Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou vo veci navrhovateľky: X. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Erikou Mochnackou, so sídlom T.G. Masaryka 14/A, Lučenec proti označenému otcovi: R. E., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. D. XX, B., toho času J. XX, B., za účasti maloletého dieťaťa: C. C., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Súd konanie čo do určenia otcovstva R. E. k C. C., nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e .

II. Maloletý C. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á a p o v i n n á dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 150,--Eur mesačne najneskôr do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky počnúc od 27.10.2021.

IV. Zameškané výživné od 27.10.2021 do rozhodnutia súdu vo výške 1.974,20 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 50,--Eur mesačne pod stratou výhody splátok ak nezaplatí čo i len jednu splátku.

V. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým C. každú sobotu od 15:30 hod do 16:30 hod za prítomnosti matky.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.10.2021 bol tunajšiemu súdu predložený návrh matky na určenie otcovstva k maloletému a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Svoj návrh odôvodnila tým, že od roku 2015 žila v partnerskom zväzku s označeným otcom. Neskôr uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Uvedené manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. zo dňa 21.09.2017. Po rozvode manželia opätovne obnovili spolužitie, avšak pre opakované nevery zo strany domnelého otca vzťah ukončili. Matka zostala s domnelým otcom sporadicky v kontakte, sporadicky sa intímne stýkali. Po ich rozchode sa im XX.XX.XXXX narodil syn B. C.. Odporca odmietal uznať otcovstvo, preto sa navrhovateľka obrátila na súd. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. V roku 2020 domnelý otec opätovne vyhľadal navrhovateľku, pričom sa intímne zblížili a navrhovateľka otehotnela. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil ďalší syn C. C.. Po celý čas sa navrhovateľka stretávala len s domnelým otcom, teda v čase rozhodnom pre počatie sa nestýkala so žiadnym iným mužom. Zákonná domnienka tak nasvedčuje tomu, že otcom je domnelý otec. Od

narodenia sa o maloletého stará výlučne navrhovateľka. S odporcom je v síce v kontakte, avšak domnelý otec neprejavuje záujem v starostlivosti o maloletého. Po jeho narodení na neho neprispel žiadnymi finančnými prostriedkami. Na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. domnelý otec platí výživné na maloletého B. vo výške 150,--Eur mesačne, ktoré nie je uhrádzané riadne a včas. Okrem toho sa s maloletými B. stretáva veľmi sporadicky a pri stretnutiach maloletého C. absolútne ignoruje. Navrhovateľka má okrem maloletého C. ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k maloletému Q., ktorý je žiakom X. ročníka Základnej školy v B. a k maloletému B. C., ktorý XX.XX.XXXX dosiahol 2 roky. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 275,90 Eur mesačne, rodinné prídavky na tri deti v sume 76,50 Eur mesačne a zároveň aj výživné, ktoré jej otec prispieva nepravidelne v sume 150,--Eur mesačne. Býva u svojej starej matky v Y., na bývanie neprispieva, nakoľko nemá na to finančné prostriedky. Domnelý otec dlhodobo nikde nepracuje. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B. má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Má dvoch maloletých synov vo veku 15 rokov a 4 roky, kde platí výživné v sume 265,--Eur na obe deti. Zo súčasného príjmu matky, matka uhrádza výdavky na stravu vo výške 400,--Eur, dojčenecké mlieko, plienky, vlhčené obrúsky, hračky vo výške 200,--Eur, drogéria vo výške 20,--Eur, oblečenie dostáva do daru od známych a príbuzných. Na maloletého Q. sumu 30,--Eur, lieky pre maloletého C. vo výške 30,--Eur, internet vo výške 12,--Eur, telefón vo výške 12,--Eur pre matku a 8,--Eur pre maloletého Q.. Od júla 2021 bola navrhovateľka s maloletým 2 krát v nemocnici pre akútnu obštrukčnú bronchitídu. Maloletý je liečený v Pediatrickej imunologickej a pneumologickej ambulancie MUDr. B.. Zdravotný stav maloletého vplýva aj na výšku výdavkov matky, súvisiacich s liečbou dieťaťa. Keďže rodičia spolu nežijú, je potrebné upraviť aj rodičovské práva a povinnosti. Navrhujú maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného v sume 150,--Eur mesačne, počnúc od 23.03.2021. Styk nežiadajú upraviť, nakoľko otec neprejavuje záujem. 2. Dňa 08.02.2022 domnelý otec predložil súdu dohodu o vykonaní práce zo dňa 14.12.2021 uzavretú medzi zamestnávateľom P. D..O..M.. a domnelým otcom na pracovnú úlohu - preprava tovaru v rámci Európskej únie v rozsahu 350 hodín v kalendárnom roku. Pracovná úloha vykonávaná od 15.12.2021 do 31.12.2021, dohodnutá odmena 4,247 Eur za hodinu v hrubom. Taktiež dohodu o vykonaní práce č.2022/02 zo dňa 10.01.2022, v zmysle ktorej otec uzavrel dohodu so zamestnávateľom P. D..O..M.., na pracovnú úlohu preprava tovaru v rámci Európskej únie v rozsahu 350 hodín v kalendárnom roku. Pracovná úloha mala byť vykonaná od 10.01.2022 do 31.03.2022. Dohodnutá odmena 4,379 Eur za hodinu v hrubom. 3. Dňa 28.02.2022 sa vo veci konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila navrhovateľka, prítomná však jej právna zástupkyňa, prítomný domnelý otec ako aj kolízna opatrovníčka. 4. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že v čase rozhodnom sa intímne stýkala iba s označeným mužom, ktorého pokladá za biologického otca maloletého dieťaťa. S ním má aj ďalšie dieťa, ku ktorému takisto nechcel priznať otcovstvo až následne počas súdneho konania bolo otcovstvo uznané súhlasným vyhlásením rodičov. Domnelý otec o maloletého neprejavuje žiaden záujem, nepodieľa sa na starostlivosti a to ani finančne a s maloletými sa ani nestýka. Rovnako sa nestýka ani s dieťaťom, ku ktorému uznal otcovstvo, neprispieva pravidelne na jeho výživu. Matka sa musí prostredníctvom jeho rodinných príslušníkov domáhať zaplatenia výživného. 5. Otec na pojednávaní poprel, že je biologickým otcom maloletého. Uviedol, že sa intímne stýkal s navrhovateľkou, ale v uvedenej dobe mala aj iných chlapov, s ktorými sa mohla intímne stýkať. V súčasnosti nemá z čoho platiť ani výživné, ani nájomné. To uhrádza za neho jeho otec. Dokáže robiť, avšak jeho finančná situácia je taká, že v súčasnosti je na neho začaté vymáhanie pohľadávky a má mínusový stav účtu. Zároveň ho navrhovateľka k deťom nechce pustiť. 6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej správe a majú za to, že určenie otcovstva k maloletému je v záujme maloletého. 7. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 19.10.2022, ktorého sa zúčastnil domnelý otec, navrhovateľka, jej právna zástupkyňa ako aj kolízna opatrovníčka. 8. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že matka v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok vo výške 370,--Eur mesačne, zároveň má súdom určené výživné na maloletého B. vo výške 150,--Eur mesačne. V súvislosti s výdavkami poukázala na podaný návrh avšak čo do výdavkov na maloletého Q. došlo k zvýšeniu na sumu 50,--Eur mesačne. Zároveň uviedla, že z dôvodu zlého zdravotného stavu maloletého C. nie je predpoklad, že matka sa bude môcť po uplynutí rodičovskej dovolenky zamestnať. Zároveň ani maloletý B. nenastupuje do materskej škôlky, keďže má odklad zo zdravotných dôvodov. V záverečnej reči zotrvala na písomných vyjadreniach ako aj ústnych prednesoch. 9. Otec na pojednávaní uviedol, že býva v dome na J. XX, ktorý je vo vlastníctve otcovej partnerky. Býva tam so staršou ženou, s ktorou niekedy má vzťah inokedy nie. Neplatí za tento dom, výdavky

uhrádza jeho otec a jeho partnerka. Otec nepracuje, zakázal mu to jeho otec. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom nenavštevuje ani internistu ani kardiológa. Naposledy bol na kontrole v júni 2021. Taktiež uviedol, že sa o maloletého dokáže postarať, nakoľko zvládal starostlivosť aj o predchádzajúce maloleté deti a maloletého chce lepšie spoznať. V záverečnej reči uviedol, že by chcel platiť výživné len v sume 100,--Eur mesačne a sumu 50,--Eur by hradil na zameškané výživné. 10. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že určenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, pričom je potrebné zohľadniť možnosti a schopnosti zo strany otca. 11. Matka na pojednávaní uviedla, že maloletý je na ňu naviazaný. Snaží sa, aby deti chodili spať rovnako, dáva ich spať okolo 12:00 hod a spia v závislosti od potreby od 1 do 3 hodín. Spávajú len raz denne. 12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania, pričom zistil skutočný a právny stav veci: Z lekárskej správy maloletého je zrejmé, že dňa 07.10.2021 prišiel na akútne vyšetrenie po prepustení z nemocnice a vypršaní karantény. Bol hospitalizovaný pre obštrukčnú bronchitídu. Zo správy zo všeobecnej nemocnice s poliklinikou zo dňa 18.10.2021 je zrejmá recidíva obštrukčnej bronchitídy u maloletého, doporučené pokračovanie v liečbe.

13. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka sa osobne stará o dieťa do 6 rokov od 02.12.2019. Otec nie je evidovaný od 19.12.2017 v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenou sociálnou poisťovňou a nepoberá dávky sociálneho poistenia. 14. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.11.2017 do 18.10.2018. Od 01.12.2019 je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 275,90 Eur a prídavku na dieťa v sume 76,50 Eur. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov od 01.04.2020 do 14.11.2020. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok. 15. Z oznámenia daňového úradu je zrejmé, že otec nie je u správcu dane evidovaný ani registrovaný. Matka nepodala daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 a 2020. 16. Zo správy z prešetrenia pomerov je zrejmé, že otec je dobrovoľne nezamestnaný bez príjmu. V spoločnej domácnosti žije v priateľkou D. C. a jej maloletými deťmi. Bývajú v 3- izbovom byte, ktorý majú v prenájme. Výdavky súvisiace s užívaním predmetného bytu predstavujú sumu 600,--Eur mesačne za nájomné, elektrickú energiu, vodu a plyn. Domnelý otec je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Š. M. rok výroby 2007. S maloletými C. sa stretol od narodenia jeden krát. Na maloletého neprispel žiadnou sumou ani mu nič nezakúpil. S otcovstvom nesúhlasil a žiadal testy DNA. Matka poskytuje osobnú starostlivosť trom maloletým deťom, pričom dve pochádzajú zo vzťahu s domnelým otcom. Aktuálne sa matka zdržiava u starej matky v rodinnom dome v B.R., kde má k dispozícii vrchné podlažie zariadené ako obývacia izba a spálňa. Priestory sú zariadené účelovým nábytkom. Deti majú samostatné lôžka na spanie, kútik na hranie s dostatkom hračiek a edukačných detských pomôcok. Hygiena bola na veľmi dobrej úrovni. Maloleté deti vykazovali známky dobrej starostlivosti, pôsobili spokojným dojmom a intenzívne vyhľadávali blízkosť matky. Matka uviedla, že starej matke mesačne prispieva sumu 200,--Eur. Ostatné výdavky uhrádza tak ako to popisovala vo svojom návrhu. Uviedla, že označený otec je biologickým otcom maloletého, pretože v rozhodnom období mala s ním intímny pomer. 17. Z prepúšťacej správy otca zo dňa 28.06.2021 je zrejmé, že otec bol hospitalizovaný za účelom doriešenia jeho bolesti na hrudníku. Bola mu diagnostikovaná nestabilná angína pectoris a koronárna choroba srdca. 18. Z výplatných pások predložených otcom je zrejmé, že za december 2021 odpracoval 12 dní, pričom dosiahol čistú mzdu vo výške 188,32 Eur. Za január odpracoval 16 dní a bola mu vyplatená čistá mzda vo výške 474,15 Eur. 19. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracované znalcom C.. X. Y., G.., bolo potvrdené, že domnelý otec je otcom maloletého s pravdepodobnosťou 99,99%. 20. Podľa ustanovenia , ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. 21. Podľa ustanovenia , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

22. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

31. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

32. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že domnelý otec je otcom maloletého C., pričom otcovstvo otec uznal dňa XX.XX.XXXX. Súd z daného dôvodu konanie v časti určenia otcovstva zastavil.

36. Súd rozhodoval len čo do úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému. Medzi rodičmi nebol spor o tom, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, otec s uvedeným súhlasil. Vzhľadom na to, že maloletý je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, pričom otec prejavil súhlas so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti, súd zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti matky.

37. Medzi rodičmi nedošlo k dohode ohľadom výšky vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Súd uvádza, že každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacích povinností. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného alebo peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloleté dieťa stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov sa uskutočňuje ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec je dobrovoľne nezamestnaný a neplní si vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, počtu vyživovacích povinností, musí mať vždy na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie nebolo žiadnym spôsobom ohrozené a to s poukazom na neustálu potrebu zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí. Súd v prípade povinného rodiča je povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkovými pomermi zase rozumieme vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí ako aj celkový životný štandard osoby povinnej. Súd musí pri hodnotení dôkazov vychádzať aj z princípov potencionality príjmov povinného rodiča. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávnenej osoby. Záujem zákonodarcu na zabezpečení ochrany oprávnených osôb siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Jeho účelom je zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval rozsah výživy. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou aj zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Požiadavka potenciality predstavuje povinnosť rodiča počínať si tak, aby v rámci svojich schopností a možností boli zabezpečené všetky odôvodnené potreby oprávnenej osoby. Podstatou princípu potencionality je to, že pokiaľ sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod pre konanie osoby povinnej z platenia výživného, súd vychádza z jej potencionálneho príjmu t.j. príjmu, ktorý by mohla dosahovať napr. pred rozviazaním pracovného pomeru.

39. Otec pracoval na dohodu a to v decembri 2021 a v januári 2022, kde dosiahol príjem ako vodič vo výške 474,15 Eur v čistom. V súčasnosti je otec bez práce a túto si ani nehľadá, t.j. je dobrovoľne nezamestnaný. Prácu si nehľadá z dôvodu, že mu to zakázal jeho otec. Otec nemá žiadne náklady

súvisiace s bývaním, nakoľko býva v nehnuteľnosti, ktorú vlastní partnerka otca a táto spolu s otcom uhrádza aj jeho náklady. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, tak na prehliadky k internistovi ani ku kardiológovi nechodí, naposledy bol v júni minulého roku, keď bol hospitalizovaný pre bolesti hrudníka. Otec v priebehu konania nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol tak závažný, pre ktorý by nemohol vykonávať akúkoľvek ľahšiu prácu. Súd poukazuje na to, že otec aj napriek svojmu zdravotnému stavu bol schopný pracovať, keď sa zamestnal ako vodič prepravy tovaru v rámci Európskej únie. Súd má za to, že pokiaľ otec by mal tak závažné zdravotné problémy, navštevoval by pravidelne špecialistov a bral by aj lieky, čo on ani neuvádzal. Zároveň pre závažné problémy so srdcom by nemohol pracovať ako vodič dopravného prostriedku. Súd má teda za to, že otec nemá také závažné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone práce. Otec je v produktívnom veku, kedy má na trhu práce dostatok pracovných možností a v rámci svojich schopností dokáže vykonávať akúkoľvek prácu primeranú jeho vzdelaniu. Otec v priebehu konania preukázal, že dokáže vykonávať prácu. Nie je zrejmé, prečo otec ukončil pracovný pomer, avšak už len samotná skutočnosť, že je dobrovoľne nezamestnaný a nemá záujem vykonávať prácu len skrz nariadenia svojho otca, pričom si je vedomí svojich vyživovacích povinností svedčí o jeho nezáujme a neochote podporovať a zabezpečovať svoje deti. Súd má teda za to, že otec svojim vlastným pričinením zapríčinil ohrozenie výživy maloletých detí. Otec je v produktívnom veku, má reálnu možnosť uplatniť sa na trhu práce v rámci Slovenska ako aj v zahraničí. Tvrdenie otca, že nemôže pracovať skrz nariadenia jeho otca nie je predpokladom pre zbavenie sa povinnosti otca prispievať adekvátnym výživným pre maloleté deti. Je takisto bez právneho významu tvrdenie otca, že nemá z čoho platiť súdom určené výživné. Súd zdôrazňuje, že plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti má prednosť pred všetkými výdavkami povinného rodiča. Súd dokazovaním zistil, že otec aj napriek tomu, že je dobrovoľne nezamestnaný bol schopný uzavrieť dohodu o úprave práv a povinností k svojim ostatným maloletým deťom, pričom na maloletého B. uhrádza sumu 150,--Eur mesačne a na maloletého I. S. R. sumou 100,--Eur mesačne na každé z detí. Vzhľadom na zdravotný stav otca na jeho možnosti a schopnosti vykonávať prácu, ako aj vzhľadom na to, že bol schopný v čase nevykonávania práce platiť výživné vo výške 350,--Eur na tri maloleté deti, súd je toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby za takéhoto stavu platil aj jemu výživné porovnateľné s ostatnými maloletými deťmi. Matka preukázala výdavky na maloletého v sume 350,--Eur, ktoré pozostávajú zo stravy vo výške 100,--Eur, mlieko, plienky, vlhčené obrúsky a hračky vo výške 200,--Eur, drogéria vo výške 20,--Eur, lieky vo výške 30,--Eur s poukazom na to, že otec sa o maloletého nezaujíma, nestretáva sa s ním a žiadnym spôsobom mu neprispieva ako aj s poukazom na to, že matka je na rodičovskej dovolenke, je toho názoru, že je povinný uhrádzať vyššie výživné ako matka, ktorá sa o maloletého aj osobne stará. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 150,--Eur mesačne, nakoľko takéto výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Je vecou otca, aby si usporiadal svoje aktivity tak, aby dokázal zabezpečiť výživu pre svoje maloleté deti, t.j. aby si našiel prácu. Otca nemôže ospravedlňovať skutočnosť, že zostáva doma len skrz nariadenia svojho otca aj napriek tomu, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči štyrom maloletým deťom.

40. Matka požadovala výživné odo dňa narodenia maloletého dieťaťa od XX.XX.XXXX. Vo svojom návrhu nijako nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa prečo nebol návrh zo strany matky na určenie otcovstva podaný skôr. Súd ani žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa nevidel, preto priznal zameškané výživné len odo dňa podania návrhu t.j. od 27.10.2021. Zameškané výživné na maloletého od 27.10.2021 do rozhodnutia súdu predstavuje sumu 1.974,20 Eur, ktorá pozostáva z alikvótnej časti výživného za 5 dní za október 2021 (t.j. 31 dní - 26 dní) t.j. 150 ÷ 31 dní x 5 dní = 24,20 Eur a 13 mesiacov x 150,--Eur = 1.950,--Eur, spolu vo výške 1.974,20 Eur ( t.j. 1.950,--Eur + 24,20 Eur). Súd povolil otcovi zaplatiť dlh v splátkach po 50,--Eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

41. Otec zároveň požadoval upraviť styk k maloletému dieťaťu, pričom počas celého konania nevedel špecifikovať časový interval, kedy by sa sním chcel stretávať, bolo to jednoznačne niekedy v sobotu. Súd po zistení skutočností, že maloletý má denný režim taký, že chodí spávať o 12:00 hod a prebúdza sa niekedy až o 15:00 hod upravil styk maloletého s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú sobotu od 15:30 hod do 16:30 hod za prítomnosti matky. Súd upravil styk za prítomnosti matky a to z toho dôvodu, že maloletý otca vôbec nepozná, stretol sa s ním len raz od svojho narodenia, pričom je útleho veku a teda nemusí si otca ani pamätať. Súd je však toho názoru, že je v záujme dieťaťa ako aj otca aby došlo k rozvoju vzájomného vzťahu, preto styk aj napriek výhradám matky upravil tak, ako je určené vo výrokovej časti rozsudku.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( a )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Podľa , je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().