Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-3142-2015.pdf
PDF · 66.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/3142/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: DORYT SK spol. s.r.o., Rumunská 11, 040 01 Košice, IČO: 36 586 269 pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 6.966,13 € a trovy exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp.zn. Ex 697/2015, o námietkach povinného proti exekúcii doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.09.2015, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02.07.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 209605 * vydaného Okresným súdom Košice II dňa 31.07.2015, upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Zora Ferdinandy účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. Ex 697/2015 zo dňa 03.09.2015. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.09.2015.
V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal vymôcť istinu vo výške 6,966,13 € a trovy exekúcie na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3412543515- GC04/15 zo dňa 05.06.2015.
V zákonom stanovej 14 dňovej lehote, povinný podaním zo dňa 23.09.2015 vzniesol námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že sumu vo výške 6.966,13 € dňa 6.7.2015 uhradil bankovým prevodom na účet Sociálnej poisťovne, o čom predložil ako dôkaz výpis z bankového účtu.
V podaní doručenom súdu 29.09.2015 súdny exekútor uviedol, že námietky povinného považuje za neopodstatnené.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo brániace jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák. č. 233/1995 Z.z. ).
Oprávnený dňa 07.10.2015 doručil súdu stanovisko k námietkam povinného. Vo svojom podaní uviedol, že povinný dňa 6.7.2015 uhradil dlžnú sumu vo výške 6.966,13 €. Zároveň uviedol, že informácia o zaplatení pohľadávky bola súdnej exekútorke poskytnutá 16.09.2015.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne.
Súd preskúmaním súdneho spisu a výpisu z účtu povinného zistil, že v tomto prípade bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 02.07.2015, tento deň sa považuje aj za deň začatia tohto exekučného konania. Povinný však uhradil pohľadávku oprávneného až dňa 06.07.2015, teda po začatí exekučného konania, preto bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaný dôvodne.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku v celom rozsahu resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Súd má za to ( čo oprávnený potvrdil na základe oznámenia súdu ), že povinný uhradil po začatí exekučného konania, t.j. dňa 06.07.2015 istinu vo výške 6.966,13 €, okrem trov exekúcie. Oprávnený teda na základe návrhu na začatie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 02.07.2015, ktorý bol podaný dôvodne, žiada vymôcť od povinného ešte zvyšok dlhu ( trovy exekúcie ). V zmysle vyššie uvedených skutočností oprávnený podal návrh na začatie exekučného konania dôvodne a preto súd námietky povinného zamietol.
Súd pre úplnosť dodáva, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak po začatí exekučného konania povinný splnil pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonávania exekúcie upustí ( ust. § 46 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. ) a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku, pretože ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí, tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. Tieto zásady platia aj v prípade, že v priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému plneniu alebo vymoženiu nároku oprávneného. Ak povinný počas exekúcie vykoná čiastočné plnenie, nie je to dôvod, pre ktorý by exekučný súd exekúciu čiastočne zastavoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, len ak bolo vydané súdnym úradníkom, alebo justičným čakateľom ( § 374 ods. 4 O.s.p. ), v prípade podania odvolania sa dané rozhodnutie vydané súdnym úradníkom zrušuje a opätovne rozhodne sudca; inak proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je (§ 202 ods.2 O.s.p. ).
Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.