Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-119-2012.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/119/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľky Z. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. H. D., H. Z. K. XXX/X, zastúpená JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Žiar nad Hronom, SNP 120 proti odporcovi P.. Z. Š., nar. X.X.XXXX, bytom C., K. X/X o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom 8P/275/2007 zo dňa 11.12.2007 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu P.. Z. Š., nar. X.X.XXXX k navrhovateľke Z. Š., nar. XX.X.XXXX zo sumy 126,14 € mesačne na sumu 195 € mesačne, počnúc dňom 1.9.2012 do 31.10.2014 a od 1.11.12014 na sumu 220 € mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý uhrádzať vždy do 25. dňa v mesiaci do rúk navrhovateľky.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 26.10.2015 vo výške 2 916,68 € je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 27.8.2012 návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti, v ktorom navrhovala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy 3 800,-Sk na sumu 330 € a to z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti v roku 2007 sa podstatne zmenili jej pomery, od roku 2011 je študentkou denného štúdia Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, zvýšili sa jej náklady so zabezpečovaním pomôcok na vyučovanie a s osobným stavom a na pojednávaní upravila návrh, v ktorom navrhovala, aby vyživovacia povinnosť otca bola zvýšená na sumu 280 € mesačne od 1.9.2012.
Odporca s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, poukazoval na tú skutočnosť, že jeho jediným príjmom je iba výsluhový dôchodok vo výške 540 €. Poukazoval na tú skutočnosť, že navrhovateľka si nesnaží nájsť príjem na pokrytie svojich potrieb a podľa jeho názoru suma, ktorú platí na výživné postačuje navrhovateľke pre pokrytie potrieb, či už so štúdiom alebo so zabezpečením osobných potrieb, pretože okrem neho má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke aj jej matka.
Návrh, ktorý prišiel dňa 27.8.2012 bol pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Haverlovej, táto vo veci rozhodla dvakrát a dvakrát krajský súd zrušil a vrátil na nové dokazovanie. Po odchode sudkyne na dôchodok bola vec 3.8.2015 pridelená inému zákonnému sudcovi.
Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúcich rozhodnutí krajského súdu a aj z doplneného dokazovania nie je sporné, že navrhovateľka je dcérou odporcu, že výživné k navrhovateľke bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom 8P/275/2007 dňa 11.12.2007 a to vo výške 3 800 ,-Sk, čo zodpovedá sume 126,14 €.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).
Ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmeniť doterajšie rozhodnutie súdu v prípade, ak došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní ich s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Znamená to, že súd musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov.
V čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka maloletá, bola študentkou gymnázia, mala zdravotné problémy, pretože bola dispenzarizovaná v ambulanciách viacerých odborných lekárov, čím jej vznikali ďalšie náklady v rozsahu 500 až 600,-Sk. Mala zhoršený zrak a nosila okuliare. V čase podania návrhu na začatie konania (27.8.2012) navrhovateľka bola študentkou riadneho denného štúdia na vysokej škole a z toho dôvodu nie je schopná sama sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Podstate vzrástli výdavky navrhovateľky a to v tom smere, že býva cez týždeň na internáte, jej výdavky sú okolo 64 € mesačne, ďalej má výdavky na cestovné vo výške 20 € mesačne, ďalšie cestovné predstavuje miestna hromadná doprava na dve zóny vo výške 12 € a ostatné 15 €, ďalej sú to náklady na školskú jedáleň 4,40 € x 26 je 114,40 € a strava mimo jedálne okolo 60 € mesačne. Všetko sú to nové výdavky, ktoré navrhovateľka v čase posledného rozhodovania nemala, nakoľko bývala s matkou, necestovala do školy a nemala výdavky spojené s nákupom odbornej literatúry a kopírovacími prácami. Pretože navrhovateľka študuje lekársku fakultu v dennom štúdiu, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby si časť nákladov zabezpečovala nejakou príležitostnou brigádnickou robotou. Z týchto dôkazov nie je teda sporné, že pomery na strane navrhovateľky od posledného rozhodovania sa výrazne zmenili a preto je dôvodný jej návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti.
Matka navrhovateľky v čase posledného rozhodovania o výživnom bola na materskej dovolenke, pred rokom 2007 bola zamestnaná, jej príjem bol 11 672,-Sk a okrem navrhovateľky mala ešte dve vyživovacie povinnosti a to k synovi Z. narodenému v roku 1998 a k dcére E. narodenej v roku 2007. V súčasnom období je matka navrhovateľky zamestnaná, jej príjem je okolo 533 € mesačne (čl. 139). Z tohto teda vyplýva, že od posledného rozhodovania o výživnom sa na strane matky zmenili pomery tým, že sa zamestnala a má príjem.
Odporca v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný, jeho príjem bol 26 300,-Sk (873 €) a okrem výživného pre navrhovateľku mal vyživovaciu povinnosť ešte k synovi Z. nar. v roku 1998. Od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili aj pomery na strane otca. Do roku 2011 pracoval v policajnom zbore, dňa 31.5.2011 skončil dohodou pracovný pomer a odišiel do výsluhového dôchodku. V čase odchodu do výsluhového dôchodku bol jeho príjem v hrubom 1 437 € (čl.162).15.6.2011 založil firmu MIRRAS.r.o., do ktorej vložil finančné prostriedky z odchodného, ktoré dostal vo výške 10 000 € a pretože mu začiatkom firma zisk neprinášala, zamestnal sa aj ako vodič nákladnej dopravy, kde mal príjem 430 € a okrem toho dostával aj diety priemerne vo výške 432 € (čl.90). 4.2.2013 skončil zamestnanie ako vodič nákladnej dopravy, podľa jeho tvrdenia z dôvodu zdravotného stavu, nakoľko má problémy s okom a od tej doby len podniká a jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok, ktorý mu býva čiastočne valorizovaný. V októbri 2014 mu bolo z dedičstva vyplatené okolo 30 000 € a vo februári 2015 otvoril novú predajňu v Bratislave. Nie je teda sporné, že ak príjem otca v roku 2007 v čase rozhodovania o výživnom bol 873 €, tak od posledného rozhodovania vzrástli zárobkové schopnosti otca a tento v roku 2001 v policajnom zbore dosahoval sumu 1 437 € v hrubom. Po ukončení pôsobenia v policajnom zbore dostával výsluhový dôchodok vo výške 544 € a ďalej pracoval ako vodič s príjmom 430 € plus diety vo výške 432 €. Ako vodič preto mal príjem vo výške 863 €. Spolu s výsluhovým dôchodkom tak mesačne mal príjem vo výške 1 407 €. Tento príjem, ktorý mal mesačne po odchode z policajného zboru a porovnaním príjmu, ktorý mal v policajnom zbore vyvracia tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca sa vzdal výhodnejšieho zamestnania (§ 75 ods. 1), tieto tvrdenia nezodpovedajú reálne vykonanému dokazovaniu v konaní. Z týchto dôkazov vyplýva aj tá skutočnosť, že odporca aj po
odchode z policajného zboru je schopný dosahovať taký zárobok ako mal v čase pôsobenia v policajnom zbore. Od posledného rozhodovania o výživnom vzrástol príjem odporcu. Aj keď sa odporca bráni tým, že potom, čo skončil v roku 2013 zamestnanie ako vodič nákladnej dopravy je jeho jediným príjmom výsluhový dôchodok vo výške 545 €, súd týmto tvrdeniam neverí a to z toho dôvodu, že predchádzajúce jeho konanie dokazuje, že je v jeho schopnostiach dosahovať zárobok okolo 1 400 €. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca odišiel na výsluhový dôchodok v produktívnom veku (44 rokov), odišiel z Prievidze do Bratislavy, kde sú podstatne vyššie výdavky s bývaním a živobytím ako v Prievidzi a preto odvolávať sa iba na výsluhový dôchodok nezodpovedá reálnej schopnosti odporcu. Odporca nepopieral, že pri odchode z policajného zboru dostal odchodné vo výške 10 000 €, presne však popísal, kde tieto finančné prostriedky použil a to jednak na založenie firmy, krytie svojich osobných potrieb a na dovolenku. Použité finančné prostriedky na založenie firmy v roku 2011 sa ukazujú ako účelne vynaložené náklady, pretože firma mu postupne v rokoch 2013-2014 začína prinášať vzrastajúci zisk. Odchodné bolo odporcovi vyplatené takmer rok aj pol predtým, než navrhovateľka podala návrh na súd. Jedná sa o návrh na dospelú osobu, kde právo na výživné možno podať iba odo dňa začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) a suma 10 000 € vyplatená rok a pol pred podaním návrhu nie je takou sumou, ktorá by výrazným spôsobom ovplyvnila majetkové pomery odporcu. Súd verí odporcovi, že v čase začatia konania o výživnom už z týchto finančných prostriedkov okrem investovaných finančných prostriedkov do firmy nemal nič.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
Obaja rodičia navrhovateľky, teda nielen odporca majú k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka z objektívnych dôvodov nie je schopná sama sa živiť a preto naďalej vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov trvá. Reálne náklady so štúdiom na vysokej škole u navrhovateľky súd hodnotí na sumu 280 €, vychádza pritom z nákladov na ubytovanie, ktoré uvádza navrhovateľka, miestne prepravné, stravné, stravné mimo školu a dochádzku do školy (čl. 194). Ostatné výdavky navrhovateľky ako mobil, hygienické potreby, lieky, kopírovacie práce, lekárska starostlivosť a oblečenie sú výdavky, ktoré sú zahrnuté vo výške vyživovacej povinnosti. Pretože obidvaja rodičia sa na týchto výdavkoch majú podieľať, súd vychádzal zo schopností a možností obidvoch rodičov a určil pomer povinnosti na týchto výdavkoch k rodičom v pomere 2/3 výdavkov odporca a 1/3 matka. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že otec je mladý v produktívnom veku s vysokoškolským vzdelaním, zdravý a je v jeho schopnostiach dosahovať zárobok min. 1 400 €. Okrem navrhovateľky má len jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 110 €. Matka má príjem okolo 533 €, okrem navrhovateľky má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Odôvodnené výdavky navrhovateľky spojené so štúdiom súd hodnotí na sumu 280 €, tieto výdavky nemôže hradiť len odporca, musí sa podieľať aj matka a pri stanovení pomeru schopností, možností v pomere 2/3 a 1/3 súd preto určil odporcovi vyživovaciu povinnosť od 1.9.2012 sumou 195 € mesačne. Zmena pomerov pre zvýšenie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) bola dokázaná v konaní na strane obidvoch rodičov navrhovateľky, ale aj na strane samotnej navrhovateľky.
K ďalšej zmene pomerov na strane odporcu došlo počnúc mesiacom november 2014, vzrástli jeho majetkové pomery minimálne o sumu 32 500 €, ktorú získal z vyplateného dedičstva. Túto skutočnosť odporca nepopieral. Pretože vzrástli majetkové pomery odporcu, súd od tohto termínu určil výšku vyživovacej povinnosti k navrhovateľke sumou 220 € mesačne. Pretože navrhovateľka chcela určiť výživné vo výške 280 € mesačne, súd vo zvyšku návrh presahujúci sumu 195 € resp. 220 € zamietol.
Nie je sporné, že od podania návrhu na začatie konania odporca okrem zákonnej vyživovacej povinnosti vo výške 126,14 € ničím nad rámec výživného neprispieva. Za obdobie od 1.9.2012 do 26.10.2015 tak na výživnom pre navrhovateľku zaplatil sumu 4 793,32 €. Pretože súd mu zvýšil výživné od 1.9.2012 do 1.11.2014 na sumu 195 € mesačne a od 1.11.2014 na sumu 220 € mesačne, do dňa 26.10.2015 takto určené výživné predstavovalo sumu 7 710 €. Pretože z tohto výživného zaplatil sumu 4 793,32 €, zročné výživné predstavuje nedoplatok vo výške 2 916,68 €. Súd uložil odporcovi vyplatiť zročné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a to z toho dôvodu, že od podania návrhu na začatie konania odporca vedel o tom, že dôjde k zvýšeniu vyživovacej povinnosti, vedel o tom, že nárok navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný, konštatoval to už aj krajský súd vo svojom rozhodnutí.
Vedel o tom, že z mesiaca na mesiac mu vzrastá nedoplatok na výživnom a preto, ak dostal vyplatené z dedičstva vo výške 32 500 €, mal rátať s tým, že výživné má prednosť pred všetkými majetkovými pohľadávkami.
Pri určení povinnosti vyplácať výživného do 25. dňa v mesiaci súd prihliadol na tú skutočnosť, že jediným pravidelným príjmom je výsluhový dôchodok, ktorý dostáva 15. dňa v mesiaci a preto platiť výživné do 15. dňa v mesiaci by mohlo dôjsť k tomu, že by tento termín nebolo možné dodržať a dochádzalo by k zbytočnej exekúcii.
Právny zástupca navrhovateľky navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch brata odporcu, ktorý by mal dokázať tú skutočnosť, že vyplatená čiastka z dedičstva bola vyššia ako je suma uvádzaná v dedičskom rozhodnutí vo výške 32 500 €. Súd tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a to z toho dôvodu, že ani v prípade pravdivosti týchto tvrdení by prípadný rozdiel (okolo 10 000 €) nemal vplyv a presvedčenie sudcu o výške vyživovacej povinnosti od 1.1.2014 vo výške 220 € mesačne.
Odporca navrhoval doplniť dokazovanie a vyžiadať prehľad o zárobkoch matky. Súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože výška zárobku matky v konaní dokázaná bola (čl. 139 spisu).
Navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný a preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.