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. septembra 2021 č.k. 6Csp/139/2020-139, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 609,71 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 609,71 eura od 01.05.2019 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 101 Občianskeho zákonníka, § 179 ods. 1, 180 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). 1.2. Vykonaným dokazovaním písomnou zmluvou o úvere mal súd prvej inštancie preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 04.02.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorý úver sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytovateľ úveru pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere mala charakter formulárovej, predtlačenej zmluvy, do ktorej sa vpisujú dohodnuté údaje. Žalovanému nebol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume uvedenej v zmluve 6 500 eur, ale len v sume 4900 eur. Z uvedeného považoval za zrejmé, že zákonom požadované údaje spotrebiteľského úveru napr. údaj o RPMN, nekorešponduje so skutočnou výškou RPMN a úrokovou sadzbou. 1.3. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalovaného, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje zákonné náležitosti. Zistil, že písomná zmluva neobsahovala správny údaj o výške skutočne poskytnutého úveru a obsahovala nesprávny údaj o RPMN, ktorý bol uvedený v neprospech
spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa §11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že aj keď bol úver bezúročný a bez poplatkov žalovaný bol povinný vrátiť, to čo ako úver dostal, t.j. sumu 4 900 eur. Žalovaný si však svoje povinnosti neplnil a úver prestal splácať skôr, ako veriteľovi vrátil požičanú sumu 4 900 eur. Preto právny predchodca žalobcu písomnou výzvou zo dňa 02.03.2018 upozornil žalovaného na neplnenie povinností a súčasne ho vyzval, že ak nedôjde k úhrade dlžnej čiastky, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Následne veriteľ úver aj zosplatnil ku dňu 04.06.2018 a žalovanému to oznámil listom zo dňa 05.06.2018. 1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa v tejto veci sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia zosplatneného úveru vyčísleného sumou 4 828,83 eura. Keďže úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť len to, čo ako úver dostal a doposiaľ nevrátil. Úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 4 900 eur. Z prehľadu úhrad súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vrátil žalobcovi sumu 2 290,29 eura. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie doposiaľ nevrátenej istiny poskytnutého úveru 2 609,71 eura (4900 - 2290,29). Z dôvodu, že sa žalovaný dostal s plnením tohto peňažného záväzku vo výške 2 609,71 eura do omeškania, priznal žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo sumy 2 609,71 eura odo dňa 01.05.2019 ako si ho uplatnil a kedy už bol žalovaný s úhradou tejto sumy nepochybne v omeškaní. Žalobcovi nevznikol nárok na žiadne ďalšie dohodnuté poplatky a dohodnuté úroky z úveru, keďže úver bol bezúročný a bez poplatkov, preto žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol. 1.5. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a skúmal, či si žaloba neuplatnil svoj nárok po uplynutí premlčacej doby. Konštatoval, že žaloba bola podaná na súd dňa 18.11.2020. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je 3- ročná a začne plynúť od času, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. K zosplatneniu úveru došlo ku dňu 04.06.2018 a od tohto dátumu do podania žaloby 3 roky neuplynuli. Vzhľadom na uvedené mal zato, že k premlčaniu nároku žalobcu do podania žaloby nedošlo. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP. Uviedol že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4 828,83 eura s úrokom u úveru a s úrokom z omeškania, bola mu priznaná suma 2 609,71 eura s úrokom z omeškania (55 % zo žalovanej istiny a len časť úroku z omeškania ), vo zvyšku (45 % zo žalovanej istiny, v časti úroku z omeškania a v celom žalovanom úroku z úveru ) žalobu zamietol. Miera úspechu žalobcu bola v tomto prípade takmer rovnaká, ako miera úspechu žalovaného, preto o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na ne nepriznal. 2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že námietka premlčania je dôvodná a súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Tvrdil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné zosplatnenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie z úradnej povinnosti preskúmava zmluvu o spotrebiteľskom úvere, či je platná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, či obsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či z týchto dôvodov nie je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia. 3. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 828,83 eura s príslušenstvom, pozostávajúcim z úroku z úveru a z úroku z omeškania, a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 2 609,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 609,71 eura od 01.05.2019 do zaplatenia čiastočne vyhovel. V ostatnej časti žalobu zamietol. Na odvolanie žalovaného bola vyhovujúca časť rozsudku a výrok o trovách konania (ako výrok závislý) predmetom skúmania odvolacím súdom. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Cetelem Slovensko, a.s., ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, uzavreli dňa 04.02.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6 500 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 16,29 % ročne formou 96 mesačných splátok po 130,05 eura splatných 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. splátky 15. dňa mesiaca nasledujúceho po poskytnutí úveru a splatnosť poslednej splátky 15.03.2024. V zmluve bola uvedená výška RPMN 17,56 %, priemerná RPMN 15,55 % a celková čiastka k zaplateniu 11 668,80 eura. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2 290,29 eura. Z dôvodu, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas právny predchodca žalobcu ho listom zo dňa 02.03.2018 vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky 356,45 eura s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru. Žalobca listom zo dňa 05.06.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04. 06.2018 a vyzval ho na úhradu dlhu vo výške 5 178,83 eura. 8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 13. Podľa § 103 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. 15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 16. Odvolací posudzujúc rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že písomná zmluva neobsahovala správny údaj o výške skutočne poskytnutého úveru z dôvodu, že žalovanému nebol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume uvedenej v zmluve 6 500 eur, ale len v sume 4900 eur, a v dôsledku toho obsahovala nesprávny údaj o RPMN, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch. V takom prípade bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len skutočne poskytnutý úver vo výške 4 900 eur. Keďže vrátil len sumu 2 290,29 eura, zaviazal žalovaného na zaplatenie doposiaľ nevrátenej istiny poskytnutého úveru 2 609,71 eura (4900-2290,29=2609,71) spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa 01.05.2019 ako si ho uplatnil žalobca, kedy už bol žalovaný s úhradou tejto sumy nepochybne v omeškaní. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobca mal v spore úspech len čiastočný. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje nielen so závermi súdu prvej inštancie, ale aj s jeho skutkovými zisteniami a ich právnym vyhodnotením. 17.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou premlčania, ktorú uplatnil žalovaný v podanom odpore a konštatoval, že k premlčaniu nároku žalobcu do podania žaloby nedošlo, keďže k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 04.06.2018 a žaloba bola podaná na súd dňa 18.11.2020, teda pred uplynutím 3-
ročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. S právnym posúdením premlčania súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. 17.2. K otázke premlčania odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje osobitnú úpravu, podľa ktorej je začiatok plynutia premlčacej doby upravený odlišne od všeobecnej úpravy v ustanovení k § 101 Občianskeho zákonníka. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak veriteľ nevyužije právo na predčasné zosplatnenie splatného dlhu, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich. Ale v prípade, že veriteľ účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre takto zosplatnený dlh začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil. V prípade plnenia zo spotrebiteľských zmlúv sa navyše vyžaduje splnenie podmienok stanovených v 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 18.1. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenia § 103 ods. 1, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto postupoval podľa § 382 CSP a prípisom zo dňa 20.09.2022 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu uvedených ustanovení z dôvodu, že tieto ustanovenia všeobecne záväzného predpisu v doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a pre rozhodnutie je ich aplikácia rozhodujúca. 18.2. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2022 uviedol, že s použitím ustanovení § 103 ods. 1, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka súhlasí. 18.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2022 uviedol, že žiada odvolací súd o použite ustanovení § 103 ods. 1, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 19. Pri aplikácii ustanovení § 103 ods. 1, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že v prípade ak veriteľ účinne využije svoje právo a vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil, za splnenia podmienok stanovených v 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch. Pri viacerých omeškaných splátkach začne premlčacia doba plynúť od splatnosti splátky, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti dlhu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní s viacerými splátkami. Listom zo dňa 02.03.2018 veriteľ upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky a listom zo dňa 05.06.2018 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 04.06.2018, čím uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo vyhotovené dňa 05.06.2018, splátkou bezprostredne predchádzajúcou zročnosti dlhu bola splátka splatná dňa 15.05.2018, preto premlčacia doba, ktorá je 3 roky, začala plynúť 15.05.2018 a uplynula 15.05.2021. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 18.11.2020, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. 20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie z úradnej povinnosti preskúmava zmluvu o spotrebiteľskom úvere, či je platná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, či obsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či z týchto dôvodov nie je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, toto tvrdenie odvolací súd nespochybňuje. Upozorňuje však, že súd prvej inštancie žalovaným namietané skutočnosti skúmal a dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Preto zaviazal žalovaného iba na zaplatenie nevrátenej časti istiny, spolu so zákonným úrokom z omeškania, a v ostatnej časti žalobu zamietol. Odvolací súd nespochybňuje ani tvrdenie žalovaného, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné zosplatnenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia. Avšak ani za aplikácie ustanovení § 103 ods. 1, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav, nebolo možné prijať iný záver ako ten, že žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 19., ktoré nepovažuje za potrebné opakovať. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).