Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX U., dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke: E. U., bytom T.P. XXX/X, XXX XX U., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Ž. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX U., prechodne bytom XX V. S., T., F., F., F. XTL, I. a otec W. A., nar. XX.XX.XXXX, t.č. ÚVTOS Ilava, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e náhradnú osobnú starostlivosť starej matky E. U., ktorej bol mal. D. zverený rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -55 zo dňa 14.3.2003, právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd z v e r u j e mal. D. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, právoplatnosťou tohto rozsudku.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. U. mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -55 zo dňa 14.3.2003 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému D..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala na Okresný súd Skalica dňa 18.06.2015 návrh, opravený a doplnený dňa 22.07.2015, ktorým žiadala zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť a zveriť maloletého D. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné na dieťa vo výške 30,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2012 uzatvorila manželstvo s E. C.. Žijú v Anglicku, kde obaja pracujú. Majú tam prenajatý dom, kde má maloletý zariadenú detskú izbu. Odlúčenie znášajú veľmi ťažko.

Stará matka sa k návrhu písomne nevyjadrila. Vyjadrila sa až na pojednávaní s tým, že sama navrhla zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť a zveriť maloletého matke.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil.

Otec bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie nepožiadal a napriek výzve súdu nepožiadal ani o vypočutie vo veci prostredníctvom dožiadaného súdu. K veci sa nijakým spôsobom nevyjadril. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v , súd vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, starej matky, zástupcu Okresnej prokuratúry Skalica, rodným listom, obsahom spisu sp. zn. , lustráciou v ZVJS, správami ÚVTOS Ilava, správami Sociálnej poisťovne, správami zo šetrenia pomerov a správami ÚPSVaR a zistil tento skutkový stav:

Rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -55 zo dňa 14.03.2003 súd zistil, že maloletý D. bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. Otec a matka boli zaviazaní prispievať na výživu maloletého každý sumou 300,- Sk mesačne. V čase rozhodovania súd vychádzal zo skutočností, že matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, túto starostlivosť nezabezpečovala, riadne sa o maloletého nestarala, nevenovala mu dostatok času pre jeho výchovu a riadne zabezpečenie jeho potrieb.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že žiada zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti. V I. bývajú s manželom v rodinnom dome v prenájme. Iné vyživovacie povinnosti okrem mal. D. nemá. Otec mal. D. je naďalej vo VTOS. Nie sú s ním vôbec v kontakte. Otec maloletého od malička v podstate maloletého ani nepozná, nijako ho nekontaktoval a neplatí na neho ani výživné. Maloletý bol celé dva mesiace u matky v I. na prázdninách a všetko bolo v poriadku. Matka je v I. zamestnaná v kuchyni, pracuje ako upratovačka. Mesačne spolu s manželom zarobia cca 1.000 libier netto. Okrem prázdnin bola v dennodennom kontakte s maloletým, komunikovali cez skype. Matka v I. v súčasnosti navštevuje jazykový kurz a chceli by aby aj maloletý navštevoval jazykovú triedu a učil sa po anglicky.

Z výsluchu starej matky na pojednávaní súd zistil, že navrhla zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť. Je invalidnou dôchodkyňou, má zdravotné problémy. Po zdravotnej stránke jej robí problém naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Navrhla zveriť maloletého jej dcére, teda matke mal. dieťaťa. Aj samotný mal. D. chce byť zverený svojej matke. Mal. chce ísť nastálo k matke, boli pravidelne v kontakte. Všetky prázdniny maloletý chodil k matke.

Zástupca Okresnej prokuratúry Skalica navrhol návrhu vyhovieť a zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť.

Zo správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 07.10.2015 mal súd preukázané, že mal. D. skončil povinnú školskú dochádzku dovŕšením veku 16 rokov. Navštevoval Špeciálnu základnú školu v U., jeho študijné výsledky boli slabé. Mal. D. má veľmi dobrý vzťah so svojou starou matkou, ktorá riadne zabezpečovala jeho výchovu a starostlivosť. Bývajú v jednoizbovom nájomnom byte, ktorý je primerane a kompletne zariadený ich potrebám. Hygiena a čistota u maloletého je dobrá. Vzhľadom na pubertálne obdobie maloletého, má mal. D. na starú matku rôzne požiadavky, ktoré už nie je schopná napĺňať a vzhľadom na jej zdravotný stav odmieta naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Matka sa vie o maloletého dobre postarať, má vytvorené vyhovujúce bytové podmienky. Matka sa o maloletého dlhoročne zaujíma, pravidelne ho navštevuje. Okrem výživného ho podporuje aj vyššou čiastkou. Každý deň je v kontakte s maloletým. Pravidelne mu zakupuje oblečenie, obuv, nosí mu darčeky. V lete 2015 bol na prázdninách u matky v I.. Maloletý sa vyjadril, že chce bývať s matkou v I..

Zo správ ÚPSVaR v Senici súd zistil, že matka ani stará matka nie sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberajú dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Matka nepoberá žiadne iné štátne sociálne dávky. Stará matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne a náhradné výživné vo výške 9,96 eur mesačne.

Zo správy Soc. poisťovne Senica súd zistil, že stará matka poberá invalidný dôchodok vo výške 90,- eur mesačne. Žiadne iné dávky sociálneho poistenia nepoberá.

Zo správy ÚVTOS Ilava súd zistil, že otec nie je pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov pre nedostatok vhodnej práce vyhovujúcej jeho schopnostiam.

Podľa o rodine (Zákon o rodine) náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa . Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky bol podaný dôvodne. Súd v rámci vykonaného dokazovania zisťoval jednak pomery na strane rodičov maloletého D., pomery na strane starej matky, teda osoby, ktorej bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a v neposlednej rade záujem maloletého dieťaťa. Stará matka navrhla zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť. Je invalidnou dôchodkyňou, má zdravotné problémy. Po zdravotnej stránke jej robí problém naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Navrhla zveriť maloletého matke. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti rodiča, ktorý má samozrejme vytvorené riadne podmienky na výchovu maloletého dieťaťa, má prednosť pred náhradnou osobnou starostlivosťou inej osoby aj keď týmito osobami sú starý rodičia maloletého dieťaťa. Rodičia majú totiž prvoradé právo i povinnosť svoje maloleté dieťa vychovávať, pokiaľ pre jeho riadnu starostlivosť majú predpoklady a chcú ju aj uskutočňovať. Ide tu v podstate o takú zmenu pomerov, že nie je naďalej v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo u fyzickej osoby (u starej matky), ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň súd vždy zruší náhradnú osobnú starostlivosť, ak o to požiada osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené. Uvedená náhradná osobná starostlivosť o maloleté dieťa je totiž založená na zásade dobrovoľnosti a na tom, že fyzická osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, s tým súhlasí, a to nielen v čase, keď súd toto výchovné opatrenie vyslovuje ale aj počas celého výkonu tejto náhradnej starostlivosti. Keďže samotná stará matka požiadala o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, súd musel túto náhradnú osobnú starostlivosť zrušiť a zároveň rozhodnúť, ktorý z rodičov bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Samotný maloletý sa vyjadril, že chce byť nastálo zverený svojej matke. Napokon otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a preto výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa u neho neprichádza do úvahy. Matka v súčasnosti žije v I. aj s jej manželom. Majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého. Majú prenajatý rodinný dom, kde majú k dispozícii 3 izby, dve kúpeľne, obývaciu miestnosť a kuchyňu. Maloletý má zariadenú detskú izbu. Matka a jej manžel sú zamestnaní. S maloletým majú dobrý vzájomný vzťah. Maloletý chce byť u matky. V lete trávil prázdniny u matky v I.. Stará matka maloletého súhlasila s jeho zverením do osobnej starostlivosti matky. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, kde neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Maloletý má s matkou vytvorený dobrý vzťah, výchovné problémy nespôsobuje. Súd je toho názoru, že zverením maloletého D. do osobnej starostlivosti matky mu budú zabezpečené riadne podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti, teda výšky výživného súd pri určovaní výšky výživného otca na mal. D. prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočností, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený so zdravotných dôvodov. Z toho dôvodu súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. D. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č.

), čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum ( Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, atď. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle , sumy uvedené v (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec a kolízny opatrovník, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, písm. a/- f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )