Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/155/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcov 1/ B. E., nar. X. X. XXXX, bytom R. Č.. XX, 2/ K. S., nar. X. X. XXXX, bytom Y. C., M.. I.. K.. Š. Č.. XXX a 3/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Č.. XX, všetci žalobcovia v 1. až 3. rade právne zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Ul. Hviezdoslavova č. 4, proti žalovanému K. E., nar. X. X. XXXX, bytom I.. K.. Š.Á. Č.. XXX, Y. C., právne zastúpený JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 71, o zrušenia a vyporiadanie predmetu podielového spoluvlastníctva, rozhodol

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia pôvodne podanou žalobou sa domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k lesnému kolesovému traktoru bez EČV, prívesnému vozíku na prepravu koní, pneumatikám, kľúčom OP-6-32 a k momentovému kľúču tak, aby tieto súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade po 100 000,- Sk, titulom vyporiadania podielov, alternatívne, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k uvedeným veciam, prikázal ich do podielového spoluvlastníctva žalobcov po 1/3-ine a zaviazal ich k solidárnej povinnosti zaplatiť žalovanému 300 000,- Sk, titulom vyporiadania podielov a aby žalovaného ďalej zaviazal zaplatiť žalobcom po 212 646,- Sk. V priebehu konania na pojednávaní dňa 30. 12. 2008 žalobcovia žiadali o pripustenie zmeny petitu, v zmysle ktorého žalobcovia alternatívne navrhli, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k sporným veciam tieto prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov po 1/3-ine a zaviazal ich k solidárnej povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 100 000,- Sk titulom vyporiadania. Zároveň rozšírili vyporiadanie hnuteľných vecí o ďalšiu hnuteľnú vec a to WAP-ku, ktorej hodnota po odpočítaní amortizácie prestavuje 10 000,- Sk. Rozšírili žalobu o určenie predmetnej WAP-ky do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať podľa zásad uvedených v petite podanej žaloby. Súd uznesením na pojednávaní dňa 30. decembra 2008 pripustil zmenu petitu, v zmysle vyššie uvedeného návrhu.

Rozsudkom zo dňa 18. 11. 2011 žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že všetci účastníci, t.j. žalobcovia i žalovaný mali živnostenské oprávnenia na ťažbu dreva, výkon ťažobnej činnosti zabezpečovali formou tímovej práce, nešlo však o spoločné podnikanie, keďže nebola uzavretá žiadna zmluva o spoločnom podnikaní a nebolo vytvorené ani združenie, v zmysle ktorého mali účastníci spoločne podnikať. Žalobcovia, ako aj žalovaný podnikali samostatne na základe svojich živnostenských oprávnení a samostatne si viedli účtovníctvo

a neboli ani spoločnými platiteľmi DPH. Zo strany žalobcov nebol preukázaný vznik spoluvlastníckeho vzťahu (ktorého zrušenia a vyporiadania sa svojou žalobou domáhali) a nebola určená ani výška spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia nepreukázali spoločné nadobudnutie predmetných vecí do podielového spoluvlastníctva ani kúpou, ani darovaním a ani iným spôsobom nadobudnutia, naopak ich tvrdenia o spoločnom nadobudnutí vecí boli vyvrátené žalovaným, ktorý predložil kúpnu zmluvu o kúpe traktora do svojho výlučného vlastníctva. Poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci samo o sebe nespôsobuje, že ten kto ho poskytol sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele podľa pomeru ním poskytnutého príspevku k celej cene. Účastníci zmluvy o prevode spoločnej veci musia byť všetci spoluvlastníci a na účinný prevod celej veci nestačí právny úkon jedného z nich, aj keby bol urobený so súhlasom všetkých ostatných spoluvlastníkov. Žalobu žalobcov o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú. Nepovažoval za dôvodnú ani časť žaloby, v zmysle ktorej žalovaný mal byť zaviazaný vyplatením čiastky po 100 000,- Sk žalobcom v 1. až 3. rade, titulom vyporiadania podielov, keďže nebolo u žalobcov a žalovaného preukázané, že sa jednalo o spoločný podiel, v danom prípade o spoločné podnikanie. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na nezákonné konanie žalovaného v súvislosti s fakturáciou, toto mali signalizovať orgánom činným v trestnom konaní. V tomto konaní, keďže nie je možné jednoznačne určiť akú čiastku bol povinný žalovaný vyplatiť žalobcom nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobcovia nemali vyplatené peniaze za prevedené práce, naopak žalobcovia obdržali finančné prostriedky od žalovaného na základe čoho si vystavili aj faktúry, čo sami potvrdili a pokiaľ mali za to, že im neboli vyplatené peniaze za prevedené práce mali možnosť sa domáhať svojho nároku už v čase, keď za vykonanú prácu nedostali primeranú finančnú odmenu, prípadne, ak nesúhlasili s výškou vyplatenej sumy, nemali si vystaviť faktúru na sumu, s ktorou nesúhlasili. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že spoločné veci patria do podielového spoluvlastníctva účastníkov, ani tvrdenia týkajúce sa finančného vyrovnania podielov, preto žalobu prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , keď mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle tohto ustanovenia, ktoré spočívajú v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov. V predmetnom konaní aj keď žalobcovia neuspeli, rozhodnutie vo veci vychádzalo aj zo znaleckého posudku, z ktorého ale nebolo možné jednoznačne vyčísliť nároky žalobcov, to však neznamená, že žalobcovia predmetnú žalobu podávali bezdôvodne. Vzhľadom na to, že neuniesli dôkazné bremeno, súd ich žalobe nemohol vyhovieť a to aj napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná nejednotnosť pri vyplácaní za vykonané práce účastníkov konania, keď žalobcovia v porovnaní so žalovaným mali za vykonané práce oveľa menší príjem a preto by nebolo v súlade s dobrými mravmi pokiaľ by boli zaviazaní ešte aj na náhradu trov konania žalovanému, ktorý tiež svojím správaním dal podnet na podanie predmetnej žaloby. Žalovaný pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov za vykonané práce pre seba vyčlenil vyššiu finančnú čiastku, a to aj napriek tomu, že spoločne so žalobcami pracovali v tíme, v jednej pracovnej skupine. Poukázal na to, že takto predchádza nežiaducej tvrdosti zákona u žalobcov, kým na druhej strane postih toho, komu prislúchal nárok na priznanie trov konania bude nepatrný. Prihliadol i na to, že pred vyhlásením rozsudku žalobcovia zvažovali prípadné späťvzatie žaloby s tým, že každý z účastníkov by si trovy konania znášal sám, k čomu žalovaný nenamietal a napokon poukázal i na súrodenecký pomer žalobcu (v 1. rade) a žalovaného.

O trovách štátu súd rozhodol podľa a zaviazal žalobcov i žalovaného k náhrade trov štátu pozostávajúcich zo znalečného za znalecký posudok vo výške 1.298,72 Eur a za účasť znalca na pojednávaní vo výške 33,20 Eur. Po započítaní zloženej zálohy zostalo žalobcom v 1. až 3. rade zaplatiť za trovy znalečného po 222,33 Eur a žalovanému, ktorý zálohu na znalečné doposiaľ nezložil, vo výške 332,98 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia i žalovaný. Žalobcovia navrhli zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, kým žalovaný podal odvolanie čo do výroku o trovách konania.

Žalobcovia svoje rozhodnutie odôvodnili odvolacími dôvodmi, podľa ust. /týkali súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navyše jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnili sa s názorom súdu prvého stupňa, že sa dostali do stavu dôkaznej núdze,

lebo svoje tvrdenia preukázali jednak svojimi výpoveďami, jednak výsluchom v konaní vypočutých svedkov, ale čiastočne aj vypracovaným znaleckým posudkom a výsluchom samotného znalca. Pokiaľ v uvedenej súvislosti uviedli, že „čiastočne“, podčiarkli, že súd pribral do konania znalca, ktorého posudok nebol vypracovaný tak, aby objasnil všetky skutočnosti dôležité pre konanie, čo platí aj o jeho výpovedi. Museli navrhnúť pribrať do konania iného znalca, čo im však umožnené nebolo, súd prvého stupňa tento dôkaz zamietol a tým im v podstate znemožnil ich tvrdenia a pravdu úplne a nielen čiastočne preukázať. Napriek tomu dali do pozornosti tvrdenie znalca na ostatnom pojednávaní, že ich činnosť vykazovala prvky spoločného podnikania. Okrem výpovedí ich troch (žalobcov) aj z výpovede Q.. L. a Q.. X., na pojednávaní dňa 17. 6. 2009 vyplýva, že predmetné práce sa mohli vykonávať temer výlučne len v skupinách a otázka spoločného podnikania bola potvrdená aj výpoveďou svedkyne P. E.. Z výpovede svedkyne E. na tom istom pojednávaní bolo zrejmé, že ako účtovníčka všetkých ich, účastníkov konania, vedela o tom, že všetci účastníci konania spolu podnikali a aj samotný žalovaný potvrdil vo svojej účastníckej výpovedi, že ťažobnú činnosť vykonávali spoločne všetci štyria a že najprv im uhradil nejakú čiastku a potom oni vystavili faktúru na túto už vopred vyplatenú sumu. Otázka spoločného podnikania však nie je osobitne dôležitá, keďže aj pokiaľ by neboli spoločne podnikali mohli veci, konkrétne napr. lesný kolesový traktor nadobudnúť do ich podielového spoluvlastníctva. Oni ho kupovali spoločne, zo spoločne zarobených peňazí, spolu rozhodovali o jeho kúpe a spolu jednali. Vozidlo môže byť evidované len na jednu osobu, pričom nie je dôležité, čo je v zmluve uvedené, dôležitá je vôľa zmluvných strán. Oni chceli predmetný traktor kúpiť do podielového spoluvlastníctva a tak ho potom napokon aj kúpili. Bez právneho významu je, či medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o združení alebo nie, lebo veci do podielového spoluvlastníctva môžu nadobúdať nielen účastníci združenia, ale aj iné osoby. Žiadnu právnu relevanciu nemá ani skutočnosť, či mali vedený spoločný účet alebo nie. Združenia napokon ani nemajú právnu subjektivitu. Spoluvlastníctvo k traktoru nesporne vyplýva aj z tej skutočnosti, že sa k nemu všetci správali tak, ako jeho spoluvlastníci, spolu sa oň starali, spoločne ho opravovali aj spoločne doň investovali a pod. Osobitne poukázali na fakt, že všetci štyria účastníci konania sa vopred dohodli na spoločnom podnikaní, ako aj na tom, že spolu budú nielen robiť, ale spoločne rovnakým dielom budú participovať aj na ziskoch a na výdavkoch, pričom to bol návrh práve žalovaného, ktorý oni žalobcovia akceptovali. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu, o ktorom súd prvého stupňa skonštatoval, že bolo vyšetrovateľom odmietnuté uviedli, že toto je síce pravdou, ale len čo do trestného oznámenia pre podozrenie z trestného činu sprenevery, nie však aj čo do časti týkajúcej sa podozrenia z podvodu. Vo veci podvodného konania žalovaného, spojeného s fiktívnym nedôvodným vyrábaním podnikateľských nákladov, bolo konanie žalovaného kvalifikované ako trestný čin skrátenia dane a poistného, v zmysle , žalovaný sa k tomuto svojmu konaniu aj priznal, bolo voči nemu vznesené obvinenie a aj zaplatil zatajenú daň a preto bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené, len z dôvodu účinnej ľútosti. Napokon zdôraznili, že žalovanému nepožičali peniaze na kúpu žiadnych vecí, ale kupovali veci zo spoločných peňazí a aj v prípade uzavretia písomnej zmluvy o združení by všetci ostali fyzickými osobami - živnostníkmi, keďže združenie nemá právnu subjektivitu.

Žalovaný podal odvolanie, len čo do výrokov napadnutého rozsudku o trovách konania, t.j. vrátane výroku o trovách štátu a navrhol v napadnutej časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobcom v 1. až 3. rade uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne mu nahradiť trovy konania v sume 5 708,91 Eur, platbou na účet právnej zástupkyne JUDr. Márie Ďurajovej. Žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 248,40 Eur, platbou na účet jeho právnej zástupkyne, alternatívne navrhol zrušiť výrok o trovách konania a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o trovách celého konania. Aj keď to výslovne v odvolaní neuviedol, z jeho obsahu vyplýva, že odvolanie odôvodňoval odvolacím dôvodom podľa ust. / , t. j. vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal totiž, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, pokiaľ na svoje rozhodnutie aplikoval ust. . Podľa jeho názoru potrebné bolo aplikovať ust. . Nie je a ani nebola daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov inak úspešnému účastníkovi a nie je tu daný ani dôvod výnimočnosti daného prípadu. On nedal príčinu na konanie, už v mimosúdnom konaní nebol nečinný, naopak neuznával žiadne nároky žalobcov a výnimočnosť nebola daná ani v okolnostiach danej veci a ani v okolnostiach na strane účastníkov konania. Uviedol, že má rodinu, za prácou musí cestovať ďaleko do zahraničia (Nemecka), má postihnuté dieťa a celý proces ho niekoľko rokov zaťažoval, nakoľko musel čeliť neodôvodneným požiadavkám žalobcov. Musel požiadať o právnu ochranu a kvalifikovane sa dať zastupovať prostredníctvom advokáta. Žalobcovia sú riadnymi podnikateľmi, musia a museli si byť vedomí rizika súdneho konania a boli to práve oni, ktorí vedome útočili na neho bez ohľadu na výsledok sporu. Nie je spravodlivé, aby mu nemala byť priznaná

náhrada trov konania a aby znášal aj náklady konania v spore, ktorý on nevyvolal. Namietal tiež, že by bol zaviazaný znášať trovy štátu, z titulu znaleckého dokazovania s tým, že namietal nariadenie znaleckého dokazovania, nakoľko neboli preukázané základné predpoklady existencie podielového spoluvlastníctva. Preto nesúhlasil, aby znášal trovy štátu, ktoré on nezavinil.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní, vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že tento rozsudok je potrebné zrušiť.

V posudzovanej veci išlo o žalobcami proti žalovanému uplatňovaný nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam (k lesnému kolesovému traktoru bez EČV, prívesnému vozíku na prepravu koní, pneumatikám, kľúčom OP-6-32, momentovému kľúču a zariadeniu WAP) prikázaním vecí žalovanému, alternatívne do podielového spoluvlastníctva žalobcov, každého v 1/3-ine za náhradu a ďalej nárok na zaplatenie 1/4-inového podielu, každému zo žalobcov „z nevyúčtovaných financií v celkovej výške 850.596,- Sk poukázaných účastníkom, ako protihodnota nimi vykonanej práce, vyfakturovanej ich odberateľovi a ním poukázanej“.

Súd prvého stupňa žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietol z dôvodu nepreukázania, že predmetné hnuteľné veci patria do podielového spoluvlastníctva účastníkov a ohľadom druhého žalobcami uplatňovaného nároku z dôvodu neexistencie spoločného podnikania a nemožnosti určenia, akú čiastku bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcom za vykonané práce. Jeho závery so zreteľom na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania odvolací súd považoval za predčasné.

Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, či už fyzických alebo právnických osôb. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi ( ).

Podielové spoluvlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom ( ), ak na strane nadobúdateľov vystupuje viacero osôb.

Podľa ust. majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Citované ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu o vzniku spoluvlastníctva všetkých účastníkov združenia k majetku, ktorý bol získaný pri výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia. Výkonom spoločnej činnosti účastníkov združenia treba rozumieť nielen činnosť, pri ktorej všetci účastníci konali spoločne, ale aj individuálnu činnosť zameranú na dosiahnutie spoločného účelu združenia. Ide tu o občianskoprávne združenie bez právnej subjektivity (ust. a nasl. ), ktoré vzniká uzavretím zmluvy o združení. Pre túto zmluvu nepredpisuje určitú formu a teda písomná forma nie je podmienkou jej platnosti. Vždy musí byť uzavretá medzi viacerými osobami, pre dosiahnutie dohodnutého účelu, ktoré je podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy. Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mala znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu ( Obč. zák.). Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty ( Obč. zákonníka). Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne ( Obč. zák.).

V posudzovanej veci z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že všetci účastníci konania, t.j. žalobcovia i žalovaný boli zamestnancami Štátnych lesov, niekedy v lete v r. 2003, bol s nimi skončený pracovný pomer (rovnako ako s ďalšími zamestnancami) a po skončení pracovného pomeru si mali vybaviť živnostenské oprávnenie, na základe ktorého im mala byť zabezpečená zo strany bývalého zamestnávateľa práca do budúcna a mali vykonávať tie isté práce, avšak už nie ako zamestnanci, ale ako živnostníci. Mali si vytvoriť pracovné skupiny, ktoré mohli mať v prenájme výrobné prostriedky s možnosťou následného odkúpenia a pracovné skupiny sa mali dohodnúť, ako si budú deliť finančné prostriedky, keďže bývalým zamestnávateľom, ako dodávateľom, mohli byť peniaze poukazované na účet len jedného člena pracovnej skupiny. Odmeňovanie za vykonané práce sa robilo predpísaným

spôsobom, keď všetky činnosti, ktoré vykonali sa nakalkulovali na tzv. kalkulačné listy, za každú prácu bola vykalkulovaná cena, t.j. za ťažbu, za približovanie, manipuláciu a pod., celková suma bola vyplatená vedúcemu skupiny, resp. majiteľovi účtu a pracovná skupina si v rámci individuálnych dohôd vyplácala finančné prostriedky sama. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi vedúci Lesnej správy v Y. C., Q.. G. X., ako aj vedúci Lesnej správy v E., Q.. K. L., ktorý tiež potvrdil, že účastníci si vytvorili jednu pracovnú skupinu, kde ako šéf pracovnej skupiny pracoval žalovaný a žalovanému bola fakturovaná aj odmena za vykonanú prácu s tým, že on mal vyplácať ostatných členov skupiny. S uvedenými zisteniami vyplývajúcimi zo svedeckých výpovedí týchto svedkov korešpondujú aj tvrdenia žalobcov, že pred začatím „spoločného podnikania“ sa účastníci dohodli na akceptovaní požiadavky Lesov SR, závodu B., aby pre jednoduchosť účtovania účtoval platby za nimi vykonané práce len jeden z nich a nie všetci štyria a ďalej, že po obdržaní peňazí za vykonané práce sa tieto rozdelia na štyri rovnaké časti a napokon, že si vytvoria spoločný fond na spoločné výdavky (nákup pohonných hmôt, motorových píl a pod.). Počas ich spoločnej činnosti nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva aj predmetné hnuteľné veci a to na základe ich predchádzajúceho spoločného rozhodovania o ich kúpe. Hneď na začiatku pri uzavretí dohody o spoločnom podnikaní žalobcovia mali vložiť finančnú čiastku v sume 1.000,- Sk, aby mohli začať podnikať. Žiadnu písomnú dohodu o spoločnom podnikaní neurobili, ale toto fungovalo na základe vzájomnej ústnej dohody. Z doposiaľ vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobcovia neboli so žalovaným v zamestnaneckom alebo inom obdobnom pomere.

Odvolací súd za danej situácie mal za to, že záver súdu prvého stupňa, že u účastníkov nešlo o spoločnú podnikateľskú činnosť, je predčasný. Podnikateľská činnosť môže byť vykonávaná aj prostredníctvom združenia upraveného , pre vznik ktorého postačuje aj neformálna, teda i ústna zmluva uzavretá medzi jeho členmi, ak sa títo dohodli na jej podstatných náležitostiach. Z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré vyšli za konania najavo sa javí, že účastníci konania sa po skončení pracovného pomeru dohodli na spojení sa za účelom výkonu ťažobnej činnosti v oblasti ťažby dreva pre objednávateľa Lesy SR, závod B. za účelom zisku, t.j. na dosiahnutie dohodnutého účelu ich pracovnou činnosťou. Podľa tvrdenia žalobcov dohodnúť sa mali aj na spôsobe delenia zisku (rovnakým dielom), čo však žalovaný popieral o.i. z dôvodu, že finančné prostriedky určené za zbližovanie dreva neboli rovnaké ako za ťažbu, preto peniaze ktoré obdržal za vykonanú ťažobnú činnosť boli ním rozdeľované tak, že rovnakým dielom boli prerozdelené žalobcom peniaze za ťažbu a on si ponechal peniaze vyčlenené za zbližovanie. Zároveň však uviedol, že pokiaľ ide o žalobcov, napriek tomu, že hodnota jednotlivých prác u nich bola odlišná, u všetkých sa malo za to, ako keby vykonávali ťažbu dreva. Javilo sa preto potrebným podrobným žalobným výsluchom žalobcov a žalovaného objasniť obsah dohody medzi nimi pri začatí spoločnej ťažobnej činnosti a teda predovšetkým objasniť, či medzi nimi svojim obsahom nedošlo k uzavretiu ústnej dohody o vzniku združenia. V takom prípade by totiž veci zakúpené počas spoločnej činnosti nepochybne patrili do ich podielového spoluvlastníctva.

Odhliadnuc od uvedeného so zreteľom na okolnosti, ktoré doposiaľ vyšli v konaní najavo, t.j. nájom výrobných prostriedkov pracovnými skupinami s možnosťou následného odkúpenia, poukazovanie finančných prostriedkov pre pracovnú skupinu len na účet jedného z jej členov a žalobcami tvrdená predchádzajúca dohoda všetkých účastníkov o zakúpení jednotlivých predmetných vecí do spoločného vlastníctva, nemožno bez ďalšieho vylúčiť vznik podielového spoluvlastníctva k týmto veciam aj napriek tomu, že napr. kúpnu zmluvu o kúpe traktora uzavrel s Lesmi SR, š.p. len žalovaný a to tým viac, ak veci boli zakupované za prostriedky na účte, ktorého majiteľom bol síce žalovaný, avšak nepochybne išlo o spoločný účet účastníkov s poukazom na dohodu medzi nimi a Lesmi SR, že všetky finančné prostriedky, t.j. pre všetkých členov „pracovnej skupiny“ budú objednávateľom poukazované na jediný účet.

Odvolací súd mal za to, že žalobcami podľa obsahu uplatnený odvolací dôvod podľa ust. / bol daný a za uvedeného dôkazného stavu bol záver prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcami predčasný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, podľa ust. / , rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, podrobným výsluchom účastníkov objasniť obsah dohody uzavretej medzi nimi pred započatím spoločnej činnosti v oblasti ťažby dreva a osobitne pred nákupom jednotlivých predmetných hnuteľných veci, vykonať aj ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, poprípade iné dôkazy o ktorých uzavrie, že ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (

), vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotiť podľa ust. , vráteného všetkého, čo vyšlo alebo vyjde za konania najavo a potom uzavrieť, či nároky uplatňované žalobcami sú dôvodné.

V novom rozhodnutí odvolací súd uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Košice opätovne na pojednávaní vypočul účastníkov konania, svedkov Q.. K. L., Q.. G. X., K. Y., Q. R., pričom zistil tento skutkový stav.

Žalobcovia, keďže nedošlo medzi nimi k dohode a žalovaný neuznáva ani právny základ nároku, naďalej trvali na podanej žalobe, z dôvodov vyššie uvedených.

Žalobcovia zdôraznili, že so žalovaným podnikali v rámci združenia bez ohľadu na to, či v danom prípade bola alebo nebola písomne dohodnutá forma spoločného podnikania. Tak, ako to vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice, zmluva o združení nemusí mať písomnú formu, teda tým, že všetci účastníci konania sa zhodne dohodli na spoločnom podnikaní, tak ako to vyplýva aj z výpovede žalobcov, aj svedka Q.. X., činnosť, ktorú vykonávali, bolo možné realizovať výlučne v rámci tzv. pracovných skupín, pracovných partií, v rámci ktorej mali rozdelené úlohy, ktoré plnili a na základe ktorých následne bolo fakturované aj odberateľovi. Je nemysliteľné, aby za spoločnú činnosť bola odmena vyplácaná len jednému z tých, ktorí participovali na spoločných aktivitách, čo by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. V konečnom dôsledku peniaze, ktoré by sa takto nerozdelili, by tvorili predmet bezdôvodného obohatenia na strane toho, kto tieto peniaze síce získal, ale ich nerozdelil tak, ako to bolo dohodnuté medzi účastníkmi konania.

V skutočnosti žalovaný vyfakturoval za spoločne vykonané práce Lesom SR, ktoré túto jeho faktúru realizovali a žalovaný podľa vlastného uváženia určil sumu žalobcom, ktorí následne faktúry prispôsobovali vyplateným sumám. Žalobcovia naďalej tvrdili, že všetci spoločne so žalobcom podnikali od 5. mája. 2003 do 30. novembra 2007 v oblasti ťažby dreva. Ich generálnym, ale aj výlučným odberateľom boli Lesy SR, ktoré predtým všetkých účastníkov konania zamestnávali. Následne však mali požiadavku na svojich vtedajších zamestnancov, aby tieto činnosti vykonávali už nie ako zamestnanci, ale ako živnostníci. Medzičasom s nimi Lesy SR ukončili pracovný pomer a následne sa mali dohodnúť, že spolu budú vykonávať pracovnú činnosť pre Lesy SR ako svojho odberateľa s tým, že svojou činnosťou každý bol odkázaný na každého. Taktiež akceptovali požiadavku Lesov SR, aby pre jednoduchosť účtovania za vykonanú činnosť účtoval len jeden z nich. Účastníci konania sa takto dohodli, že žalovaný bude účtovať za všetky práce. Žalobcovia ďalej tvrdili, že bolo medzi nimi dohodnuté aj to, že v rámci spoločnej činnosti budú nakupovať pracovné prostriedky potrebné na výkon tejto spoločnej činnosti a to motorové píly, rôzne súčiastky, lesný traktor, ako aj ďalšie náradia a pohonné hmoty. Lesy SR realizovali faktúry, ktoré vystavil žalovaný, avšak žalovaný v rozpore s dohodou nevyplatil každému rovnakú čiastku z celkovej fakturovanej sumy, ale len určitú časť. Žalobcovia následne požadovali od žalovaného, aby im umožnil nazrieť do svojho účtovníctva, keďže im bolo podozrivé, že žalovaný si začal žiť nad pomery, kým oni ledva vedeli vyžiť s peňazí, ktoré od žalovaného obdržali. Žalobcovia ďalej tvrdili, že počas svojej spoločnej činnosti nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva lesný kolesový traktor bez evidenčného čísla v hodnote 308 500,- Sk, prívesný vozík na prepravu koní v hodnote 93 500,- Sk, pneumatiky v hodnote 14 500,-Sk, kľúče typu OP-6-32 v hodnote 1 620,-Sk, momentový kľúč v hodnote 3 400,-Sk, všetko v celkovej sume 434 420,-Sk. Na základe toho konštatovali, že hodnota každého podielu, každého účastníka konania predstavovala sumu 108 605,-Sk. Okrem toho zistili, že žalovaný neuhradil, resp. nezúčtoval ani sumu 850 596,- Sk, teda hodnotu štvrtinového podielu každého účastníka, čo predstavuje sumu 212 649,- Sk. Na podporu svojich tvrdení navrhli, aby súd vyžiadal správu od Lesov SR za účelom zistenia, aká suma bola za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007 vyplatená pre žalovaného, prípadne navrhli, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, keďže z doterajšieho znaleckého posudku, vypracovaného Q.. E., resp. ani z jeho výpovede nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k všetkým právne relevantným záverom, ktoré sú nevyhnutné pre objektívne posúdenie veci.

Žalobca v 1. rade, B. E. vo svojej výpovedi uviedol, že je veľmi sklamaný z podnikania s vlastným bratom. V živote by nepovedal, že žalovaný t. j. jeho brat niečo také urobí. Naviac, všetci štyria sú príbuzensky previazaní. Všetko bolo na dôvere medzi nimi, chceli, aby to bolo čo najjednoduchšie, aj v rámci účtovníctva. Potom, ako im Lesy SR oznámili, že ukončia s nimi pracovný pomer, dali im možnosť,

aby si založili živnosti a pracovné partie, ktoré dovtedy pracovali ako zamestnanci Lesov SR, mohli zostať spolu, ale pre jednoduchosť účtovania si mali určiť jedného, prostredníctvom ktorého by Lesy SR fakturovali vykonané práce.

Lesy SR v podstate vyplatili celú sumu peňazí za vykonané práce a nerozlišovali jednotlivé druhy prác ako približovanie, ťažba dreva a podobne. Hneď v začiatku spoločného podnikania sa kúpil traktor, lebo zo začiatku ho mali len v nájme. Nájom za traktor sa platil z účtu žalovaného, lebo účet bol vedený len na žalovaného. Žalobcovia spočiatku mali vedomosť o tom, aká suma peňazí bola poukázaná na účet žalovaného a ako sa s ňou nakladalo. Kupovali sa pohonné hmoty, súčiastky, motorové píly, financovali sa opravy a bola im vyplácaná aj odmena za vykonanú prácu. V podstate z účtu žalovaného boli uhrádzané všetky náklady, výdavky, ktoré súviseli s podnikaním. Kúpil sa aj vozík na prepravu koní. Dostávali rovnakú sumu peňazí, hoci každý vykonával inú prácu a mali za to, že aj žalovaný má mzdu v rovnakej výške ako žalobcovia.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdil aj tú skutočnosť, že v ich tíme pracoval aj švagor žalovaného

- Q. R., ktorý nemal prácu a tak ho zamestnali asi po dobu troch mesiacov. Tiež robili s nimi aj samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí nemali prácu. Lesy SR im určili práce vopred a keď mali pocit, že to nestihnú vykonať včas, tak si zavolali ľudí, ktorí mali na to prostriedky a im vypomáhali. Za celé podnikateľské obdobie to bolo asi 4-krát. V súvislosti s peniazmi, ktoré boli poukázané z Lesov SR boli dohodnutí, že budú rozdelené na 5 častí, z toho 4 časti budú určené na výplaty a jedna časť na náklady, pohonné hmoty, súčiastky, na kŕmenie koňa a na celkovú prevádzku. Pred podaním žaloby mali v záujme vyrovnať sa finančne aj tým, že si prenajmú traktor za 1,- Sk, ale žalovaný s tým nesúhlasil. Žalovaný predložil nový návrh nájomnej zmluvy v súvislosti s nájmom traktora s tým, že po určitej dobe prenájmu, bude výlučným vlastníkom traktora. Žalobcovia traktor do prenájmu žiadali potom, keď ukončili spoločné podnikanie a keď sa so žalovaným už nevedeli dohodnúť. Opätovne žalobca v 1. rade potvrdil, že žalovanému fakturovali sumu vo výške, ktorú im on zaslal na účet, niekedy to bolo aj za obdobie niekoľkých mesiacov.

Žalobca v 2. rade, K. S. sa v celom rozsahu pripojil k výpovedi žalobcu v 1. rade. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že potom, ako obdržali výpovede z Lesov SR sa dohodli, že budú spolupracovať v partii. Oslovil ich práve žalovaný, aby spolu robili. Ako to uviedol žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi, aj on súhlasil s tým, že budú spolupracovať so žalovaným a keď sa bavili o odmene za vykonanú prácu, navrhol, aby každý osobitne dostal odmenu za vykonanú prácu, s čím ale žalovaný nesúhlasil, chcel, aby pracovali spolu a aby boli všetci vyplácaní rovnakým dielom. V tom čase bol traktor ešte vo vlastníctve štátnych lesov a keďže žalovaný jazdil s traktorom, mal možnosť si traktor vziať do prenájmu a neskôr sa dohodli, že keď budú robiť spolu, časť peňazí sa určí na opravy a budú sa uhrádzať všetky výdavky z tzv. piateho dielu. Z toho sa zakúpil aj kôň, píly, pneumatiky a všetky veci potrebné k prevádzke traktora a k réžii podnikania, ako aj údržba traktora sa vykonávala spoločne, nikdy údržbu traktora neuhrádzal sám žalovaný. Spoločne sa starali o údržbu. Zo začiatku - v rokoch 2003 - 2004 im žalovaný ukázal aj faktúry od Lesov SR, ale neskôr už faktúry zatajoval. Faktúry nechodili mesačne, ale boli doručované po ukončení každého porastu. Potom, keď už boli našetrené peniaze, žalovaný povedal, že je dosť peňazí na traktor, na jeho kúpu a preto si zakúpili vlastný traktor, pretože je lepšie mať traktor vo vlastníctve, ako ho mať v prenájme. Neskôr sa zakúpil aj kôň, ktorý už bol na mene žalobcu v 3. rade, ale aj keď bol na jeho mene, nebol len jeho, ale bol využívaný spoločne. Tiež potvrdil, že faktúry sa vystavovali stále spätne vo výške, ktorá zodpovedala poukázanej sume zo strany žalovaného. Časom bolo potrebné zakúpiť aj vozík, ktorý žalovaný kúpil tiež z našetrených peňazí, nikoho sa na nič nepýtal a evidoval ho na svoje meno. V roku 2007, keďže ako pracovná skupina nevyhrali konkurz, išli robiť k K. Y. a v tom čase už za vykonané práce fakturovali jemu. Potvrdil, že aj žalovaný robil s nimi, ale vtedy sa už faktúry vystavovali ako aj vyššie uviedol - K. Y., ktorý mal uzavretú zmluvu s Lesmi SR. Niekedy v roku 2007 im žalovaný na požiadanie predložil faktúry, ktoré obdržal od Lesov SR, boli zhrození s poukázanej sumy, no napriek tomu boli ochotní so žalovaným ďalej podnikať pod podmienkou, že žalovaný nebude mať prístup k peniazom. Následne sa rozhodli o ukončení spoločného podnikania. Keď zistili, akú sumu im žalovaný dlhuje, mali záujem sa mimosúdne vyporiadať, resp. chceli sa vysporiadať aspoň s traktorom a to tak, že si ho budú prenajímať za 1 korunu na určité obdobie, ale k dohode so žalovaným nedošlo.

Žalobca v 3. rade - K. L. sa tiež pripojil k výpovediam žalobcom v 1., 2. rade, potvrdil aj tú skutočnosť, že žalovaný kúpil koňa a zapísal ho na jeho meno, s čím on aj súhlasil, pretože on s koňom robil a

aj sa staral o neho. V súvislosti s výplatou za vykonanú prácu, uviedol, že bol vyplácaný rovnako, ako ostatní žalobcovia.

Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť a zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Poukázal na to, že so žalobcami spoločne nepodnikali, každý v podstate prácu vykonával osobitne, podnikal samostatne, medzi žalobcami a ním nebola uzavretá ani zmluva o združení, ani iná forma spoločného podnikania, naopak, žalobcovia si za vykonanú prácu fakturovali odmenu, ktoré faktúry im boli preplatené. V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, v zmysle ktorého krajský súd navrhol vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie prípadného spoločného podnikania, opätovným výsluchom účastníkov a preukázať, na základe akej formy žalobcovia s ním spoločne podnikali, zdôraznil, nie sú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že so žalobcami 1/ až 3/ spolu podnikali. Keď sa vyvodzuje spoločné podnikanie, v zmysle ustanovenia , resp. vznik podielového spoluvlastníctva zo spoločného podnikania, má za to, že predmetné ustanovenie hovorí o zmluve o združení a žalobcovia túto formu podnikania vylúčili. Nepreukázali, že na základe akej formy spoločne podnikali, z ktorého by prípadne vzniklo podielové spoluvlastníctvo. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že vzniklo združenie na základe ústnej dohody a tvrdia, že podľa sa nevyžaduje písomná forma, žalovaný s tým nesúhlasí, pretože podľa , musí byť zmluva o združení predkladaná aj daňovému úradu, z ktorej je zrejmé, kto je účastníkom združenia, akým pomerom sa delí zisk medzi účastníkmi združenia a to registračná povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov združenia, resp. povinnosť plátcu DPH na jedného z účastníkov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, o aké združenie malo ísť, s akým názvom, aké je rozdelenie príjmov a výdavkov, aký majetok bol poskytnutý na spoločné podnikanie, ktorá osoba je zodpovedná za vedenie účtovníctva za združenie a podobne. Žalobcovia opätovne len všeobecne žiadajú vyplatenie nejakých podielov, bez toho, aby konkretizovali a identifikovali obdobie, za aké sa domáhajú vyplatenia určitej sumy peňazí, nikdy ale nereklamovali, že odmena za prácu, nebola vyplatená v súlade s faktúrou, žalobcovia si sami vystavovali faktúry a vo výške fakturovanej sumy im bolo zaplatené. Kedy a ako vniesli do spoločného podnikania žalobcovia nejaké veci, príp. financie za naftu a pod., sa tiež konkrétne nevyjadrili a nevyjadrili sa ani k tomu, ako to bolo zaúčtované. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zdôraznil, že obchodnoprávny vzťah mal žalovaný s Lesmi SR, je to tretí subjekt a Lesy SR predsa nemali povinnosť sa vyjadrovať, aký bol vzťah medzi žalobcami a ním. Svedkovia, ktorí boli vypočutí sa vyjadrili, že im neboli známe vzťahy medzi žalobcami a žalovaným a ako žalobcov žalovaný vyplácal. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kúpili koňa mal byť vyplatený z podielu koňa aj žalovaný. Nájomnou zmluvou v súvislosti s traktorom žalobcovia potvrdili, že vlastníkom traktora bol žalovaný, keď prestali spolupracovať, žalobcovia sa chceli dohodnúť so žalovaným na nájme traktora, predložili mu nájomnú zmluvu za prenájom v sume 1,-Sk, čím potvrdili, že výlučným vlastníkom traktora bol žalovaný, ale žalovaný nesúhlasil s nájomnou zmluvou, pretože požadoval vyššie nájomné, preto medzi nimi nedošlo k dohode o nájme traktora. Nakoniec aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že pre žalovaného robili aj iné subjekty, nielen žalobcovia a tiež na princípe vystavenia faktúr dodávateľským spôsobom. Žalovaný mal za to, že znalecké dokazovanie vo veci je nadbytočné, pretože znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok v tomto konaní vychádzal z dokladov, ktoré boli predložené v predmetnom konaní, všetky účtovné doklady za sporné obdobia boli predmetnom znaleckého dokazovania. Ďalšie znalecké dokazovanie by preto bolo nadbytočné a naviac, aj Lesy SR podali súdu podrobnú správu pre účely súdneho konania, z ktorej vyplynulo, aká zmluva bola medzi žalovaným a Lesmi SR uzavretá, aká čiastka bola za sporné obdobie vyplatená, preto aj v tomto spore opätovné vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné, hlavne s poukazom na to, že už raz boli vykonané.

Žalovaný k výpovediam žalobcov v súvislosti s vytvorením piateho dielu uviedol, že ten v podstate nikdy neexistoval, pretože peniaze, ktoré obdržal od Lesov SR sa rozdelili na tri časti, keďže žalobcovia boli traja. Peniaze sa prerozdeľovali na ťažbu a približovanie dreva. Za ťažbu boli vyplácaní žalobcovia a za približovanie si pre seba ponechal peniaze žalovaný. Žalobcovia dostali vyplatené rovnakým dielom, kým žalovaný si ponechal za približovanie dreva vyššiu sumu. I. L. - žalobca v 3. rade, robil pomocníka, ale vyplácal ho ako za ťažbu. Takto delil peniaze na 3/3-iny , z čoho 1/3-ina išla na ťažbu a 2/3 na približovanie dreva. V ťažbe a v približovaní je rozdiel hlavne v nákladoch. Žalobcov sa nepýtal, či súhlasia s vyplácaním tak, ako ich on vyplácal a financie rozdeľoval sám po dohode s lesníkmi, keď zisťoval, koľko môžu dostať za približovanie a koľko za ťažbu. Zo svojich nákladov platil za naftu, benzín, náhradné diely, kúpil sa kôň a traktor. So žalobcami nemal žiadnu dohodu o tom, že budú spolu podnikať, dohodli sa, že budú spolupracovať a v zmysle dohody za odvedenú prácu, dostali žalobcovia aj plat s tým, že od štátnych lesov obdržal konkrétnu sumu za odvedenú prácu, ktorú sumu rozdelil na tri

časti, jedna tretina bola poukázaná žalobcom a dve tretiny zostali jemu. Žalobcom on nebol povinný oznamovať, akú sumu dostal od štátnych lesov, keďže nepodnikali v zmysle združenia, prípadne inej formy spoločného podnikania. Zdôraznil, že z 2/3-ín celkovej sumy, ktoré mu zostali na účte, kupoval potrebné veci, tiež bol zakúpený z tých peňazí aj traktor a uhrádzali sa všetky výdavky. Piaty diel, ktorý spomínali žalobcovia v podstate neexistoval, boli to len 2/3-iny a 1/3-ina. Vo svojej výpovedi tiež potvrdil, že žalobcovia si chceli prenajať traktor na 10 rokov, s čím on ale nesúhlasil, bol ochotný im prenajať traktor na jeden rok, ale nakoniec sa nedohodli. Zmluvu so štátnymi lesmi podpisoval sám, žalobcovia robili u neho na základe svojich živností.

Žalovaný naďalej trval na tom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nárokov, vyplývajúcich zo žaloby. Nepreukázali existenciu vzniku podielového spoluvlastníctva, ktorého zrušenia a vyporiadania sa domáhali podanou žalobou. Neuviedli žiadne nové dôkazy, ktoré by neboli vykonané v pôvodnom konaní. Súd zopakoval dôkazy výsluchom svedkov, ktorí len potvrdili skutočnosti, ktoré uvádzali v pôvodnom konaní. Naviac, svedkovia na pojednávaní nepotvrdili a nepreukázali tvrdenia produkované žalobcami, naopak, svedkovia potvrdili existenciu dodávateľsko - odberateľského vzťahu, aký bol založený medzi Lesmi SR ako hlavným odberateľom a žalovaným ako hlavným dodávateľom prác v ťažobnej činnosti. Práca v lese si vyžaduje prácu v tíme a preto, aby žalovaný mohol splniť podmienky zmluvy na výkon prác, tieto realizoval formou subdodávateľského vzťahu, aký bol založený medzi žalobcami a žalovaným. Listinné dôkazy, obsiahnuté v spise, potvrdzujú, že subdodávateľský vzťah bol založený na fakturácii prác, ktoré žalobcovia fakturovali a za ktoré mali aj zaplatené. Ani v rámci doplneného dokazovania sa nepreukázala existencia zmluvy o spoločnom podnikaní, napokon ani žalobcovia nepotvrdili existenciu zmluvy o združení. Z toho vychádzajúc nie je známy obsah, ani trvanie zmluvy. Pokiaľ by bolo pravdou tvrdenie žalobcov, že zmluva o spoločnom podnikaní nejaká bola, tieto skutočnosti sa nepotvrdili, pretože ani znalec, ktorý preskúmal účtovné doklady všetkých účastníkov, pričom žalobcovia v podstate ani neposkytli účtovné doklady znalcovi, nepreukazuje účtovanie o spoločnom podnikaní. Pokiaľ nepredpisuje písomnú zmluvu, ale legislatíva, hlavne daňové zákony predpisujú písomnú zmluvu o združení, preukazujúce zdaňovanie členov združenia, čo ale preukázané nebolo. Žalovaný vystupoval vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na vlastné nebezpečenstvo. Nadobúdal veci do výlučného vlastníctva a za daných okolností preto žiadal žalobu zamietnuť.

Z opätovnej výpovede svedka Q.. K. L. vyplýva, že svedok nemal vedomosť o tom, ako účastníci pracovali a ako boli vyplácaní. Trval na svojej pôvodnej svedeckej výpovedi. Na doplnenie uviedol, že naďalej pracuje ako vedúci Lesnej správy v E., účastníkov konania pozná, hlavne žalovaného - K. E., ktorý chodil na lesnú správu. Ťažobná partia v územnom obvode Lesnej správy Betliar vykonávala ťažbu

- približovanie a manipuláciu drevnej hmoty, ktorú činnosť musia vykonávať minimálne dvaja. Svedok mal vedomosť o tom, že odmena za prácu sa vyplácala na základe vystavenej faktúry jednému, cena za vykonanú prácu sa dojednávala s partiou a stále fakturoval len jeden z nich. Ako sa delili peniaze v rámci pracovnej partie, svedok nevedel uviesť, keďže v tom čase pracovalo minimálne 15 pracovných skupín a nebolo možné všetky pracovné skupiny odsledovať. Lesná správa potvrdzovala množstvo vykonanej práce, na základe toho sa fakturovalo a faktúra sa posielala lesnému závodu na úhradu. Za LESY SR uzatváral zmluvu riaditeľ závodu. Obsah zmlúv mu bol známy, pretože na základe zmlúv preberal práce, Lesy SR jednali s dodávateľom, ktorý bol uvedený v zmluve, dodávateľ zodpovedal za to, aby práce boli vykonané včas, kvalitne a v požadovanom množstve. Pri mesačnej uzávierke sa vyplatila určitá suma, ktorá bola fakturovaná dodávateľom. Dodávateľ sám vykonávať práce nemohol, zostalo na ňom, koho si vybral a s kým spolupracoval. To, aby pracovali aspoň dvaja, vyžadovala aj vyhláška o bezpečnosti práce. Voči Lesom SR zodpovedal len dodávateľ, následne bolo jeho povinnosťou vyškoliť v súvislosti s bezpečnosťou práce ostatných pracovníkov, ktorí pracovali v tíme, súčasťou bola aj požiarna ochrana. Dodávateľ zodpovedal Lesom SR aj za kvalitu práce, včasnosť vykonania práce, množstvo dodanej práce a za to, čo bolo obsahom zmluvy.

Svedok Q.. G. X., tiež trval na svojej pôvodnej svedeckej výpovedi, tiež uviedol, že naďalej pracuje ako vedúci Lesnej správy v Y. C.. Bol pri tom, keď účastníci predmetného sporu ukončili pracovný pomer s Lesmi SR v r. 2003. V tom čase bol žalovaný - pán K. E. vodičom špeciálneho lesného traktora, ktorý sa dával do prenájmu a pracovníci to tzv. súkromného sektora. Takto sa vytvárali pracovné skupiny. Keďže traktor bol daný do prenájmu pánovi E., on si ho bral do prenájmu, na jeho účet sa vyplácala celá mzda pracovnej skupiny. Za všetky činnosti, ktoré vykonávali, peniaze obdržal pán K. E. a už bolo na nich, ako sa dohodli ohľadne vyplácania ostatných členov pracovného tímu. Odmena za prácu sa

počítala tak, že boli tam mzdové náklady, náhrady za materiál, za pohonné hmoty, náhradné diely. V kalkulácii nákladov bola započítaná aj hodnota toho stroja a to v takej výške, ako bola nákupná cena stroja a to bola rozpočítaná na určitú dobu odpisov. V tej dobe už motorové píly mali vlastné. Hlavnú časť peňazí, ktorú odoberal pán K. E. predstavovala hlavne hodnota stroja, potom to boli mzdy, náklady na opravy, na pohonné hmoty a údržbu. Bolo na nich, ako sa dohodli ohľadne delenia peňazí, ale keď si delili náklady mali si deliť aj výnosy, ale bolo to na ich rozhodnutí. Faktúry sa uhrádzali K. E. a znovu zdôraznil, že bolo na vnútornej dohode samotné vyplácanie peňazí. Zodpovednosť mal každý za svoju vykonanú prácu aj za kvalitu práce. Za nedodržanie zmluvy by bol zodpovedný len pán K. E. s tým, že by sa mohla krátiť odmena za vykonanú prácu a tak by boli vlastne postihnutí všetci. Voči Lesom SR však mal zodpovednosť len pán K. E.. O bezpečnosti práce boli poučovaní všetci, ktorí vykonávali práce tak, ako je tomu aj teraz, keď každý jeden, kto vykonáva prácu, podpisuje záznam - poučenie o bezpečnosti práce. V tom čase, keď sa vykonávali práce v partiách, jeden bol určený ako vedúci. Teraz sú už inak riešené tieto práce v rámci dodávateľov a subdodávateľov, teraz si môže aj každý samostatne vykonávať práce. V podstate aj vtedy mohli pracovať aj samostatne, mohli si zobrať ďalší traktor , vytvoriť dve partie a podobne. Oni však boli fungujúca skupina, ale o ich interných - vnútorných dohodách vedomosť nemal. Ako to vyplýva z výpovede svedka, v tíme pána K. E. mohli pracovať a vypomáhať aj iní - konkrétne si spomenul na Q. R., ktorý pracoval v inej skupine, alebo aj v skupine K. E.. Vo vzťahu s Lesmi SR bol K. E. dodávateľom prác. Či mali nejakú uzavretú zmluvu v pracovnom tíme, svedok uviesť nevedel, práce preberali lesníci a za dodávateľa prác podpisoval pán K. E..

Z výpovede svedka, K. Y. je zrejmé, že pracoval ako živnostník a vykonával ťažobnú činnosť, pracoval aj s pánom K. E. t. j. žalovaným, hlavne keď mali veľa práce, bol mu pán E. vypomáhať, bolo to hlavne v období kalamity, vtedy u neho pracovalo viacero partií. Rovnako u neho pracovali aj žalobcovia v 1. až 3. rade po dobu 3 až 4 mesiacov, po vykonaní prác im bola vyplatená odmena pánovi K. E., s ktorým sa dohodol ústne na rozsahu prác, ako aj cene. Pán K. E. vyfakturoval za vykonanú prácu, na základe čoho sa mu vyplatila vyfakturovaná suma, ktorú následne aj on vyfakturoval Lesom SR.

Svedok, Q. R. vypovedal, že vykonával prácu pilčíka, na základe živnostenského oprávnenia. T. č. pracuje u žalovaného, v jeho pracovnej skupine. Pracuje u neho asi 2 roky. V čase, keď robili u neho žalobcovia, chodil mu tiež vypomáhať, podľa potreby. V tom čase pracoval aj so žalobcami spoločne. Bol vyplácaný podľa toho, koľko dní odpracoval a to mesačne, za počet odpracovaných dní a množstvo vykonanej práce. V súvislosti s evidenciou o vykonanej práci svedok uviedol, že zrejme sa viedla nejaká evidencia, fakturovalo sa tak, že ústne sa označila suma, ktorá sa mala vyfakturovať, tá sa uviedla aj vo faktúre a na základe vystavenej faktúry boli vyplatené peniaze.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov a svedkov - Q.. G. X.É., Q.. K. L., K. Y., Q. R., G. E.W., P. E., aj listinnými dôkazmi - vyšetrovacím spisom sp. zn. ČVS: ORP 111 JPRV08, výzvou adresovanou žalovanému zo dňa 30. 1. 2008, správami Lesov SR, B. zo dňa 17. 3. 2009, zo dňa 27. 8. 2009, pripojenými dokladmi, faktúrami vystavenými žalovaným pre LESY SR š.p. E., závod B., Lesná správa Y. C., výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXXX z Poštovej banky, Zmluvami o vykonaní prác v lesníckej činnosti č. 41/21/Dť/2003 zo dňa 5. 5. 2003, č. 21/21/Dť/2004 zo dňa 2. 1. 2004, č. 4/21/ zo dňa 15. 12. 2004, č. 14/21/Dť/2006 zo dňa 9. 1. 2006, Dodatkom k zmluve zo dňa 2. 1. 2004, znaleckým posudkom č. 16/2010 Q.. V. E., živnostenskými oprávneniami žalobcov a žalovaného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2010 Q.. V. E., vyčíslenie skutočnej sumy, ktorá bola vyplatená žalovaným za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007, žalobcom v 1. až 3. rade, nebolo možné z dôvodu, že neboli predložené všetky doklady, ktoré boli potrebné pre samotné vyčíslenie a okrem toho žalovaným boli vystavené faktúry aj iným odberateľom (K. Y., HY.-Z., K.Y. J., G.). K všetkým predloženým faktúram neboli predložené súpisy vykonaných prác a dodávok, objednávky, dodacie listy, ktoré by vypovedali o skutočne vykonaných prácach na určitej lokalite lesných pozemkoch. Vykázané príjmy v účtovnom výkaze nezodpovedali vystaveným faktúram K. L. a prijatým finančným prostriedkom od K. E. oproti prijatým finančným prostriedkom za kalendárny rok 2006 a 2007 a ani vyčíslené sumy, ktoré boli vyplatené žalovaným K. E. za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007 žalobcom v 1. až 3. rade B. E., K. S.Á. a K. L.. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku, žalovaným K. E. za sporné obdobie bolo vyplatené prostredníctvom bankového účtu a pokladne žalobcom v 1. až 3. rade za kalendárny rok 2003 celkom 316 900,- Sk, za kalendárny rok 2004 suma 846 000,- Sk za kalendárny rok 2005 suma 829 000,- Sk, za kalendárny rok 2006 suma 851 000,- Sk a za kalendárny rok 2007 suma 982

511,- Sk. Žalovaný K.Á. E. za sporné obdobie obdržal od LESOV SR š. p. E. E., závod B. za rok 2003 sumu 596 403,10 Sk, za kalendárny rok 2004 sumu 1 471 164,- Sk, za kalendárny rok 2005 sumu 2 370 282,- Sk, za kalendárny rok 2006 sumu 3 313 195,- Sk, za kalendárny rok 2007 sumu 117 643,- Sk. Vychádzajúc zo znaleckého posudku nebolo možné jednoznačne určiť, aká konkrétna suma mala byť vyplatená jednotlivým žalobcom na základe vykonaných prác a nie je zrejmé ani to, akú finančnú čiastku si žalovaný navýšil za spoločne vykonané práce so žalobcami, prípadne akou konkrétnou čiastkou zostal žalobcom dlžný.

Zo Zmlúv o vykonaní prác v lesníckej činnosti, uzavretými medzi objednávateľom LESY SR š. p. E. E., B. a dodávateľom K. E. vyplýva, že predmetné zmluvy boli uzavreté len s K. E. - t. j. žalovaným, kým žalobcovia nemali uzavreté zmluvu o vykonaní prác v lesníckej činnosti. Rovnako aj platby za vykonané práce boli poukazované jedine na základe uzavretých zmlúv na číslo účtu žalovaného t. j. K. E. za žalované sporné obdobie.

Z predložených faktúr, ktoré sú súčasťou spisu je zrejmé, že žalovaný fakturoval faktúry odberateľovi LESY SR š. p. E.Á. E., závod B. za prevedené práce. Aj protokoly o prevzatí prác a pracovísk od dodávateľa boli potvrdené K. E. t. j. žalovaným.

Z výpisu zo Živnostenského registra SR vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade, ako aj žalovaný disponovali so živnostenským oprávnením, každý samostatne okrem iného s predmetom podnikania v rámci lesníctva a ťažby dreva a to od 5. 5. 2003.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP - 111/JP-RV-2008 vyplýva, že žalobcami bolo dňa 7. 2. 2008 podané trestné oznámenie na žalovaného K.Y. E. pre podozrenie trestného činu sprenevery a skrátenia dane a poistného. Uznesením OR PZ v B., Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 26. 3. 2008 bola trestná vec podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery, ktorej sa mal dopustiť K. E., že svojim dodávateľom B. E., K. S. a K.Y. L. neuhrádzal finančné prostriedky v plnej výške za jemu dodané práce, odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Podľa / , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa / vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.

Podľa /el vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa / ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. , majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci, vyjadrený určenou výškou podielov, ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Podielové spoluvlastníctvo vzniká všetkými spôsobmi, ktorými môže vzniknúť vlastníctvo, ak na strane nadobúdateľa vstupuje viac osôb, alebo ak sa nadobúda iba podiel k veci, ktorá bola doteraz celá vo výlučnom vlastníctve jednej osoby. To znamená, že môže vzniknúť zmluvou (kúpnou, darovacou a podobne). Obsahove a formálne náležitosti zmlúv na základe ktorých dochádza k vzniku podielového spoluvlastníctva sú v podstate totožné s náležitosťami zmlúv o prevodoch do výlučného vlastníctva. Jej účastníkmi na strane nadobúdateľov musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv

založeného na základe dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vyporiadaní je jeho predmetom vždy celá vec, patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. S poukazom na citované ustanovenia zo strany žalobcov nebol preukázaný vznik spoluvlastníckeho vzťahu a nebola určená ani výška spoluvlastníckych podielov. Subsidiárnym zákonným spôsobom sa podiely určujú pri vzniku spoluvlastníctva k určitej veci, nie však už pri existujúcom spoluvlastníctve. Žalobcovia nepreukázali spoločné nadobudnutie sporných vecí do podielového spoluvlastníctva ani kúpou ani darovaním, ani iným spôsobom nadobudnutia, naopak, ich tvrdenia o spoločnom nadobudnutí sporných vecí boli vyvrátené žalobcom, ktorý súdu predložil kúpnu zmluvu konkrétne o kúpe traktora do svojho výlučného vlastníctva. Poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci (napr. motorového vozidla, traktora) samo o sebe nespôsobuje, že ten, kto ho poskytol sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele podľa pomeru ním poskytnutého príspevku k celej cene. Účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej veci musia byť všetci spoluvlastníci a na účinný prevod celej veci nestačí právny úkon jedného z nich, aj keby bol urobený so súhlasom všetkých ostatných spoluvlastníkov (Z III s. 480, 858 a 859). Existenciu podielového spoluvlastníctva k sporným veciam označeným v žalobe nepotvrdili ani vypočutí svedkovia, ktorí vo svojich výpovediach, aj keď potvrdili, že žalobcovia a žalovaný spoločne pracovali a jednalo sa o tímovú prácu, to však neznamená, že sa jednalo aj o spoločné podnikanie v právnom ponímaní s vedením spoločného účtovníctva, registrácie účastníkov ako spoločných podnikateľov na daňovom úrade, účastníci neboli ani spoločnými plátcami DPH, nemali zmluvu o spoločnom podnikaní, resp. zmluvu o združení a ani spoločná tímová práca nemala vplyv na nadobudnutie veci do podielového spoluvlastníctva, keď podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam sa nadobúda v zmysle vyššie uvedeného.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná a neopodstatnená. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali, že sporné hnuteľné veci, patria do podielového spoluvlastníctva účastníkov, a nepreukázali ani dôvodnosť vyplatenia im patriacich finančných podielov žalovaným naopak, jednoznačne bolo preukázané, že sporné veci patria do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý predložil aj dôkazné listiny preukazujúce jeho výlučné vlastnícke právo k sporným hnuteľným veciam. Súd nepovažoval za dôvodnú časť žaloby, v zmysle ktorej žalovaný mal byť zaviazaný vyplatením čiastky po 100 000,- Sk žalobcom v 1. až 3. rade titulom vyporiadania podielov, keďže nebolo u žalobcov a žalovaného preukázané, že sa jednalo o spoločný podiel, v danom prípade o spoločné podnikanie, keďže nebola uzavretá žiadna zmluva o spoločnom podnikaní, nebolo vytvorené ani združenie, v zmysle ktorého mali účastníci spoločne podnikať. Preukázaná bola skutočnosť, že žalobcovia ako aj žalovaný podnikali samostatne na základe svojich živnostenských oprávnení, samostatne si viedli účtovníctvo, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného znaleckého dokazovania a predložených dôkazných listín, ako aj z výpovedí svedkov a v neposlednom rade aj účastníkov. Opätovne vypočutí svedkovia Q.. L. a Q.. X.Ý. vo svojich výpovediach zdôraznili, že mali vedomosť o tom, že žalobcovia a žalovaný pracovali v tíme, v pracovnej skupine, ale ako sa dohodli ohľadne vyplácania mzdy, prípadne nákladov, bolo na nich. Vo svojich výpovediach potvrdili aj to, že v tíme K. E. pracovali aj iní, ako napríklad Q. R., pán J. a pracovná skupina žalovaného zase pracovala a vykonávala ťažobnú činnosť aj u pána Novotného a na základe vystavených faktúr im boli vyplatené mzdy. Každý mal zodpovednosť za svoju vykonanú prácu, za kvalitu práce s tým, že za nedodržanie zmluvy bol zodpovedný len pán K. E. t. j. žalovaný.

Svedkovia K. Y., Q. R. potvrdili, že s pracovnou skupinou žalovaného skutočne spolupracovali, navzájom si vypomáhali.

Opätovne súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovia poukázali na nezákonné konanie žalovaného v súvislosti s fakturáciou (vystavené fiktívne faktúry, opravené faktúry), v tomto smere bolo potrebné prípadné nezákonné konanie žalovaného signalizovať orgánom činným v trestnom konaní, keďže o prípadnom nezákonnom konaní žalovaného nie je možné rozhodovať v tomto konaní, s čím nesúvisí ani dokazovanie v súvislosti s predmetnou žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní, keďže nie je možné jednoznačne určiť, akú čiastku bol povinný žalovaný vyplatiť žalobcom, nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobcovia nemali vyplatené peniaze za prevedené práce, naopak, žalobcovia obdržali finančné prostriedky od žalovaného, na základe čoho si vystavili aj faktúry, čo sami potvrdili a pokiaľ mali za to, že im neboli

vyplatené peniaze za prevedené práce, mali možnosť sa domáhať svojho nároku už v čase, keď za vykonané práce nedostali primeranú finančnú odmenu (nie s odstupom niekoľkých rokov), prípadne ak nesúhlasili s výškou vyplatenej sumy, nemali si vystavovať faktúry na sumy, s ktorými nesúhlasili. Ani odkaz na vyšetrovací spis nie je dostatočný pre občianskoprávne konanie, naviac, keď konanie bolo v trestnej veci podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1/, 3/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2/ Tr. poriadku.

Súd opätovne zdôrazňuje, že nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať dôkazné bremeno za žalobcov. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých vykonaných dôkazov. V prípade, že súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, teda zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcoch, ktorí tvrdili, že vyššie uvedené sporné veci patria do podielového spoluvlastníctva a domáhali sa jeho vyporiadania, ako aj finančného vyrovnania podielov. Tvrdenie žalobcov nebolo preukázané, žalobcovia nepreukázali, že sporné veci patria do podielového spoluvlastníctva, ako to tvrdili vo svojej žalobe, resp. aj v priebehu konania, preto nebolo možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným veciam a nebolo možné rozhodnúť ani o vyporiadaní podielov, ktorý nárok zo strany žalobcov nebol preukázaný. Žalobcovia ako účastníci konania neuniesli dôkazné bremeno v danej rovine, preto ich návrh súd v celom rozsahu zamietol, keď existencia podielového spoluvlastníctva k sporným veciam označeným v žalobe vrátane finančného vyporiadania podielov nebola preukázaná a tým sa nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby. Pokiaľ by súd nárok žalobcov posudzoval v zmysle /itulu vydania bezdôvodného obohatenia, ani v tomto smere nie je určitá výška plnenia, ktorá by mala byť predmetom vydania. Nie je zrejmé, za ktoré práce žalobcovia nemali vyplatenú odmenu, v akom rozsahu, za ktoré obdobie, aj v tomto smere musí mať súd jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, čo v danom prípade absentuje. S poukazom na vyššie citované ustanovenie , kedy majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, citované ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu o vzniku spoluvlastníctva všetkých účastníkov združenia k majetku, ktorý bol získaný pri výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia. Jedná sa tu o občianskoprávne združenie bez právnej subjektivity, ktoré vzniká uzavretím zmluvy o združení. V predmetnej veci nebolo preukázané, že účastníci vykonávali spoločnú činnosť, v zmysle zmluvy o združení, naviac nebola preukázaná ani iná forma spoločného podnikania, z ktorej by mohlo vzniknúť podielové spoluvlastníctvo. Z doposiaľ vykonaného dokazovania skutočne nie je zrejmé, o prípadne aké združenie malo ísť, aké malo byť rozdelenie príjmov a výdavkov, aký majetok bol poskytnutý na spoločné podnikanie, ktorá osoba bola zodpovedná za vedenie účtovníctva za združenie (keďže v tíme pracovali aj iní okrem účastníkov). Žalobcovia nekonkretizovali a ani neidentifikovali obdobie, za aké sa domáhajú vyplatenia určitej sumy peňazí. Nikdy nenamietali, že im odmena za prácu nebola vyplatená v súlade s faktúrou, ktorú faktúru si sami vystavovali, nebolo preukázané, kedy a čo vniesli do spoločného podnikania. Preukázané však bolo, že žalovaný mal uzavretý obchodnoprávny vzťah s Lesmi SR, jemu boli poukázané peniaze za vykonané práce a bolo na dohode ich pracovnej skupiny, ako s nimi budú nakladať, ako si ich rozdelia. Ani svedkom neboli známe vzťahy medzi žalobcami a žalovaným, ako žalovaný žalobcov 1/ až 3/ vyplácal, resp. mal vyplatiť. Ani znaleckým posudkom Q.. E., ktorý bol v predmetnej veci vypracovaný, neboli potvrdené tvrdenia žalobcov, aj keď v znaleckom posudku bolo presne uvedené, aká suma bola vyplatená za sporné obdobie žalovanému Lesmi SR, ale nebolo možné jednoznačne určiť, aká konkrétna suma mala byť vyplatená jednotlivým žalobcom na základe vykonaných prác a nebolo zrejmé ani to, akú finančnú čiastku si žalovaný navýšil za spoločne vykonané práce so žalobcami, prípadne, akou konkrétnou čiastkou zostal žalobcom dlžný. Zo znaleckého posudku tiež nevyplýva spoločné podnikanie účastníkov, v zmysle Zmluvy o združení, aj keď žalobcovia v priebehu konania navrhli vykonať ďalšie - kontrolné znalecké dokazovanie, neskôr sa už tohto dôkazu nedomáhali. Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 151 ods. 3/, keď súd v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov, uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (/ ), uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v / Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.