Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-181-2011.pdf
PDF · 109.41 KB
No categories available
8C/181/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne v I. rade C. R., U.. XX. XX. XXXX, bytom Z. G. N. M. K., G. X-U. XX, V. N. M. W., V., Š., žalobcu v II. rade D. R., U.. XX.XX. XXXX, R. R., A. XX a žalobkyne v III. rade K. R., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G., G. Č.. XXX/XX, všetkých právne zastúpených JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta č. 919/2, proti žalovanej F. M., U.. XX.XX.XXXX, bytom E. L. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, v konaní o určenie neplatnosti závetu samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že závet z 10.11.2010 poručiteľky K. M., U.. XX.XX.XXXX, zomrelej 24.12.2010, naposledy bytom E. L. XXX, vyhlásený dňa 03.06.2011 notárkou JUDr. Vierou Hámorskou ako súdnou komisárkou v dedičskej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, vedenej po poručiteľke K. M.L. v konaní sp. zn. 6D/13/2011, Dnot14/2011 j e n e p l a t n ý.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 619,33 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcov, advokáta JUDr. Martina Cibuľu, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 919/2.
odôvodnenie:
Predmetom konania začatého na základe žaloby pôvodných žalobcov G. R. K. K. R. bolo určenie neplatnosti závetu z 10.11.2010 poručiteľky K. M., zomrelej 24.12.2010, vyhláseného 03.06.2011 notárkou JUDr. Vierou Hámorskou v dedičskom konaní sp. zn. 6D/13/2011, Dnot14/2011 Okresného súdu Liptovský Mikuláš, z dôvodu jeho vlastnoručného nepodpísania poručiteľkou. Žalovaná je podľa obsahu tohto závetu závetnou dedičkou.
Z dôvodu univerzálnej sukcesie po úmrtí pôvodného žalobcu v I. rade G. R., U.. XX.XX.XXXX dňa 28.09.2013 súd v zmysle osvedčenia o dedičstve vydaného notárom Mgr. Mariánom Kováčom, súdnym komisárom povereným Okresným súdom Bratislava V. sp. zn. 1D/685/2013, Dnot74/2013 zo dňa 18.02.2014, právoplatným v ten istý deň, pokračoval so zistenými dedičmi C. R. K. D. R..
Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 14.09.2011 k žalobe uviedla, že s poručiteľkou K. M. sa poznali od roku 1977, pracovali u toho istého zamestnávateľa, spolu cestovali jedným autobusom, žalovaná poručiteľku vozila do práce a z práce. Chodili spolu na nákupy, absolvovali viac spoločných výletov a dovolenku v cudzine. Žalovaná šila poručiteľke ošatenie, maľovala jej kuchyňu, obývačku, pri ochorení ju odviezla do nemocnice. V nemocnici ju navštevovala každý pracovný deň, cez víkendy menej. Nosila jej potrebné veci hygienického charakteru, brala jej na požiadanie oprať veci, kŕmila jej psov. Tiež za ňu platila šeky, vyberala poštu zo schránky, prebrala za ňu peniaze. Žalovaná na základe požiadavky poručiteľky vyberala peniaze z jej účtu po oznámení PIN kódu, ktoré poručiteľke vždy s potvrdením o vybranej sume odovzdala. Na Vianoce sa dohodli, že poručiteľku zoberie k sebe domov, pripravila pre ňu izbu, samostatný televízor, avšak toho sa už nedožila. Vlastná rodina poručiteľky odmietla vystrojiť pohreb. G. R.Á. ani jeho syn sa pohrebu vôbec nezúčastnili. Poručiteľka bola pre žalovanú veľkou psychickou podporou, blízkym človekom. Žalovaná čestne prehlásila, že poručiteľku K. M. nikdy nepodpísala. Písomné vyjadrenie zhotovil ako právny zástupca advokát JUDr. Peter Varga, ktorý spísal aj inkriminovaný závet a v tomto podaní uviedol, že začiatkom novembra 2010 ho vyhľadala K. M. s požiadavkou na spísanie závetu. Vec s ňou prejednal, zistil jej iniciály a objednal ju na 10.11.2010 na podpísanie závetu. K. M. sa v tento deň dostavila, advokát zaobstaral aj ďalšiu osobu ako svedka, všetci listinu podpísali. K. M. si vyhotovený závet zobrala s tým, že ho uschová u seba. Na návrh advokáta, že listinu môže nechať uložiť u niektorého notára odpovedala, že si to rozmyslí a neskôr ho vyhľadá, viac sa však neukázala. Súd len podotýka, že JUDr. Peter Varga od 25.07.2011 podľa zoznamu advokátov nebol evidovaný ako advokát, trpel závažným ochorením.
Pôvodný žalobca v I. rade G. R. dňa 07.09.2012 pred dožiadaným Okresným súdom Bratislava V. vypovedal, že poručiteľka K. M. bola jeho neterou, dcérou jeho sestry. Naposledy bol s poručiteľkou v kontakte v roku 2010 pri ceste jeho syna na Liptov. V telefonickom kontakte boli pred jej odchodom aj po návrate z nemocnice, naposledy pred jej smrťou to mohlo byť koncom októbra alebo začiatkom novembra 2010. Nevie, kto o ňu zabezpečoval starostlivosť v čase jej nevyliečiteľného ochorenia, lebo pri telefonických rozhovoroch uvádzala, že si vie pomôcť sama a nepotrebuje opateru. Nevie o tom, že by ležala na posteli a niekto ju opatroval. Nemá vedomosť ani o poskytovaní opatrovateľskej služby, ona ho o nič takéto nepožiadala. Nevie, kto ju počas jej ochorenia až do jej úmrtia sprevádzal na lekárske vyšetrenia, rehabilitácie a podobne. Myslí, že na to nikoho nepotrebovala, bola taká schopná a čiperná osoba. On namieta platnosť závetu z dôvodu jeho nepodpísania poručiteľkou z dôvodov, ku ktorým sa vyjadrí jeho syn D. R., ktorý ho zastupoval na prejednaní dedičstva. Na Liptov chodili dva, tri alebo štyrikrát do roka. Telefónne číslo poručiteľky bolo XXX XXX XXXX. Nepozná presnú diagnózu, na ktorú bola operovaná, mala niečo so žalúdkom. Nezdôverila sa mu s tým, že má urobený umelý vývod. Na otázku, aby vysvetlil svoje tvrdenie o tom, že vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav poručiteľka nebola schopná dostaviť sa do miesta spísania závetu uviedol, že on návrh nepísal, nevie, že sú v ňom uvedené takéto podrobnosti. Trvá na tom, že poručiteľka bola čiperná a samostatná aj v čase spísania závetu. Pri poslednej návšteve poručiteľky videl dve panie, jednu z nich videl už aj pri inej návšteve poručiteľky. Nikdy s poručiteľkou nehovoril o tom, že spísala závet u právnika, nikdy ho ohľadom dedičstva nepýtala o radu. Z účasti na jej pohrebe sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, začiatkom decembra 2010 bol operovaný na kolenný kĺb. Nevie, kto im oznámil jej úmrtie. F. M. nepozná, nevie, kto zariaďoval pohreb poručiteľky. Keď mu bolo telefonicky oznámené jej úmrtie, pýtal sa, čo treba, bolo mu povedané, že o pohreb bude postarané. Nevie, kto mu úmrtie oznámil a kedy sa bude konať pohreb. V telefóne bolo počuť viac hlasov, myslel si, že ide o susedov. Mal za to, že pohreb spravia známi, susedia. Nespojil sa so žalobkyňou II., či ona nezariaďuje pohreb.
Žalobkyňa K. R. vypovedala, že s neterou, poručiteľkou K. M. mali dobré vzťahy, naposledy ju videla v nemocnici pred smrťou. Nevie, na akom oddelení bola poručiteľku navštíviť, operovaná bola na žalúdok. Po návrate poručiteľky z nemocnice boli v kontakte prostredníctvom telefonátov druhej netere G. E., s ktorou žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti. Podľa jej vedomostí sa o poručiteľku starala kamarátka K. E.Í.. Poručiteľka nikdy nespomínala ako naloží s majetkom, čo s ním bude po jej smrti. Pred úmrtím väčšinou ležala. Koncom októbra toho istého roku žalobkyňa mala vlastné zdravotné problémy. Po operácii poručiteľku prepustili na víkend, bola na kontrole a znova zostala v nemocnici, kde ju bola žalobkyňa navštíviť dvakrát. Občas spomínala aj F. M., že ju bola pozrieť, alebo jej pomohla, keď bolo treba niečo vybaviť. Vianoce 24.12.2010 mala poručiteľka stráviť doma ako vždy. Cez Vianoce najradšej bývala sama doma, nechcela ísť k nikomu. Nebola typ, ktorý by potreboval pomoc. Stravu navarila väčšinou K., ktorá zašla aj do obchodu. Smrť K. M. jej telefonicky oznámila K. E., ktorá vybavovala s pani M. aj pohreb. Poručiteľka nikdy nespomínala záujem na spísaní závetu, do nemocnice aj z nemocnice išla sanitkou. Žalovanú pozná tak, že sa videli asi dvakrát v mieste bydliska poručiteľky.
Žalovaná vypovedala, že žalobkyňu K. R. pozná, pretože chodila k poručiteľke na pamiatku zosnulých. V júni 2010 pred prvou hospitalizáciou ju poručiteľka požiadala o odvoz do nemocnice, bola streda. Hospitalizovaná bola asi trikrát, z nemocnice dvakrát prišla sanitkou. Po prvej operácii za poručiteľkou prišla asi trikrát sestra z charity. Po druhej hospitalizácii, z ktorej sa vrátila poručiteľka asi koncom októbra 2010, normálne autobusom chodila na kontroly do mesta, v novembri boli na hroboch jej starých rodičov v Q. D.. Sama si varila, aj keď chodila pomalšie. V nemocnici bola poručiteľku občas pozrieť pani E..
Deň pred Štedrým dňom bola žalovaná poručiteľku pozrieť v nemocnici a na Štedrý deň jej telefonovali okolo 14.30 hod.. O jej úmrtí žalovaná informovala E. aj Ľ. N., ktorý jej hneď povedal, aby urobila pohreb ona. Informovala aj rodinu poručiteľky v Bratislave, našla jej zápisník s telefónnymi číslami. Za účelom pohrebu vybrala z účtu poručiteľky dvakrát 500 eur. V novembri 2010 bola poručiteľka doma, vedela sa o seba postarať, navariť, zašla do obchodu, chodila na prechádzky hore - dole po dedine. Pred žalovanou nikdy nehovorila o tom, že bola spisovať závet, ani o tom, čo bude s jej majetkom, komu zostane dom. Nejako na jar po pohrebe ju vyhľadala T. sesternica Ľ. N., ktorej manžel žalovanej povedal, že strýčik odkazuje, aby žalovaná vydala všetky kľúče, papiere, peniaze. Urnu s poručiteľkiným popolom mala u seba doma žalovaná. Obálku so závetom našla 01.06., v deň poručiteľkiných narodenín v poličke na knihy nad barom v obálke po tom, čo sa jej prisnil dvakrát sen s poručiteľkou. Obálka bola zalepená, žalovaná ju otvorila, ale keď videla, že je to závet, nečítala ho. V dedičskom konaní najskôr uviedla, že bola s poručiteľkou spolužijúcou osobou a predložila deväť čestných vyhlásení iných osôb. Po oznámení obce, že s poručiteľkou nežila v spoločnej domácnosti žalovaná poukázala na to, že si neuvedomila, čo obnáša spolužitie. Podpisy svedkov si zabezpečila, lebo E. o nej šírila, že tie veci sfalšovala.
Výsluchom svedka C. F. súd zistil, že podpisu závetu poručiteľky K. M. sa zúčastnil na požiadanie advokáta JUDr. Vargu, s ktorým boli dobrí priatelia. JUDr. Varga ho o takéto niečo požiadal prvýkrát. Závet bol podpísaný v kancelárii v Lipt. Mikuláši JUDr. Vargu, kde sa svedok dostavil na požiadanie. Pani už bola prítomná, išlo o pani M., ktorú dovtedy nepoznal. Mohla byť vysoká asi 165 - 170 cm, mala tmavé, asi krátke vlasy, od svedka bola staršia do 10 rokov, bola skôr silnejšia ako chudšia. Nepamätá si jej farbu očí ani oblečenie. Dokument, ktorý podpisoval, nebol písaný v jeho prítomnosti, už bol napísaný. Bolo v ňom uvedené, že pani dáva svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok takisto na pani M., ktorá sa volala asi F. alebo dáko tak. Písomnosť bola prečítaná v prítomnosti jeho a pani M. pánom doktorom. Pani podpísala prvá, potom pán doktor a potom svedok. Pani, ktorá závet podpisovala, neprejavila svoju nespokojnosť. Jej totožnosť si neoveroval, nepýtal si ani občiansky preukaz, spoľahol sa na pána doktora. Ona tam ešte zostala, on odišiel. Nevie presne, koľko kópií testamentu podpisovali. Neoveroval si, či je v písomnosti uvedený dátum, kedy bola skutočne aj podpísaná. Rozdiel by si asi bol všimol. Bolo to v novembri 2010. Bolo hovorené niečo také, že závet môže byť uložený niekde u notára. Pri podpise závetu boli prítomní všetci traja v jednej miestnosti. Pani sa mu javila normálna, ako bežný človek orientovaný v priestore aj v čase. Poručiteľku spoznal aj na fotografii, ktorú mu na pojednávaní k nahliadnutiu predložila žalovaná.
Znaleckým posudkom č. 45/2013 v znení doplnku č. 45/2013 súdnej znalkyne D.. D.. Y. E. a jej výpoveďou na pojednávaní je preukázané, že sporný podpis (poručiteľky, pozn. súdu) nie je nositeľom hodnotných identifikačných rukopisných znakov pisateľky porovnávacích podpisov. Úroveň sporného podpisu je na strednej všeobecnej rovine s prevládajúcou školskou väzbou, pričom krstné meno má zlátaný charakter. Porovnávacie podpisy odrážajú strednú až nižšiu úroveň s menej vypísaným a tzv. zastretým písmovým obrazom. Aj napriek zlátanému charakteru krstného mena z pohľadu globálneho znaku vykazuje sporný materiál podpisu usporiadanejší písmový obraz ako porovnávacie podpisy, ktoré sú menej usporiadané. Z pohľadu horizontálne - vertikálnych charakteristík sú roztiahnuté, avšak originálnejšie. Na špecifickej rovine skúmania je sporný rukopis o stupeň vypísanejší, „úradníckejší“ ako sú porovnávacie podpisy, ktoré obsahujú aj väčší počet individuálno- charakteristických a identifikovateľných znakov, ktoré v spornom podpise prítomné nie sú. Dynamika v spornom materiáli podpisu sa javí ako brzdená, pomalý výkon písma, extrémne sú zdôraznené horné zóny, prekreslené tvary písmen. Medzi sporným podpisom a porovnávacími podpismi boli identifikované predovšetkým rozdielne rukopisné znaky, pričom sporný podpis neobsahuje identifikačne hodnotné a diagnosticky významné rukopisné charakteristiky porovnávacích podpisov. Na základe komparácie rukopisných znakov znalkyňa uviedla, že podpis poručiteľky K. M. na alografnom závete zriadenom dňa 10.11.2010 nie je jej vlastnoručným podpisom.
Právny zástupca žalobcov navrhol podanej žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania poukazujúc na výsledky odborného znaleckého skúmania, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že podpis na závete nie je vlastnoručným podpisom poručiteľky. Iný dôkaz spochybňujúci záver znaleckého dokazovania nebol vykonaný. Poukázal aj na okolnosti nájdenia závetu žalovanou, ktorá si najskôr uplatnila svoje dedičské právo ako dedič v tretej dedičskej skupine, až následne predložila údajný závet.
Právny zástupca žalovanej poukázal na písomné vyjadrenie zhotoviteľa závetu C.. D. H. z ktorého je zrejmé, že závet jednoznačne urobila poručiteľka K. M., čo potvrdzuje aj výpoveď svedka C. F.. Podľa doplnenia z 19.09.2015 znaleckého posudku na doklade o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zápise stavby do operátu katastra nehnuteľností sú podpisy, ktoré nie sú zhodné s podpismi poručiteľky, podpis z 22.09.2005 je nešpecifikovaný. Nie je potom preukázané, že podpis na závete nie je podpisom poručiteľky. Keďže nejde o závet zriadený formou notárskej zápisnice, mohol sa objaviť aj neskôr po smrti poručiteľky. Žalovaná sa o poručiteľku dlhšie starala, vystrojila a financovala jej pohreb, závet našla neskôr. Navrhol zamietnutie žaloby, uplatňujúc si náhradu trov konania.
Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6D/13/201,1 Dnot 14/2011 je preukázané, že poručiteľka K. M., U.. XX.XX.XXXX zomrela 24.12.2010. Zápisnica o predbežnom vyšetrení u súdnej komisárky JUDr. Viery Hamorskej bola spísaná 04.02.2011 s F. M., A.. R.. Do zápisnice spísanej u notárky 06.04.2011 F. M., A.. R. uviedla, že od roku 2001 poručiteľke aktívne pomáhala s vedením domácnosti vzhľadom na jej zdravotný stav a chorobu. Asi od roku 2007, kedy sa jej podstatne zhoršil zdravotný stav, začali viesť spoločne aj domácnosť. Dňa 13.04.2011 Obec Svätý Kríž notárke oznámila, že neexistovali osoby, ktoré v tomto období žili v spoločnej domácnosti s nebohou, ani osoby odkázané na poručiteľku výživou. Od smrti svojho otca poručiteľka nežila v spoločnej domácnosti so žiadnou spolužijúcou osobu. Následne F. M. dňa 19.04.2011 osobne predložila notárke čestné prehlásenia ôsmych obyvateľov obce Svätý Kríž a jedného obyvateľa obce Galovany o tom, že F. M. skutočne trvale, nepretržite žila v spoločnej domácnosti s pani T. M., A.. M., U.. XX.XX.XXXX, minimálne rok pred smrťou poručiteľky a spolu s ňou sa starala o spoločnú domácnosť až do času jej smrti 24.12.2010. Do zápisnice spísanej notárkou 23.05.2011 F. M. uviedla, že ona sama má svoju domácnosť a poručiteľke pomáhala pri vedení jej domácnosti, nešlo o spolužitie v spoločnej domácnosti v zmysle citácie zákona. Dňa 03.06.2011 F. M. notárke predložila závet, ktorý mala spísať v advokátskej kancelárii JUDr. Petra Vargu v Lipt. Mikuláši poručiteľka K. M.. G. uviedla, že závet našla v dome poručiteľky v obývačke v polici s knihami. Z obsahu tohto závetu súd zistil, že bol spísaný v advokátskej kancelárii advokáta JUDr. Petra Vargu v Lipt. Mikuláši v prítomnosti svedkov JUDr. Petra Vargu a C. F.. Z obsahu tohto závetu vyplýva, že podpísaná K. M.Í., A.. M., U.. XX.XX.XXXX zriaďuje pre prípad svojej smrti pri plnom vedomí a po dobrom uvážení tento závet: všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanecháva F. M., A.. R., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.. XXX E. L.. Toto je jej posledná vôľa a želá si, aby bola takto splnená. Závet je zhotovený v Liptovskom Mikuláši 10.11.2010, obsahuje podpis K. M.. Svedkovia potvrdili svojimi podpismi, že K. M., A.. M., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. L. XXX, pred nimi ako súčasne prítomnými vyššie uvedený závet vlastnoručne podpísala a výslovne prejavila, že listina obsahuje jej poslednú vôľu.
Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Dedenie je všeobecným prechodom práv a povinností po zomrelej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak. Podľa platného Občianskeho zákonníka možno dediť iba z dvoch právnych dôvodov, a to zo zákona, alebo zo závetu. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti (mortis causa). Závet musí poručiteľ urobiť osobne. Pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia mať písomnú formu, ktorá sa dovršuje podpisom závetcu a v prípade závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka aj podpismi svedkov. Pod podpisom treba rozumieť také vpísanie mena, aké závetca obvykle používa. Podpis sa musí urobiť vždy tak, aby ho bolo možné identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis závetcu. Alografný je závet, ktorý nenapísal poručiteľ vlastnou rukou, závetca ho však musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa potom musia na závet podpísať. Aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov každého jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti súd ustálil, že závet z 10.11.2010 poručiteľky K. M. zriadený alografnou formou je neplatný z dôvodu jeho vlastnoručného nepodpísania poručiteľkou. Tento záver podporuje najmä výsledok znaleckého dokazovania, ktorý je však v rozpore s písomným vyjadrením JUDr. Vargu a svedka C. F. a žalovanej. Súd sa pri hodnotení týchto protirečivých dôkazov priklonil na stranu záverov znaleckého posudku z dôvodu, že bol vypracovaný na základe podrobného skúmania vlastnoručných podpisov závetkyne vyhotovených v minulosti aj v čase približne zodpovedajúcom času zriadenia závetu, zohľadniac aj jej nepriaznivý zdravotný stav. Znalecký posudok je výsledkom aplikácie vedeckých, exaktných metodík a odborných znalostí znalkyne (ktorá nesie za nesprávne závery znaleckého skúmania trestnoprávnu zodpovednosť), neovplyvnených vonkajšími okolnosťami. Rovnako nesú trestnoprávnu zodpovednosť za krivú výpoveď svedkovia. Pokiaľ však ide o svedeckú výpoveď svedka F., v prítomnosti ktorého mala poručiteľka závet podpísať, tento si totožnosť osoby, ktorá závet pred ním podpísala, žiadnym spôsobom neoveril, je preto irelevantná skutočnosť, že na pojednávaní poručiteľku na žalovanou predloženej fotografii opoznal. Od doby tvrdeného podpísania závetu po podania jeho svedeckej výpovede navyše uplynul dlhší časový úsek. Svedeckú výpoveď druhého svedka JUDr. Petra Vargu (v čase zriadenia závetu advokáta, v ktorého kancelárii mal byť závet spísaný) sa vzhľadom na jeho dlhodobé a vážne ochorenie (ktorému podľahol) zabezpečiť nepodarilo. Svoje poznatky k veci však uviedol vo vyjadrení žalovanej k podanému návrhu. Jeho tvrdenie o tom, že závet podpísala poručiteľka K. M. je vyvrátené výsledkami znaleckého skúmania a dôveryhodnosť jeho osoby a jeho písomného vyjadrenia je značne znížená už len samotným faktom, že od 25.07.2011 podľa zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory nie je evidovaný ako advokát, napriek tomu dňa 13.09.2011 ako advokát prijal od žalovanej plnomocenstvo na zastupovanie v tomto súdnom konaní, ktoré bolo predložené súdu 16.09.2011. Súd pri hodnotení dôkazov a rozhodnutí vychádzal aj zo správania žalovanej pred začatím tohto súdneho konania, najmä z jej postupu v dedičskom konaní po poručiteľke K. M. a z okolností, za ktorých žalovaná súdnej komisárke prejednávajúcej dedičstvo závet predložila. Urobila tak až po vyvrátení pravdivosti jej tvrdenia o tom, že s poručiteľkou žila jeden rok pred jej smrťou v spoločnej domácnosti. Žalovanej nemožno uprieť veľmi pekný vzťah s poručiteľkou ani to, že s ňou trávila viac času, starala sa o ňu, poskytovala jej pomoc a oporu v určite väčšom rozsahu ako žalobcovia, no táto skutočnosť je pre uznanie platnosti závetu nepostačujúcou.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a§ 151 ods. 1 Obč. súd. por.. Súd priznal v konaní úspešným žalobcom právo na náhradu trov, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Keďže bolo konanie začaté 08.07.2011, pri priznávaní náhrady trov konania za úkony právnych služieb poskytnuté do 30.06.2013 je potrebné vychádzať v zmysle § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa predpisov účinných do 30.06.2013, za úkony právnych služieb poskytnuté od 01.07.2013 podľa právnej úpravy účinnej po tomto dátume. Žalobcovi si uplatnili trovy za celé konanie podľa práva účinného do 30.06.2013. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky účinnej do 30.06.2013 bola základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13-ina výpočtového základu, čo predstavuje v r. 2011 čiastku 57 eur (z nej žalobcovia vychádzali pri uplatnení náhrady trov konania aj v ďalších rokoch, kedy bola jej čiastka vyššia). Do úmrtia pôvodného žalobcu v I. rade (28.09.2013) právny zástupca poskytoval služby dvom žalobcom, preto sa základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. zníži o 50%. Znamená to, že za zastupovanie dvoch osôb by odmena bez zníženia patrila vo výške 114 eur (57 x 2), po jej krátení o 50 % je to 57 eur. Právny zástupca vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby čiastkou 85,50 eur (57 eur + 28,50 eur), čím však aplikoval princíp výpočtu odmeny podľa § 13 ods. 3 cit. vyhl., vzťahujúci sa na spojenie dvoch alebo viacerých vecí (aj keď základnú sadzbu tarifnej odmeny nezvýšil o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ale o polovicu). Po úmrtí pôvodného žalobcu I. zastupoval právny zástupca troch žalobcov, za čo patrí odmena 90,10 eur/úkon (60,07 x 3 : 2), uplatnená bola čiastkou 85,50 eur. Za úkony právnej služby poskytnuté v roku 2011 (príprava, prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby, zastúpenie na pojednávaní 03.10.2011 odročenom bez prejednania veci) patrí odmena v celkovej výške 128,25 eur (2 x 57 + 14,25). Za zastúpenie na pojednávaní 23.10.2012 v trvaní od 12.30 hod. do 14.45 hod. by patrila odmena 117,38 eur (2 x 58,69 eur), bola však uplatnená zo základnej sumy 57 eur, čo je za viac ako dve hodiny pojednávania 114 eur. Sumou 57 eur/úkon bola uplatnená odmena aj za zastúpenie na pojednávaniach v dňoch 03.12.2014 a 26.10.2015 (nárok za zastúpenie na pojednávaní 29.10.2014 uplatnený nebol), za ktoré patrí v uplatnenej výške 85,50 eur (57 x 3 : 2) . Celková odmena je 413,25 eur. Za každý úkon právnej služby patrí tzv. režijný paušál, a to vo výške 22,23 eur za tri úkony právnej služby z roku 2011 (3 x 7,41 eur), za jeden úkon právnej služby z roku 2012 vo výške 7,63 eur, za jeden úkon právnej služby z roku 2014 vo výške 8,04 eur a za jeden úkon z roku 2015 vo výške 8,39 eur, spolu 46,29 eur. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. neumožňuje v § 16 ods. 3 priznanie tejto náhrady osobitne za každého zastupovaného. Odmena za právne služby poskytnuté v roku 2012, 2014 a 2015 v sume 301,43 eur (114 + 85,5 x 2 + 8,04 + 8,39) patrí zvýšená o 20% DPH (60,29 eur), keďže právny zástupca žalobcov je jej platiteľom od 07.02.2012, čo preukázal fotokópiou osvedčenia o registrácii pre DPH. Celkovo sú trovy právneho zastúpenia vo výške 519,83 eur a s náhradou súdneho poplatku zaplateného zo žaloby čiastkou 99,50 eur sú trovy konania 619,33 eur . Na ich zaplatenie, s poukazom na § 149 ods. 1 Obč. súd. por. k rukám žalovanú k rukám právneho zástupcu zastupujúceho žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že ( § 205 ods. 2 Obč. súd. por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ si povinná dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môžu oprávnení podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.