Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-795-2014.pdf
PDF · 86.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/795/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr.Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu E.. D. H.F., F.. X.XX.XXXX, T. R. P., C. XX, zastúpeného JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Trieda KVP 1 proti žalovaným: 1. D. M., F.. X.XX.XXXX, bytom v P., C. XX, 2.P. A., F.. XX.X.XXXX, bytom R. P.O., C. XX, 3. Z. D., F.. XX.XX.XXXX, bytom v P., C. XX, X. E.. E. P., F.. X.XX.XXXX, bytom v P., C. XX, žalovaní zastúpení JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.6.2014 č.k. 37C 206/2012-276 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 19.6.2014 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dôvodom podania žaloby bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaní v 1.-4.rade spolu s pani Q. C. vyhotovili revíznu správu o kontrole hospodárenia Spoločenstva vlastníkov bytov ATON, Dvorkinova 10-16 v Košiciach, ktorej obsahom mali byť nepravdivé, zavádzajúce a skresľujúce tvrdenia týkajúce sa žalobcu a jeho výkonu činnosti ako predsedu SVB ATON konajúceho za Spoločenstvo vlastníkov bytov. Táto revízna správa bola distribuovaná medzi vlastníkov bytov SVB ATON, preto žalobca žiadal, aby sa mu žalovaní v 1.-4.rade písomne ospravedlnili a aby mu zaplatili nemajetkovú ujmu titulom porušenia práva na ochranu osobnosti každý po 300,-eur.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov (SVB) ATON. Žalovaní v 1.-4.rade ako členovia Rady SVB ATON vykonali v dobe od 28.11.2011 do 7.3.2012 kontrolu vedenia účtovníctva a iných dokladov uvedeného spoločenstva za rok 2011 a spätne až do roku 2005 za bytové domy Dvorkinova 10-16. Zamerali sa na efektívne a hospodárne použitie finančných prostriedkov a tiež na stav a pohyb finančných prostriedkov na bežnom účte a termínovanom účte, na hotovosť v pokladni, uhrádzanie faktúr, uzatváranie dohôd o vykonaní práce, uzatváranie dohôd o pracovnej činnosti a na režijné náklady. Režijná správa bola prerokovaná na zhromaždení vlastníkov bytov SVB ATON dňa 24.5.2012- Žalobca k tejto revíznej správe zaujal také stanovisko, že je lživá a nezmyselná. Súd prvého stupňa posudzoval postavenie a úlohy Spoločenstva vlastníkov bytov, jeho štatutárneho orgánu a dozorného orgánu podľa ustanovení zák.č. 182/1993 Z.z.. Podrobne sa oboznámil a vyhodnotil obsah zmluvy o Spoločenstve vlastníkov bytov ATON a jej dodatkov. Nárok žalobcu na ochranu osobnosti posúdil podľa ustanovení § 11 a 13 ods. 1-3 Obč.
zákonníka (OZ). Zároveň súd prvého stupňa poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu SR a na odbornú literatúru k právu na ochranu osobnosti. Zhodnotil, že zásah do cti, mena a dobrej povesti žalobcu mal byť spôsobený tým, že žalovaní v medziach svojho zákonného oprávnenia vypracovali revíznu správu zo dňa 23.4.2012, ktorej predmetom bola kontrola hospodárenia Spoločenstva vlastníkov bytov ATON, Dvorkinova 10-16 v Košiciach, ktorého predsedom bol v rozhodnom čase žalobca. Uviedol, že u zásahov do cti treba uznať za dôvod vylučujúci neoprávnenosť, ak k tvrdenému zásahu do cti došlo okrem iného pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva pri súčasnom rešpektovaní princípu spoločenskej adekvátnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa nebol splnený predpoklad zodpovednosti podľa ust. § 13 OZ, a to neoprávnený protiprávny zásah žalovaných. Ide o okolnosť, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že k tvrdenému zásahu došlo pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva žalovaných ako členov rady, ktorá je dozorným orgánom Spoločenstva vlastníkov bytov, ktorí boli oprávnení kontrolovať vedenie účtovníctva a iných dokladov, kontrolovať činnosť spoločenstva, navrhovať opatrenia na nápravu nedostatkov, nahliadať do všetkých dokladov a záznamov, týkajúcich sa činnosti spoločenstva, kontrolovať, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade so zákonom, so zmluvou o spoločenstve a stanovami. K tvrdeniu žalobcu, že revízna správa je nekonkrétna konštatoval súd prvého stupňa, že táto skutočne nie je vyhotovená s ekonomickou, štatistickou, právnou ani účtovnou presnosťou, na druhej strane zákon neupravuje jej náležitosti (formálne ani obsahové), ani neukladá podmienku minimálneho dosiahnutého vzdelania člena Rady. Revízna správa obsahuje množstvo skutkových tvrdení, prevažne všeobecného charakteru, týkajúcich sa stavu finančných prostriedkov spoločenstva na bežnom účte v Poštovej banke s uvedením nedostatkov, stavu finančných prostriedkov spoločenstva na termínovanom účte Tatra banka a.s. s uvedením nedostatkov, stavu hotovosti v pokladni s uvedením nedostatkov, uhrádzanie došlých faktúr, dohôd o vykonaní práce a o pracovnej činnosti, režijných nákladov, všetko s uvedením nedostatkov spolu s návrhom členov rady na schválenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa preveril tvrdenia, ktoré obsahovala revízna správa, a to listinnými dôkazmi a má za to, že tieto prevažne všeobecné skutkové tvrdenia obsiahnuté v revíznej správe vychádzajú z objektívne existujúcich skutkových podkladov a v nadväznosti na to nemohli neoprávnene zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobcu, ktorý bol navyše povinný strpieť vyššiu mieru kritiky, keďže v tom čase bol predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov s rozsiahlymi právami a povinnosťami vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov, pričom obsah revíznej správy sa týkal výlučne činnosti tohto spoločenstva. Revízna správa bola vyhotovená členmi dozornej rady v súlade s ich zákonným a zmluvným oprávnením. Bola doručená žalobcovi a následne ostatným vlastníkom bytov na ul. Dvorkinovej 10-16 v Košiciach. Zákon výslovne nezakazuje doručovať správu o činnosti Rady spôsobom, ako to urobili žalovaní. Preto námietka žalobcu, že revízna správa bola doručovaná vlastníkom bytov priamo do ich schránok v rozpore so zákonom nie je relevantná. Každý vlastník bytu má právo na informácie o činnosti a hospodárení spoločenstva, ktoré v prevažnej miere vykonáva a zabezpečuje predseda spoločenstva. Podľa názoru súdu prvého stupňa skutkové tvrdenia uvedené v revíznej správe nedosahujú také intenzity, že by zasahovali do práva na ochranu cti, mena a dobrej povesti žalobcu a to aj z dôvodu, že sa týkajúc hospodárenia spoločenstva, ktoré je právnickou osobou. Na základe uvedeného súd prvého stupňa skonštatoval existenciu okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu. Žalovaní výkonom práva má informácie o činnosti a hospodárení spoločenstva priamo nesledovali cieľ, ktorým by chceli spôsobiť ujmu na cti žalobcovi a boli v dobrej viere o správnosť svojho tvrdenia. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa uviedol množstvo teoretických tvrdení z odbornej literatúry a iných rozhodnutí súdov, opomenul však zaoberať sa tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré žalobca uvádzal v žalobe, v písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 a početných vyjadreniach na pojednávaniach. Tento postup je podľa názoru odvolateľa nesprávny a spôsobuje vady napadnutého rozsudku z dôvodu jeho neúplnosti a nepresvedčivosti. Súd prvého stupňa k tvrdeniam žalobcu nezaujal žiadne stanovisko, ani sa s nimi nevysporiadal. Zároveň presvedčivo nevysvetlil, na základe čoho dospel k právnemu názoru,
v súlade s ktorým zamietol žalobu. Súd prvého stupňa vynechal a opomenul vyhodnotiť vykonané dokazovanie výsluchmi svedkov a listinné dôkazy, preto je podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, pre nedostatok dôvodov a ich nezrozumiteľnosť. K dôvodom rozsudku žalobca uvádza, že kritika má byť vždy adekvátna a jej forma a obsah má byť objektívne vysvetľujúci taký, aby bol zrozumiteľný a nedával možnosť rozličných interpretácii. Realizácia práva kritiky nevylučuje neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti. Žalovaní právo zneužili, došlo k neoprávnenému zásahu do ochrany osobnosti žalobcu. Je potrebné klásť zreteľ na to, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a v rozsahu, kým uplatnením jedného práva a slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či narušeniu iného práva či slobody. Forma a spôsob, ktorý žalovaní pre výkon svojho práva kontroly zvolili bola podľa názoru žalobcu neprimeraná. Revízna správa obsahovala zavádzajúce, osočujúce a neadekvátne tvrdenia týkajúce sa činnosti žalobcu ako predsedu spoločenstva, čím objektívne zasiahla česť, dobré meno a povesť žalobcu. Je zrejmé, že zverejnením neprimeraných tvrdení v revíznej správe došlo k zníženiu vážnosti žalobu a jeho dôstojnosti v spoločnosti a v blízkom okolí. Tvrdenia uvedené v revíznej správe sú všeobecné a pôsobiace na vlastníkov bytov dojmom, že žalobca sa výkonom funkcie predsedu obohacoval na úkor spoločenstva a že svoju funkciu vykonával v rozpore s právnymi predpismi a zmluvou o spoločenstve. Žiaden vlastník bytu si nemohol urobiť objektívny záver, či názor na výkon činnosti žalobcu a na jeho osobu. V tejto súvislosti poukazuje aj na listinný dôkaz - list D. S.. Súd prvého stupňa v odôvodnení uvádza, že revízna správa obsahuje tvrdenia všeobecného charakteru. Avšak ďalší názor, že v súdnom konaní žalovaná v 3.rade preukázala, že tieto tvrdenia vychádzajú z objektívne existujúcich skutkových podkladov, nemožno považovať za správny, pretože jedinou relevantnou okolnosťou pre posúdenie nároku je tá, aký dojem, či názor doručená revízna správa vo všeobecnom obsahu zanechala o osobe žalobcu vo vedomí vlastníkov bytov. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu o nepravdivosti tvrdení uvedených v revíznej správe. Žalobca nepravdivosť okrem iného preukázal a odôvodnil v písomnom podaní zo dňa 18.2.2014.
Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní uvádzajú, že v prejednávanej veci sa jedná o konkurenciu práva žalobcu na ochranu osobností a práva žalovaných ako členov dozorného orgánu vykonávať kontrolnú činnosť nad hospodárením a činnosťou spoločenstva. Z hľadiska rozhodnutia je preto podstatné a spoľahlivé posúdenie dodržania princípu proporcionality, pri ktorom musia byť brané do úvahy všetky okolností prípadu. Poukazujú na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obsah revíznej správy a činnosti o hospodárení spoločenstva zodpovedal skutočnému stavu veci. Pokiaľ sa týka doručenia revíznej správy uvádzajú žalovaní, že ak sa k revíznej správe mala viesť na zhromaždení vlastníkov vecná diskusia, je logické a rozumné, že bola správa vopred doručená každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru za účelom oboznámenia sa s jej obsahom. V tomto postupe nijako nemožno hľadať porušenie zákona o vlastníctve bytov a už vôbec zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Zároveň v záujme zachovania objektivity bola revízna správa doručovaná aj so stanoviskom žalobcu. Revízna správa a jej obsah sa týkali výlučne činnosti spoločenstva a účelom návrhov členov Rady na odstránenie nedostatkov bolo zobjektívnenie jeho činnosti a dosiahnutie čo najefektívnejšieho a najtransparentnejšieho spôsobu nakladania s peňažnými prostriedkami spoločenstva. Cieľom revíznej správy nijako nebolo spochybnenie ľudských a morálnych kvalít žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobca bol povinný strpieť určitú vyššiu mieru kritiky.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, takto zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na prejednávanú vec správne aplikoval a interpretoval. Napadnuté rozhodnutie ani konanie, ktoré mu predchádzalo nie je postihnuté žiadnou z vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že za situácie, ak dospel súd prvého stupňa k záveru, že konaním žalobcov nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, pretože išlo o konanie ktoré bolo výkonom zákonom stanoveného subjektívneho práva, nebol dôvod, aby sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal obsahom revíznej správy, ktorá inak neprekročila medze vecnej kritiky.
Pre záver o tom, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu nedošlo, boli postačujúce zistenia, ktoré sa týkali postavenia a rozsahu činnosti žalovaných ako členov Rady, ktorá je dozorným orgánom Spoločenstva vlastníkov bytov na jednej strane a žalobcu ako predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa v tom, že medzi žalobcom a žalovanými ide o vzťah na úrovni inštitucionálnej, pri ktorom nie je možné hovoriť o zásahu do práva na ochranu cti, mena a dobrej povesti žalobcu.
V prípade uplatnenia práva na ochranu osobnosti platí, že právna ochrana sa poskytuje iba proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený.
Odvolací súd dáva do pozornosti odôvodnenie napadnutého rozsudku v tej časti, v ktorej s odkazom na odbornú literatúru a judikatúru posudzoval revíznu správu, ktorú vypracovali žalovaní, ako primeraný výkon práva, resp. ako výkon práva primeraným spôsobom.
Odvolací súd tiež súhlasí s tým, že zo strany žalobcu nebolo objektivizované, že by došlo k zníženiu vážnosti, či dôstojnosti žalobcu v jeho okolí, resp. k narušenie jeho dobrej povesti a mena. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádza, že tvrdenia v revíznej správe pôsobia na vlastníkov bytov dojmom, že sa žalobca výkonom funkcie predsedu obohacoval na úkor spoločenstva a že svoju funkciu vykonával v rozpore s právnymi predpismi a zmluvou o Spoločenstve, takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania a možno konštatovať, že ide o výlučný subjektívny názor žalobcu. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by revízna správa bola neprimeraná, či zneužívajúca právo žalovaných na výkon ich kontrolnej činnosti.
Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.