Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_6Cpr-1-2014.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/1/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľa: RegioJet a.s., IČO: 47231271, so sídlom Obchodná 48, Bratislava, zast. JUDr. Zdeněk Hrouzek, advokát, so sídlom Pražákova 69, Brno, proti odporcovi: V.. I.. M. Q., T.. XX.X.XXXX, H. R. X, W., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 8.9.2014 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Ako uviedol, účastníci uzavreli dňa 1.6.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej odporca vykonáva odporca pre navrhovateľa prácu ako technický asistent obchodu a kontroly kvality. Odporca zaslal navrhovateľovi list označený ako „okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa 16.7.2014, v ktorom informuje svojho zamestnávateľa, že v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce okamžite ukončuje pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2012 v znení jej dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.1.2013, 31.5.2013 a 30.9.2013 z dôvodu, že podľa bodu 13. pracovnej zmluvy „...vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad bude vykonané najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok na cestovné náhrady vznikol...“ a vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ pri vyúčtovaní služobnej cesty za mesiac máj 2014 túto povinnosť nesplnil a súčasne cestovné náhrady nevyplatil ani do 15 dní odo dňa ich splatnosti, došlo podľa odporcu k naplneniu skutkovej podstaty § 69 ods. 1 písm. ) ZP, tj. k nároku zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru. Na tento list reagoval navrhovateľ tak, že vyzval odporcu k okamžitému nástupu do zamestnania na základe neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. V tejto výzve konštatoval, že trvá na ďalšom zamestnávaní odporcu a jeho pracovný pomer trvá naďalej. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vidí navrhovateľ v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa podmienky podľa Zákonníka práce, nakoľko absentuje dôvod, ktorý by legitimoval skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP a vymedzený dôvod nepovažuje za platný. Písomné doklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad boli predložené dňa 2.6.2014. Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný na podklade predložených podkladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady, teda najneskôr do 31.7.2014. Článok 13 pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2012 ustanovuje výplatný termín cestovných náhrad na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok na cestovné náhrady vznikol. Vzhľadom na uvedené podľa navrhovateľa nárok na vyplatenie náhrad vznikol až predložením účtovných dokladov, tj. dňa 2.6.2014 a splatnosť nastane až 31.7.2014.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 6.2.2015 poprel skutočnosti uvádzané v návrhu a navrhol návrh zamietnuť. Podľa odporcu ho navrhovateľ na nástup do práce nevyzval, dokonca v deň ukončenia pracovného pomeru prevzal od odporcu všetky zverené predmety, vydal odporcovi potvrdenie o skončení pracovného pomeru a prípisom odporcovi oznámil, že netrvá na jeho ďalšom zamestnávaní. Ako ďalej uviedol, navrhovateľ ignoruje skutočnosť, že v tomto prípade je pre splatnosť cestovných náhrad rozhodujúci termín stanovený dohodou alebo vnútorným predpisom. Na Formulári vyúčtovania služobnej cesty je uvedená kolónka s textom „Zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje, že bol pred pracovnou cestou oboznámený s podmienkami vyúčtovania cestovných náhrad...(wiki.sa.cz)“. Odkazovaný vnútorný predpis stanovuje splatnosť cestovných náhrad nasledovne: „...konečná čiastka cestovných náhrad je potom vyplatená v mzde za aktuálny mesiac, v ktorom pracovná cesta prebehla, ak sú cestovné doklady doručené do centrály spoločnosti najneskôr do 5. dňa nasledujúceho mesiaca“. V prípade odporcom predložených dokladov za mesiac máj 2014 dňa 2.6.2014 bol v zmysle vnútorného predpisu navrhovateľ povinný vyplatiť ich k 30.6.2014. Odporca poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o cestovných náhradách, podľa ktorého pri zahraničnej pracovnej ceste vzniká nárok okamihom prekročenia slovenskej štátnej hranice, tj. v predmetnom prípade dňa 27.5.2014 s následnou splatnosťou v zmysle bodu 13 pracovnej zmluvy do 30.6.2014. Navrhovateľ cestovné náhrady nevyplatil napriek upozorneniu odporcu.
Na základe vykonaného dokazovania, výsluchov účastníkov, svedkyne a predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 1.6.2012 uzavrel navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu, pričom podľa bodu 13. tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad bude vykonané najneskôr posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok na cestovné náhrady vznikol.
Z Formuláru vyúčtovania služobnej cesty zo dňa 2.6.2014 za mesiac máj vyplýva, že odporca vykonal dňa 27.5.2014 služobnú cestu z Bratislavy do Brna a späť s prekročením štátnej hranice v Kútoch. Cestovné za uvedenú cestu predstavovalo 11,44 € a stravné 300,- Kč. Z výplatnej pásky odporcu za mesiac máj 2014 je zrejmé, že cestovné náhrady za tento mesiac mu započítané ani vyplatené neboli. Na Formulári je uvedená kolónka s textom „Zamestnanec svojim podpisom potvrdzuje, že bol pred pracovnou cestou oboznámený s podmienkami vyúčtovania cestovných náhrad a aktuálnou sadzbou tuzemského a zahraničného stravného (wiki.sa.cz)“.
Podľa vnútorného predpisu zo stránky <http://wiki.cz/bin/view/Main/cestovne nahrady>, je konečná čiastka cestovných nákladov vyplatená v mzde za aktuálny mesiac, v ktorom pracovná cesta prebehla, ak sú cestovné doklady doručené do centrály spoločnosti najneskôr do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
Listom zo dňa 16.7.2014 odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu, že podľa bodu 13. pracovnej zmluvy „...vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad bude vykonané najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy nárok na cestovné náhrady vznikol...“ a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako zamestnávateľ pri vyúčtovaní služobnej cesty za mesiac máj 2014 túto povinnosť nesplnil a súčasne cestovné náhrady nevyplatil ani do 15 dní odo dňa ich splatnosti, došlo podľa odporcu k naplneniu skutkovej podstaty § 69 ods. 1 písm. ) ZP, tj. k nároku zamestnanca na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Dňa 17.7.2014 účastníci podpísali preberací protokol o odovzdaní zamestnaneckej karty, mobilných telefónov, reflexnej vesty, kľúčov, formuláru služobnej cesty odporcom navrhovateľovi.
Dňa 23.7.2014 navrhovateľ vydal odporcovi potvrdenie o zamestnaní, podľa ktorého bol odporca u navrhovateľa zamestnaný od 1.6.2012 do 17.7.2014 ako koordinátor marketingu.
Právny zástupca navrhovateľa vypovedal v súlade s písomným návrhom. Naviac uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje nárok odporcu na cestovné náhrady, avšak má za to, že ich splatnosť nastala tak, ako je stanovené v pracovnej zmluve, teda 31.7.2014 a okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom je tak predčasné. Interný predpis, na ktorý poukazoval odporca v súvislosti s cestovnými náhradami, právnemu zástupcovi podľa jeho tvrdenia známy nebol.
Rovnako odporca vypovedal v celom rozsahu v súlade so svojimi písomnými vyjadreniami.
Svedkyňa I. H., zamestnankyňa navrhovateľa, vypovedala, že v prípade pracovných ciest ona posiela cestovné príkazy na centrálu do Brna. Existuje interný predpis spoločnosti, podľa ktorého sa mali cestovné príkazy odovzdať do piateho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nárok na náhradu vznikol. Odporca odovzdal tento cestovný príkaz zrejme 2.6., presne si to nepamätala, odovzdaný mal byť do 5.6. Pár dní pred tým sa spomínaný interný predpis zmenil v tom, že príkaz mal byť odovzdaný do tretieho dňa. Keďže cestovný príkaz odporcu bol naskenovaný a odoslaný 5.6., svedkyňa kontaktovala účtovníčku, aby sa jej opýtala na zmenu interného predpisu a teda či to v prípade odporcu stihli. Účtovníčka jej uviedla, že táto zmena platí až od nasledujúceho mesiaca.
Takýto nevyplatený príkaz mal aj kolega, pričom z personálneho obdržala mail, podľa ktorého mala ihneď vyplatiť nevyplatené cestovné príkazy.
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel.
Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona, pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku, alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola.
Z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnanca navrhovateľa je platné. Odporca dňa 27.5.2014 vykonal zahraničnú pracovnú cestu z Bratislavy do Brna a späť, teda v ten istý deň došlo k prechodu štátnej hranice odporcom. Navrhovateľ stotožňuje vznik nároku na cestovné náhrady s dňom predloženia písomných účtovných dokladov zo služobnej cesty, tj. s dňom 2.6.2014 (v súlade s interným predpisom, existenciu ktorého potvrdila aj svedkyňa), kedy odporca doklady predložil a teda v zmysle čl. 13 pracovnej zmluvy medzi účastníkmi uzavretej je navrhovateľ povinný vykonať vyúčtovanie a vyplatenie náhrad najneskôr do 31.7.2014. Avšak v danom prípade odporca vykonal zahraničnú pracovnú cestu, pričom podľa § 16 ods. 2 ZoCN vzniká nárok na náhrady okamihom prekročenia štátnej hranice, čo sa udialo dňa 27.5.2014 a v zmysle čl. 13 pracovnej zmluvy bol teda navrhovateľ povinný vykonať vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad najneskôr do 30.6.2014. Keďže navrhovateľ tak neučinil, odporca dňa 16.7.2014, v jednomesačnej prekluzívnej lehote, s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer v súlade s § 69 ods. 1 ZP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Súd na tomto mieste poznamenáva, že navrhovateľ vydal dňa 23.7.2014 odporcovi potvrdenie o zamestnaní, v ktorom uviedol, že odporca bol jeho zamestnancom do 17.7.2014, z čoho možno usudzovať, že skončenie pracovného pomeru považoval za platné. Okrem toho navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že odporcu vyzval na nástup do práce a na trvaní jeho ďalšieho zamestnávania. Uvedené potvrdenie o zamestnaní a preberacie protokoly o prebratí zverených predmetov od odporcu svedčia o opaku.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko mal odporca v konaní plný úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže si však náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia .