Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-82-2015.pdf
PDF · 111.08 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava - samosudca JUDr. Ján Gallo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2015, v trestnej veci obžalovaného A. X., takto
rozhodol:
Obžalovaný A. X. , D.. XX.XX.XXXX S. G., N. G.-R., Z. Č.. XXX/XX, živnostník
j e v i n n ý,
že dňa 19.02.2014 okolo 21.00 hod. v obci Gemerská Hôrka, okr. Rožňava, v pohostinstve Kongo, v priestoroch WC pod vplyvom alkoholických nápojov, fyzicky napadol G. Š. tak, že ho päsťou viackrát udrel do tváre a hlavy a keď vyšli z priestorov WC pred budovu pohostinstva, znovu ho fyzicky napadol tak, že ho päsťou viackrát udrel do tváre a hlavy a keď spadol na zem, viackrát ho kopol do celého tela, čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí s malým posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v čelovej oblasti vpravo, za ľavým uchom, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre obojstranne s krvnou podliatinou pod pravým okom, pomliaždenie hornej pery vľavo, tržno-zmliaždenú ranu na sliznici hornej pery vľavo vo vnútri úst, pomliaždenie mäkkých tkanív na krku vľavo, v oblasti sánky vpravo i vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie driekovej oblasti vľavo s krvnou podliatinou s dobou liečenia od 20.02.2014 do 14.03.2014,
t e d a
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona č. 300/2005 v znení Zákona č. 1/2014 Z.z. a súd ho za to
o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods.1 Trestného zákona s použitím § 41 ods.1, § 38 ods.2,4, § 37 písm.h/ Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť uhradiť poškodeným:
- G. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. B. C.F. Č.. XX, škodu - bolestné za 145 bodov á 16,48 Eur = 2.390,- Eur (dvetisíctristodeväťdesiat Eur),
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Krajská pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 214,51 Eur (dvestoštrnásť Eur a päťdesiatjeden centov).
Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku súd poškodeného G. Š. so zbytkom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.
odôvodnenie:
Súd na hlavných pojednávaniach vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že je nevinný.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, na rozdiel od prípravného konania, kde využil právo nevypovedať, po zákonnom poučení vypovedal, že kritického dňa s kolegami O. G., O. W. V. M. G. po práci šli do pohostinstva v Gemerskej Hôrke, kde si dali pivo a poldeci. Po určitom čase šiel na WC vykonať malú potrebu, keď túto vykonal na WC vošiel poškodený, tento mal niečo na neho kričať, no nekonkretizoval čo kričal, no hneď dostal od neho ranu do tváre. Na to poškodenému povedal, či je normálny a čo od neho chce, pritom poškodený ho chytil v oblasti pŕs za montérky, kde mal kapsu, v ktorej mal peňaženku, udrel ho druhýkrát, pôvodne vypovedal, že nevie, do ktorej oblasti tela ho udrel, neskôr na otázku sudcu tvrdil, že ho udrel do vlasatej časti hlavy. Po príchode policajtov nepovedal, že má nejaké poranenia a ani nikto na poranenia sa ho nepýtal, na vyšetrení nebol. Viditeľné poranenia na tvári nemal. Tvrdil, že poškodený ho tiež hodil pod dvere a keď poškodený neprestával na neho útočiť, tak opätoval jeho útok v sebaobrane a to tak, že ho maximálne 3-krát udrel, nevedel však povedať do ktorej časti poškodeného udieral, no určite mu nechcel polámať nos. Po jeho úderoch poškodený sa zohol, chytil sa za nos a povedal mu, aby ho nechal na pokoji, čo aj urobil a vrátil sa do pohostinstva ku kolegom. Kolegom povedal, že niekto na záchode na neho zaútočil. Keď to kolegom povedal, títo sa zdvihli a vyšli všetci z pohostinstva von. Keď vyšli z pohostinstvom, poškodený už bol pred pohostinstvom, bol zohnutý, okolo neho bola krv a kolegovia sa snažili ho zdvihnúť zo zeme. Medzitým vyšiel vonku krčmár, ktorý povedal, že ide volať políciu. Tvrdil, že vonku pred pohostinstvom poškodeného nebil, ani nekopal a to ani jeho kolegovia. Po príchode policajtov sa mu poškodený vyhrážal, že ešte oni dvaja neskončili. Priznal, že počas pobytu v pohostinstve do styku s poškodeným neprišiel - nemal s ním žiaden konflikt. Poškodeného registroval pri automatoch. Nevedel povedal, ktorý z nich zo záchoda vyšiel prvý, teda či on alebo poškodený. Priznal, že pred 10-12 rokmi trénoval kickbox, raz alebo dvakrát bol aj na súťaži.
Vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného, nepriamo aj výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.
Poškodený G. Š., tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bol obžalovaný ktorý ho bezdôvodne na WC a neskôr pred pohostinstvom fyzicky napadol a spôsobil mu poranenia popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vypovedal, že v kritický večer prišiel do pohostinstva okolo 19.30 hod. na pivo. V pohostinstve vypil 2 pivá a 2 poldeci. Okolo 21.00 hod. sa pobral domov, no predtým šiel na WC, čo oznámil aj Hruškovi, ktorý bol pri pulte. Neregistroval, že obžalovaný pred ním šiel na WC. Keď vstúpil do WC bol už tam obžalovaný, ktorý ho oslovil „čo je“, odpovedal, že nič, šiel k pisoáru a vtedy obžalovaný pravou rukou ho udrel do oblasti nosa, pocítil veľkú bolesť, zaliala ho krv a podľa neho práve po tomto údere došlo k zlomeniu nosa a obžalovaný ho ďalej udieral. Pri tom ako ho obžalovaný udieral, snažil sa z WC vycúvať, čo sa mu aj podarilo, vycúval pred pohostinstvo, kde obžalovaný ho naďalej napádal, tam spadol na kolená, hlavu si kryl rukami, spadol na brucho, keď už bol na zemi dostal veľkú ranu do hlavy a na viac sa nepamätá. Prebral sa až keď prišli policajti. Tvrdil, že útok proti obžalovanému neopätoval, pretože po prvom údere zo strany obžalovaného jednou rukou si držal tvár, z nosa krvácal a druhou rukou obžalovaného od seba odtláčal. Podľa neho v priestoroch WC obžalovaný ho udrel 5-6 krát a vonku dostal aj kopance. Rozhodne tvrdil, že on obžalovaného na WC nenapadol. Tieto skutočnosti poškodenému rozhodne potvrdil aj do očí pri vykonanej konfrontácii na hlavnom pojednávaní. Poškodený žiadal uhradiť spôsobenú škodu.
Svedok O. G. vypovedal, že v kritický večer bol spolu s obžalovaným, M. G. V. O. W. v pohostinstve v Gemerskej Hôrke po robote, kde spolu popíjali. Počas pobytu v pohostinstve obžalovaný šiel na WC a keď sa vrátil, povedal, že bol napadnutý, no nevidel na ňom známky poranenia. Hneď na to všetci štyria vyšli pred pohostinstvo, kde videli poškodeného ležať na zemi. Vybehol aj krčmár, ktorý zavolal policajtov, ktorí v priebehu 2-5 minút prišli. Ešte pred príchodom policajtov poškodeného dvíhali zo zeme, no tento sa nevedel postaviť na nohy. Nevidel, že by pred pohostinstvom, kde poškodený ležal na zemi, tohto niekto fyzicky napadol. Dobre si pamätal, že obžalovaný keď prišiel z WC k ich stolu povedal len to, že bol napadnutý, nič iné nepovedal.
Svedok S. R. - krčmár v pohostinstve, vypovedal, že v kritický večer v pohostinstve sedeli montéri a medzi nimi aj obžalovaný. Videl, že obžalovaný od stola odišiel vonku, na to prišiel za ním poškodený Š., podal mu ruku s tým, že ide domov a C. povedal, aby počkal, že si odskočí na záchod. Potom registroval, ako obžalovaný sa vrátil k svojim kamarátom, s ktorými sedel a povedal im „chlapci poďte von“. Vtedy on bol za pultom a nič iné od obžalovaného nepočul. Všetci štyria potom vyšli vonku z pohostinstva a za nimi išiel aj on spolu s C. a keď vyšiel pred pohostinstvo, videl, že poškodený ležal nehybne tvárou na zemi a obžalovaný spolu s kamarátmi stál bokom. C. volal políciu. Neskôr sa poškodený po pár sekundách začal hýbať, prišli tam aj nejaké dievčatá, ktoré zavolali manželku a dcéru poškodeného. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že počul, že obžalovaný kamarátom povedal, že ho na záchode napadol poškodený, tak pripustil, že to tak mohlo byť. Poškodeného dobre pozná, podľa neho nie je agresívny, ani nie je konfliktný typ človeka.
Svedkyňa G. Z. vypovedala, že v kritický večer, keď vyšli pred pohostinstvo videla, ako poškodený leží v kaluži krvi. Práve vtedy išla odprevadiť priateľa a keď s priateľom odchádzala , počula, ako sa dvaja rozprávali, že budú tvrdiť, že poškodený chcel ukradnúť peňaženku.
Svedkyňa M. G. vypovedala, že počula od G. Z., ktorá sa mala vyjadriť, že počula od chlapov, ktorí mali povedať, že poškodený chcel ukradnúť peňaženku.
Svedok B. N., policajt OO PZ Plešivec, ktorý na základe vyslania operačného dôstojníka prišiel v kritický večer na miesto samé vypovedal, že keď tam prišiel videl, že poškodený leží na zemi pred pohostinstvom, vedľa neho stál obžalovaný, ktorý prišiel za ním a povedal mu, že on poškodeného napadol, ale že predtým na záchode ho napadol poškodený. Preto ho on napadol pred krčmou. Nespomenul si na to, že by obžalovaný mal nejaké poranenia. Nepamätal si, či obžalovaný povedal akým spôsobom ho poškodený napadol, no povedal niečo také, že na záchode mal náhodne do neho drgnúť. Obžalovaný bol aj podrobený dychovej skúške.
Svedok U. U., policajt OO PZ Plešivec, ktorý tak isto prišiel na miesto samé, po príchode videl, že pred pohostinstvom kľačal poškodený a bola tam aj skupina osôb. Šiel za poškodeným a zisťoval, či potrebuje lekársku pomoc, kolegovia šli za skupinkou osôb, ktoré tam stáli. Jeden z tejto skupinky povedal, že poškodeného napadol. K napadnutiu poškodeného malo dôjsť pri záchode. Keď zistil, že poškodený potrebuje lekársku pomoc privolal RZP. Ten, ktorý povedal, že napadol poškodeného, sa podrobil aj dychovej skúške.
Svedkyňa V. C. vypovedala, že čo sa udialo v pohostinstve, sa dopočula od pána R. na druhý deň. Vypovedala len toľko, že v pohostinstve jeden zo zamestnancov firmy (priateľov obžalovaného) C. povedal takým tónom, že nemohla na to nereagovať, „aby dobre vypovedal vo veci tej bitky“ a ona na to toho pána oslovila, aby sa nevyhrážal.
Z prečítanej svedeckej výpovede O. W. vyplynulo, že v kritický čas spolu s obžalovaným M. G. V. O. G. po práci prišli do pohostinstva v obci Gemerská Hôrka. Počas pobytu v krčme bol pokoj, kľud, nič sa nedialo, nikto za nimi nechodil ani ich neotravoval. Po určitom čase kolega A. X. - obžalovaný odišiel na WC, a keď sa vrátil povedal toľko, že ho niekto napadol. Hneď na to vyšli vonku pred budovu všetci štyria a videl, že na zemi leží nejaký chlap a vedľa neho bola aj kaluž krvi. Keď vyšiel vonku s kolegami, nikto z nich už poškodeného nenapádal. K osobe obžalovaného sa vyjadril, že počul, že v minulosti sa mal venovať bojovému umeniu kickboxu.
Z prečítanej výpovede svedka M. G. vyplynulo, že vypovedal v podstate rovnako, ako svedok O. W. teda, že keď obžalovaný sa vrátil späť z WC povedal, že niekto ho napadol a preto všetci vyšli vonku.
Z prečítanej výpovede svedka O. O., policajta OO PZ Plešivec, ktorý bol členom policajnej hliadky, ktorá bola vyslaná na miesto vyplynulo, že po príchode videl na zemi nejakého chlapa - poškodeného. Bola privolaná RZP. Pri vyťažovaní zistil od poškodeného, že mal byť na WC v krčme Kongo napadnutý obžalovaným a to tak, že ho mal udierať do tváre, v priestoroch WC boli len oni dvaja, nikto iný tam nebol a potom poškodený mal byť napadnutý aj pred pohostinstvom zo strany obžalovaného. Obžalovaný vtedy uviedol, že poškodený napadol jeho, mal ho buchnúť dverami ako vchádzal na WC, z toho to všetko vzniklo a tiež mu chcel ukradnúť mobil a peniaze. Obžalovaný tvrdil, že ho poškodený aj udrel. Počul tam aj vyhrážky a to obžalovaný a poškodený si navzájom vykrikovali rôzne vyhrážky v zmysle „či máš toho dosť, či ešte chceš“, na to poškodený uviedol „ja ti to vrátim uvidíš“.
Z prečítanej výpovede svedka A. C. vyplynulo, že v kritický večer prišiel do pohostinstva s poškodeným okolo 18.00 hod. Počas pobytu v pohostinstve on alkohol nekonzumoval, pil kolu, poškodený niečo vypil no opitý nebol. Poškodený po celú dobu hral na automate a on stál vedľa neho. Približne okolo 20.00 hod. možno aj neskôr chceli ísť domov, poškodený si nechal vyplatiť peniaze a ako odchádzali, poškodený šiel na WC. Keď poškodený otvoril dvere, on videl, že na WC už stojí jeden muž, ktorý predtým sedel pri jednom stole, kde sedela partia montérov. Po otvorení dverí na WC ten pán, ktorý už tam bol poškodenému povedal, že čo je. Asi poškodený ho pri vchádzaní udrel dverami. Počul, že poškodený povedal, čo by malo byť, vošiel na WC a dvere sa zatvorili. On sa vrátil do krčmy a naraz počul krik a buchot, tak povedal krčmárovi, že na WC je bitka. Keď vyšiel vonku pred krčmu tak videl, že poškodený leží na zemi a okolo neho stoja montéri. Nevidel, že by niektorý z nich do poškodeného kopol. Poškodený ležal tam nehybne. On volal políciu. Po tejto udalosti ho oslovil jeden pán, bol to jeden z tých montérov, ktorý mu povedal, aby si dal pozor na to, čo bude vypovedať, preto podal na neho aj oznámenie na OO PZ v Plešivci.
Z prečítaných zápisníc o previerke z výpovede, ako aj z rekonštrukcie vyplynulo, že poškodený aj pri týchto úkonoch v podstate rovnako vypovedal , ako na hlavnom pojednávaní.
Zo zápisu o dychovej skúške na čl. 19, že dňa 19.02.2014 o 21.43 hod. obžalovaný sa podrobil dychovej skúške s výsledkom merania 1,17 mg/l.
Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. W. C. CSc. vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z lekárskych správ, kontrolného vyšetrenia poškodeného a podľa znalca poškodený dňa 19.02.2014 utrpel tieto poranenia:
- zlomeninu nosových kostí s malým posunutím úlomkov,
- pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v čelovej oblasti vpravo,
- odrážka pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti za ľavým uchom,
- pomliaždenie mäkkých tkanív tváre obojstranne s krvnou podliatinou pod pravým okom,
- pomliaždenie hornej pery vľavo,
- tržno-pomliaždenú ranu na sliznici hornej pery vľavo vo vnútri úst,
- pomliaždenie mäkkých tkanív na krku vľavo, tiahnuce sa za ľavé ucho,
- pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pod uhlom sánky vpravo i vľavo,
- otras mozgu ľahkého stupňa,
- pomliaždenie driekovej oblasti vľavo s krvnou podliatinou. Z medicínskeho hľadiska ide o ľahké poranenia. Zo znaleckého posudku vyplynulo, pokiaľ ide o mechanizmus zranení k zlomenine nosových kostí mohlo dôjsť úderom päsťou, dlaňou, čelom páchateľa alebo špičkou nohy. Táto zlomenina bola zistená pri prvotnom lekárskom vyšetrení na chirurgickej ambulancii pri RTG a CT vyšetrení. Išlo o čerstvú zlomeninu nosových kostí. Výpoveď poškodeného korešponduje s tým, že zlomenina nosových kostí veľmi pravdepodobne vznikla úderom päsťou do nosa. Znalec vylúčil zlomeninu nosových kostí pádom na zem, alebo na nejaký predmet. Ostatné zranenia mohli vzniknúť viacerými pôsobeniami tupého násilia na tvár, hlavu a krk poškodeného. Tieto poranenia mohli vzniknúť údermi päsťami alebo kombináciou úderov päsťami a kopnutiami. Podľa znalca presný počet pôsobení násilí na hlavu a tvár sa nedá určiť, ale podľa umiestnení poranení ich muselo byť osem prípadne i viac. V mieste pomliaždenín neboli prítomné poranenia hlbších štruktúr a ani zlomeniny lebky, prípadne ďalších tvárových kostí okrem nosa, preto je možné uviesť, že sily, ktoré spôsobili uvedené pomliaždeniny boli na rozhraní menšej a strednej intenzity. Pokiaľ ide o otras mozgu, tento vzniká pri pôsobení sily minimálne strednej intenzity do oblasti tváre alebo hlavy. Tento mohol byť spôsobený buď úderom alebo kopnutím do oblasti hlavy silou strednej intenzity. Podľa záverov znaleckého posudku mechanizmus vzniku zistených poranení zodpovedá tvrdeniam poškodeného. Z komplexu poranení poškodeného najvážnejším poranením a poranením určujúcim dobu liečenia a práceneschopnosti je zlomenina nosových kostí s malým posunutím úlomkov. Pri nekomplikovanom priebehu hojenia je doba liečenia a práceneschopnosti pre takéto poranenia 14-21 dní. Počas liečby poranený by sa mal vyhýbať prostrediu , kde hrozí prienik infekcie do oblasti nosa. Doba liečenia a práceneschopnosti pri zlomenine nosových kostí s malým posunutím úlomkov v danom prípade trvala od 20.02.2014 do 14.03.2014 t.j. 22 dní, ktorá doba je adekvátna vážnosti a charakteru poranenia. Počas tejto doby liečenia a práceneschopnosti sa zhojili aj ostatné poranenia. Pokiaľ ide o otras mozgu ľahkého stupňa, ktorý poškodený utrpel, počas doby liečenia a práceneschopnosti sa vyžaduje kľudový režim , vyhýbanie sa prílišnej fyzickej i psychickej námahe, často vyžaduje užívanie liekov proti bolesti. Pri nekomplikovanom priebehu liečenia si vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosti 2 týždne. Znalec konštatoval, že počas určenia doby liečenia a práceneschopnosti u jednotlivých poranení bol poškodený aj obmedzený v obvyklom spôsobe života, nemohol vykonávať fyzicky náročnejšie práce, musel sa vyhýbať prostrediu, kde hrozí prienik infekcie. Pri bolesti nosa, opuchu nosa je sťažené dýchanie a 10-14 dní nemôže sa poškodený ani plne sústrediť a vykonávať fyzickú ani psychickú prácu. Podľa znalca zranenia nezanechali trvalé následky.
Z prečítanej správy na čl. 274 od Slovenského zväzu kickboxu vyplynulo, že obžalovaný bol registrovaný vo zväze od roku 2004 do konca roku 2005. V tomto období sa zúčastňoval aj jednotlivých kôl slovenského pohára. Zo strany zväzu voči obžalovanému nebolo vedené disciplinárne konanie a ani postih za nejaké priestupky.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného poriadku, opierajúc sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach v kontradiktórnom procese, dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný týmto konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona.
Výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, sú jednoznačné a bezpochyby z nich možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ustanovenia § 156 ods.1 Trestného zákona prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Pritom podľa § 123 ods.2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie, alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas, sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V zmysle citovaného ustanovenia, podmienkami ublíženia na zdraví sú porucha alebo poškodenie zdravia, objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia a nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pritom pod pojmom nie krátky čas sa rozumie doba okolo 7 dní.
Pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného prečinu sa vyžaduje úmyselne konanie v zmysle ustanovenia § 15 Trestného zákona. V danom prípade vzhľadom na to, že útok obžalovaného predovšetkým smeroval na hlavu poškodeného, ako aj na intenzitu útoku zo strany obžalovaného - intenzitu úderov, v dôsledku ktorých došlo k zlomeniu nosových kostí a otrasu mozgu, je nepochybné, že jeho úmysel smeroval k ublíženiu na zdraví poškodeného.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že to bol obžalovaný, ktorý v kritický čas fyzicky napadol poškodeného, pri tomto fyzickom napadnutí poškodený utrpel poranenia, ktoré si vyžiadali bezprostredné lekárske vyšetrenie a ošetrenie, a ktorých liečba a s ním spojená práceneschopnosť trvala viac ako 7 dní, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca MUDr. W. C. CSc.. To, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného a spôsobil mu vyššie popísané poranenia, nepochybne vyplynulo z výpovede poškodeného a nepriamo vyplynulo aj z výpovedí vypočutých svedkov, podľa ktorých nikto iný v blízkosti poškodeného v kritický čas nebol. Vzhľadom na závery znaleckého posudku MUDr. W.V. C. CSc. súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti tvrdení poškodeného. Tento na hlavnom pojednávaní rozhodne tvrdil, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho fyzicky napadol a spôsobil mu vyššie popísané zranenia. Hodnovernosť jeho tvrdení nemožno spochybniť tým, že v prípravnom konaní mal vypovedať z písomných poznámok, ktoré si dopredu pripravil. I keď fyzické dispozície poškodeného sú väčšie ako u obžalovaného, obžalovaný, ako to vyplynulo zo správy zo Slovenského zväzu kickboxu má nepochybne skúsenosti z bojového umenia, ktoré v danom prípade zrejme využil. Súd obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že to bol práve poškodený, ktorý ho fyzicky napadol a on potom následne ho napadol len v sebaobrane, súd vyhodnotil len ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na závažnosť a početnosť poranení poškodeného, aj keby ho bol poškodený predtým fyzicky napadol, zo strany obžalovaného by išlo zrejme o zjavne neprimeranú obranu v zmysle § 25 ods.2 Trestného zákona. Tvrdenie obžalovaného, že poškodený ho fyzicky napadol a to tak, že ho udrel do hlavy, podľa názoru súdu je len účelové, pretože pokiaľ by k tomu došlo, vzhľadom už aj na fyzické dispozície poškodeného, obžalovaný by musel mať nejaké známky poranenia, no tieto nik vypočutých svedkov na ňom nevidel, a ani nežiadal sám, aby bol lekársky ošetrený.
Obžalovaný konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku naplnil aj všetky pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.l písm.a/ Trestného zákona.
Podľa ustanovenia § 364 ods.1 písm.a/ Trestného zákona prečinu výtržníctva sa dopustí, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.
V zmysle tohto ustanovenia miestom prístupnom verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí. V danom prípade priestory pohostinstva, ako aj priestory pred pohostinstvom sú takým miestom a na tomto mieste obžalovaný fyzicky napadol inú osobu, čo bolo nepochybne preukázané a tak neplnil svojim konaním znaky prečinu výtržníctva. Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a nasl. Trestného zákona.
Obžalovaný doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný, v jednom prípade aj pre násilnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený v roku 2013 pre trestný čin krádeže. Priestupkovo bol riešený v roku 2014 pre priestupok na úseku dopravy a v roku 2015 pre priestupok proti majetku. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného ustanovenia súd poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného v zmysle § 36 Trestného zákona nezistil, zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.h/ Trestného zákona - spáchal viac trestných činov.
Podľa § 38 ods.4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu. Podľa § 41 ods.1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za 2 alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V danom prípade súd obžalovaného odsudzuje z 2 prečiny a to prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Trestného zákona, kde trestná sadzba k trestu odňatia slobody je od 6 mesiacov až na 2 roky a trestná sadzba u prečinu výtržníctva v zmysle § 364 ods.1 Trestného zákona je až na 3 roky. Súd v danom prípade ukladá trest úhrnný v zmysle § 41 ods.1 Trestného zákona podľa prísnejšej trestnej sadzby v zmysle § 364 ods.1 Trestného zákona a podľa § 38 ods.4 Trestného zákona sa dolná hranica zvyšuje o 1/3-inu, súd ukladal v danom prípade trest v rámci trestnej sadzby od 1 roka do 3 rokov.
V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (účel trestu). Podľa ods.4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vychádzajúc z uvedených zásad s prihliadnutím na to, že vzhľadom na doterajšie odsúdenia sa na obžalovaného hľadí , ako by nebol odsúdený, uložil mu úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Mal za to, že takto uložený trest zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania podobnej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že voči obžalovanému bolo nezákonne vznesené obvinenie a že celé konanie voči nemu bolo nezákonné, súd je toho názoru, že obvinenie voči obžalovanému bolo vznesené v súlade s ustanovením § 206 ods.1 Trestného poriadku, trestné stíhanie voči obžalovanému bolo zákonné a dôvodné.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodenému G. Š. škodu , a to bolestné podľa znaleckého posudku za 145 bodov á 16,48 Eur = 2.390,- Eur a uložil mu aj povinnosť uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. náklady spojené s liečením poškodeného vo výške 214,51 Eur. Obžalovaný za škodu zodpovedá v zmysle § 420 ods.1 Obč.zákona.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného G. Š. so zbytkom nároku na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: · prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2). · obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) · príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) · poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je · poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.