Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38C-43-2022.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/43/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu X/: W., právne zastúpených : H. proti žalovanej: M. o nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.10.2022, doplnenom podaním zo dňa 10.10.2022, domáhali voči žalovanej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej až do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi JT. vstupovať a zdržiavať sa O. a nachádzajúcom na X. poschodí vchodu č. X st.avby so súpisných číslom XXX, . druh stavby: X - Bytový . dom, popis stavby: bytový dom N. postavenej na ulici N. a na parcele registra „. druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovanej na označenom Y. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili nasledovnými skutkovými okolnosťami : žalobcovia a žalovaná sú jediné deti poručiteľa V. ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, ďalej v texte len „poručiteľ“). Poručiteľ bol ku dňu smrti rozvedený a bol výlučným vlastníkom bytu J.edenom Okresným úradom N.oschodí vchodu J. so súpisných číslom XXX, na parcele registra „C“ č. XXXX o výmere XXX mX zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na Y.ďalej v texte len „byt“). Žalobcovia nemajú vedomosť o tom, žeby poručiteľ zanechal po sebe závet, preto ako dedičia v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pripadajú do úvahy žalobcovia a žalovaná. Žalobcovia, najmä však žalobca 1/ mal s poručiteľom veľmi blízky vzťah, pravidelne ho navštevoval a veľa krát ho volal aj sám poručiteľ kvôli problémom so žalovanou, ktorá žila od narodenia v spoločnej domácnosti s poručiteľom, a to aj po rozvode jej rodičov, keďže jej matka po rozvode s poručiteľom o ňu neprejavovala skoro žiadny záujem a žila aj mimo územia M.. Žalovaná, podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ aj z toho dôvodu začala mať v detstve problémy s omamnými látkami, ktoré pretrvali až dodnes. Poručiteľ sa jej od začiatku snažil pomôcť a práve aj na jeho popud žalovaná absolvovala viaceré liečenia, no bohužiaľ neúspešne. Po dosiahnutí plnoletosti už odmietla nastúpiť na akékoľvek liečenie. Vplyvom užívania omamných látok sa zmenilo aj správanie žalovanej, ktorá začala byť nekontrolovateľná, drzá a aj agresívna k iným ľudom, ako aj k sebe samej (samo ubližovanie), nechodila do školy a mala vymeškaných veľa hodín, dokončila trojročné štúdium na učilišti bez maturity. Žalovaná nikdy ani nepracovala, a ani neprejavovala záujem o akúkoľvek prácu. Jej drogová závislosť ju dohnala až k tomu, že odišla z bytu a zdržiavala sa na neznámom mieste a k poručiteľovi prišla len vtedy, keď nemala kam ísť a potrebovala peniaze. Poručiteľ z lásky k nej ju vždy zobral k sebe a veril, že jej ešte dokáže pomôcť, po čase však hoci jej dovolil ostať v byte, jej už odmietal dávať akékoľvek peniaze, preto žalovaná začala kradnúť poručiteľovi peniaze a veci, ktoré vedela následne speňažiť. Keď na to prišiel, konfrontoval žalovanú, ktorá začala byť agresívna , na čo poručiteľ volal políciu, a žalovaná po ich príchode peniaze, resp. veci vždy vrátila. Poručiteľ vzhľadom na to, že mal žalovanú rád, odmietol dať súhlas s trestným
stíhaním. Žalovaná sa nevhodne správala aj tým, že si do bytu bez súhlasu poručiteľa vodila iné drogovo závislé osoby, ktoré sa nevhodne správali k poručiteľovi, priam až agresívne. Keď ich poručiteľ z bytu vyhodil, prespávala žalovaná spolu s nimi v spoločných priestoroch obytného domu. Susedia žiadali poručiteľa ako aj žalobcu, aby už žalovanú nepúšťali do bytu a ani do spoločných priestorov, ktoré znečisťovali. Podľa posledných informácií od susedov sa po smrti poručiteľa žalovaná snažila spolu s inými drogovo závislými osobami dostať do bytu, dokonca zvonila susedom a pýtala od nich kľúče od bytu, keďže podľa tvrdenia svoje vlastné stratila. Poručiteľ mal podľa tvrdenia pracovníčky miestneho úradu záujem o odhlásenie žalovanej z trvalého pobytu k bytu v septembri, čo už nestihol. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobcovia obávajú, že žalovaná vzhľadom na svoju dlhodobú drogovú závislosť, sa bude snažiť buď zobrať a predať z bytu veci za účelom získania hotovosti pre zabezpečenie si omamných látok alebo bude byt využívať pre seba a pre iné drogovo závislé osoby a byt poškodia. Oboma konaniami teda hrozí, že byt bude poškodený, resp. zničený a že dôjde k odcudzeniu alebo zničeniu majetku, ktorý patrí do dedičstva po poručiteľovi, čím je podľa žalobcov preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovia poukazujú na to, že účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ani žiadnym iným spôsobom.
3. Žalobcovia 1/ a 2/ na osvedčenie návrhu doručili spolu s návrhom nasledovné listinné dôkazy : úmrtný list L.ekárske správy, list otcovi z liečenia, Čestné vyhlásenie W. Čestné vyhlásenie susedov, Čestné vyhlásenie pracovníčky miestneho úradu,
Aplikované zákonné ustanovenia : 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods.3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
10. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
11. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12. Podľa článku 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej v texte len „Ústavy Slovenskej republiky“) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
13. Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
14. Podľa článku 13 ods. 1, písm. a) Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
P r á v n y záver :
15. Predmetom tohto konania je návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej až do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi V. vstupovať a zdržiavať sa v byte.
16. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinami predloženými žalobcom má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
17. Neodkladné opatrenia participujú na plnení cieľov civilného sporového konania, ale súčasne sa podieľajú aj na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a tiež čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.
18. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, avšak je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
19. V tomto prípade po oboznámení sa so skutočnosťami tvrdenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcami 1/ a 2/, súd dospel k záveru, že ide o neodkladné opatrenie pred začatím súdneho konania, pričom zistil, že v čase rozhodnutia nie sú dané dôvody pre bezodkladnú úpravu práv a povinností medzi stranami sporu z dôvodu, že pri kolízii dvoch subjektívnych ústavných práv, t.j. právo žalobcov 1/ a 2/ vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a právo žalovanej na obydlie (čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) súd uprednostnil právo na obydlie pre žalovanú.
20. Súd v tomto strete ústavných práv, za silnejšie, resp. za prednostnejšie právo, uznal právo žalovanej na obydlie, nakoľko sa jedná o 19 ročnú osobu, ktorá v byte od narodenia s otcom (poručiteľom) bývala, o ktorú sa jej matka nezaujímala, ktorá má od svojich 14 rokov diagnostikovaný zdravotný problém (užívanie omamných látok), ktorá je bez pracovného zaradenia, a teda bez stáleho pravidelného príjmu a hlavne, bez vyriešenej otázky bývania, na rozdiel od žalobcov 1/ a 2/, ktorí v súčasnosti majú vyriešenú otázku bývania. Za tejto nepriaznivej situácie pre žalovanú by bolo v rozpore s morálnymi zásadami spoločnosti zamedziť žalovanej jedinú istotu, ktorú v súčasnosti má, a to právo na bývanie v byte, v ktorom spolu s poručiteľom od jej narodenia bývala. Toto právo na bývanie však neznamená právo na scudzovanie, či iné disponovanie so spoločným hnuteľným a nehnuteľným majetkom zo strany žalovanej, a už vôbec nie tretími osobami.
21. Okrem toho je nevyhnutné uviesť, že žalovaná pri rešpektovaní ust. §§ 460 a 461 Občianskeho zákonníka, sa dňom smrti poručiteľa XX.XX.XXXX stala rovnako ako žalobcovia 1/ a 2/, podielovým vlastníkom bytu, na základe čoho má v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka rovnaké právo ako žalobcovia 1/ a 2/ byt držať a užívať (v rámci svojho dedičského podielu).
22. Na druhej strane však súd uznáva zákonné právo žalobcov 1/ a 2/ na ochranu vlastníctva k spoločnému bytu, ale v kolízii s právom na bývanie žalovanej sa ich návrhu v znení vymedzenom v návrhu, nedalo vyhovieť. Je preto potrebné zo strany žalobcov spoločný majetok pred jeho znehodnotením či už zo strany žalovanej, alebo tretích osôb, zabezpečiť inými zákonnými prostriedkami.
23. V rámci dobrých mravov však nemôže byť právo na majetok povýšené nad právo bývania čerstvo plnoletej osoby, navyše so zadefinovaným zdravotným problémom, ktorá naopak potrebuje pomoc. Týmto rozhodnutím sa však nepripúšťa znehodnocovanie majetku zo strany žalovanej.
24. Súd preto v súlade s článkom 13 ods. 1, písm. a) Ústavy Slovenskej republiky nemohol žalobcami navrhované povinnosti žalovanej uložiť, nakoľko by to bolo v rozpore so základnými ústavnými právami a slobodami žalovanej, preto návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
25. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol tak, že procesne neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).