Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Cb-128-2015.pdf
PDF · 100.08 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/128/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Igor Ragan, v právnej veci žalobcu : Ing. U. Kráľ, miesto podnikania 073 01 Sobrance, Tyršova XXX/XX, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: JUKOS, spol. s r.o., so sídlom Administratívna budova PD Bežovce, Bežovce 072 53, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Jánom Čisárom, advokátom, AK so sídlom Kukučínova 23, 040 01 Košice, o zaplatenie 631,98 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 253,15 €, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 215,65 € a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 37,50 €, tie na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
K. návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy XXX,XX € s príslušenstvom a trovy konania. F. nárok odôvodnil tým, že eviduje voči žalovanému neuhradené faktúry a to č. XXXXXX na sumu XXX,XX € splatnú dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej žalobca dofakturoval žalovanému z dôvodu nedodržania vzájomnej dohody o objeme mesačných objednávok prepravu bez nákladu z X,XX € na X,XX € a faktúru č. XXXXXX na sumu XX,XX € splatnú dňa XX.XX.XXXX ako penalizáciu faktúr po dátume splatnosti a to faktúry č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX. Sporné faktúry vrátil žalovaný žalobcovi ako neopodstatnené.
Súd vyhovel návrh a vydal dňa 2.7.2015 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor /č.l. 20/, ktorý odôvodnil tým, že žalobca nemá právny titul na podanie žaloby a nemá ani dohodu o cene. Žiadnu zmluvu v konaní doteraz nepreukázal a z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Faktúra je len účtovný doklad a musí sa opierať o písomný právny titul. Tieto skutočnosti absentujú aj z predložených faktúr. Zároveň namietal aj výšku úrokov z omeškania, lebo nevedel kedy právny vzťah vznikol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Faktúrou číslo XXXXXX /čl. 4/ zo dňa 15.9.2014 fakturoval žalobca pre žalovaného na základe nenaplnenia dohody dofakturáciu dopravy bez nákladu z 0,20 € na 0,38 € bez DPH a to u faktúry č. XXXXXX, č. 182014, č. XXXXXX a č. 242014, spolu sumu 558,79 €.
Faktúrou číslo XXXXXX /čl. 5/ zo dňa XX.X.XXXX fakturoval žalobca žalovanému sumu 73,19 € ako penalizáciu faktúr po dátume splatnosti a to sadzbu 0,05 % denne z faktúry č. 152014, č. 182014, č. 202014, č. 24214.
Žalobca listom zo dňa 27.4.2015 /čl. 6 - 7/ vyzval žalovaného na úhradu faktúr č. 432014 až 392014.
Podaním zo dňa 28.9.2015 /čl. 29 - 30/ žalobca ozrejmil, že obchodná spolupráca medzi žalobcom a žalovaným vznikla v máji roku 2010 na základe ústneho dohovoru žalobcu a konateľa žalovaného a bola bezproblémová až do roku 2014. Všetky objednávky prepravy tovaru pre žalovaného boli vykonávané výhradne telefonicky a len konateľmi žalovaného. Faktúry č. XXXXXX, č. 182014, č. XXXXXX a č. 242014 boli vystavené žalobcom na základe vykonanej prepravy tovaru pre spoločnosť žalovaného, objednávky prepravky tovaru boli vykonané telefonicky konateľmi žalovaného, preprava a dodanie tovaru je podložené medzinárodnými nákladnými listami ako aj dodacími listami, ktoré boli podpísané pri dodaní tovaru v rámci Slovenska. Faktúra č. XXXXXX bola vystavená na základe nedodržania ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným. Počas trvania obchodnej spolupráce medzi účastníkmi konania bola vykonávaná fakturácia prepravy tovaru jednotnou sadzbou za kilometre prepravy a to rovnaká čo sa týka jazdy s nákladom a jazdy bez nákladu až na sporný rok 2014. Faktúra č. XXXXXX bola vystavená na základe nedodržania dátumu splatnosti faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX.
Faktúrou č. 152014 /č.l. 31/ vystavenou dňa 27.5.2014 splatnou dňa 10.6.2014, fakturoval žalobca pre žalovaného prepravu tovaru s nákladom za ubehnutých 2 832 km v sadzbe 0,38 €/km bez DPH a bez nákladu za ubehnutých 1 729 km v sadzbe 0,20 € bez DPH, spolu s DPH sumu 1 706,35 €. Prílohou faktúry sú potvrdenia o vykonanej ceste /čl. 32 - 35/ a CMR /čl. 36 - 41/.
Faktúrou č. 182014 /čl. 42/ vystavenou dňa 13.6.2014, splatnou dňa 27.6.2014, fakturoval žalobca pre žalovaného prepravu tovaru s nákladom za ubehnutých 1 438 km v sadzbe 0,38 € bez DPH/km a bez nákladu za ubehnutých 510 km v sadzbe 0,20 € bez DPH, spolu s DPH sumu 737,09 €. Prílohou faktúry sú potvrdenie o vykonanej ceste /čl. 43 - 44/ a CMR /čl. 45/.
Faktúrou č. 202014 /čl. 46/ vystavenou dňa 24.6.2014, splatnou dňa 8.7.2014, fakturoval žalobca pre žalovaného prepravu tovaru s nákladom za ubehnutých 529 km v sadzbe 0,38 € bez DPH/km a bez nákladu za ubehnutých 190 km v sadzbe 0,20 € bez DPH, spolu s DPH sumu 286,82 €. Prílohou faktúry sú potvrdenia o vykonanej ceste /čl. 47/ a CMR /čl. 48/.
Faktúrou č. 242014 /čl. 49/, vystavenou dňa 2.7.2014, splatnou dňa 16.7.2014, fakturoval žalobca pre žalovaného prepravu tovaru s nákladom za ubehnutých 439 km v sadzbe 0,38 € bez DPH/km a bez nákladu za ubehnutých 158 km v sadzbe 0,20 € bez DPH, spolu s DPH sumu 238,10 €. Prílohou faktúry je potvrdenie o vykonanej ceste /čl. 50/ a CMR /čl. 51/.
Podaním zo dňa 15.10.2015 /čl. 55 - 56/ uviedol žalovaný, že so žalobcom mali nezrovnalosti s vykazovanými kilometrami. Prepravu pre žalovaného zabezpečujú aj iní dopravcovia, no ani jednému neplatia kilometre za pristavenie vozidla, prípade za dojazd vozidla domov po vyložení tovaru u žalovaného. Bežným prepočtom zistili, že žalovaný vo faktúrach číslo 15, 18, 20 a 24 z roku 2014 fakturoval oveľa viac kilometrov než by mal, čo žalovaný vyčíslil sumou cca 300,- €. Uvedené faktúry napokon žalovaný žalobcovi uhradil, s tým, že zároveň ukončil so žalobcom vzájomnú spoluprácu. Následne žalobca zaslal žalovanému penalizačnú faktúru, ako aj dofakturáciu 0,18 € za kilometer prejdený bez záťaže, odvolávajúc sa na nejakú ústnu dohodu. Tieto faktúry boli žalobcovi vrátené ako neopodstatnené. Na uvedených faktúrach č. 152014, č. 182014, č. 202014 a č. 242014 žalovaný neoprávnene fakturoval 1 159 km s nákladom a 569 km bez nákladu, čo predstavuje škodu žalovaného v čiastke 665,47 €. Zároveň prehlásil, že žalovaný so žalobcom nemal žiadnu dohodu, kde by sa žalovaný zaviazal na nejaký objem prepravy a to ani v písomnej, ani v ústnej forme. Vo svojich záznamoch žalovaný zistil, že keď sa dohadovali o cenách za kilometer jazdy s nákladom, bola dohodnutá sadzby 0,36 €/km a bez nákladu 0,20 €/km. Aj napriek tomu žalobca fakturoval sadzbu 0,38 €/km za prepravu s nákladom. Prílohou uvedeného podania je porovnanie kilometrov cez GPS u faktúr č. 152014, č. 182014, č. 202014, č. 242014 a sumarizácia neoprávnenej fakturácie. /čl. 57 - 63/.
Listom zo dňa 5.9.2014 /čl. 64/ žalovaný žiadal žalobcu o opravu faktúry č. 182014, č. 202014, č. 242014, keďže zistil nezrovnalosti vo vykazovaných kilometroch. Pri porovnaní kilometrových vzdialeností podľa GPS a priložených záznamov sú totiž značné rozdiely, ktoré žalovaný nemôže akceptovať. Podľa dohody mal žalobca fakturovať 0,36 €/km, v skutočnosti fakturoval 0,38 €/km. Nikto, kto vykonáva dopravu pre žalovaného nefakturuje kilometre za pristavenie vozidla, keďže to je v réžii prepravcu.
Listom zo dňa 18.9.2014 /čl. 65/ vrátil žalovaný žalobcovi faktúru č. 432014 ako neopodstatnenú. Zároveň uviedol, že žiadna písomná dohoda, na ktorú sa žalobca odvoláva neexistuje.
Listom zo dňa 23.10.2014 /čl. 66/ vrátil žalovaný žalobcovi penalizačnú faktúru, ktorú považuje za bezpredmetnú. Zároveň uviedol, že k oneskoreniu platenia nedošlo z dôvodu, že žalobca nechcel zaplatiť, ale mal problémy s vykázanými kilometrami, ktoré nezodpovedali skutočnosti.
Listom zo dňa 24.9.2014 /čl. 67/ vrátil žalovaný žalobcovi faktúru č. 432014 ako neopodstatnenú z dôvodu, že žiadna písomná dohoda, na ktorú sa žalobca odvoláva neexistuje. Zároveň oznámil, že pristúpil k úhrade dlžných faktúr za prepravu, avšak nie preto, že má žalobca pravdu, ale pretože žalovaný nemieni strácať čas a energiu.
Z listiny predloženej žalobcom na čl.68 spisu je uvedené, rukou písané poznámky zo stretnutia z 5.5.2014, kde je uvedený text: „Kráľ - doprava 0,36 € plný, prázdny 0,20 €.„
Na pojednávaní dňa 26.10.2015 žalobca ozrejmil, že v prípade faktúry č.492014 na sumu 73,19 € nejde o úrok z omeškania, ide o určitú sankciu, čiže zmluvnú pokutu, ktorá nemusí byť uvedená na faktúre. V prípade sadzby 0,05 % denne uvedenej v tejto faktúre poukázal, že oslovil iných podnikateľov, ktorí mu potvrdili, že takáto sadzba sa uplatňuje bežne. So žalovaným sú dlhoroční obchodní partneri a na základe toho sa neuzatvárala medzi nimi žiadna písomná zmluva. Bola ústna dohoda, keďže spolupracovali od mája 2010, kde sa žalobca fakturoval žalovanému za vykonanú prepravu jednotnú sadzba za ubehnuté kilometre. Jednotná sadzba sa vzťahovala tak na prípady, keď sa išlo s prázdnym kamiónom ako aj plným. Cena sa dohadovala podľa ceny nafty v tom danom období. Zároveň ozrejmil, že za roky 2010 - 2013 účtoval žalovanému jednotnú sadzbu za km, čo preukazoval vystavenými faktúrami za rok 2010 - sadzba 0,34 €/km bez DPH, za rok 2011 - sadzba 0,36 €/km bez DPH, za rok 2012 - sadzba 0,38 €/km bez DPH a za rok 2013 - sadzby 0,38 €/km bez DPH /prílohová obálka čl. 71/. Čo sa týka roku 2014, so žalovaným bola uzavretá dohoda, že žalobca bude fakturovať za plný kamión, resp. za cestu kamiónom s tovarom 0,36 € bez DPH/km a za prázdny kamión 0,20 € bez DPH/km, za podmienky že bude objem prepravy za daný bežný mesiac cca 4 000 - 5 000 km, bližšie si to už však nepamätal. V prípade, že sa objem prepravy v dohodnutej výške nedosiahne, vtedy sa bude účtovať jednotná sadzba 0,36 €/km bez DPH a to bez ohľadu či sa vykoná preprava s prázdnym, resp. s plným kamiónom, pretože inak by sa mu to ekonomicky neoplatilo. V máji roku 2014 žalobca žalovanému oznámil, že zvyšuje sadzbu za kilometrovné v prípade plného kamiónu na 0,38 €/km bez DPH, pretože išla cena nafty hore. Potvrdil, že v prípade faktúr č. 152014, č. 182014, č. 202014 a č. 242014 účtoval prepravu osobitne v sadzbe s nákladom a osobitne bez nákladu, pričom ho stále žalovaný uisťoval, že s to upraví na každý ďalší mesiac, tak to nechal tak. Aj keď v prípade faktúry č. 152014 je objem prepravy 4 560 km, čo by prípadne zodpovedalo dohode medzi účastníkmi konania, táto dohoda nemala platiť iba na jeden mesiac, ale na celé obdobie od 5 do 11 mesiaca kalendárneho roka 2014. Pripustil, že pôvodne vystavoval faktúry za rok 2014 s rozdielnou sadzbou kilometrovného, ale keďže mu následne aj napriek upomienkam žalovaný prestal uhrádzať vystavené faktúry, resp. k ich úhrade došlo oneskorene, čo vyplýva aj z penalizačnej faktúry č. 492014, to síce pôvodne chcel nechať tak, ale následne vystavil faktúru č. 432014, kde doúčtoval, resp. dofakturoval rozdiel v sadzbe prepravy bez nákladu z 0,20 €/km na 0,38 €/km bez DPH. Potvrdil, že žiadna písomná dohoda, resp. svedkovia ohľadom výšky sadzby prepravného nebola. Taktiež nemá k dispozícii žiadnu písomnú dohodu, čo sa týka penalizácie vo výške 0,05 % denne, tak ako to je účtované vo faktúre č. 492014.
Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní poprel nárok žalobcu v celom rozsahu. Poukázal, že je na žalobcovi aby preukázal svoje tvrdenia, pričom žalovaný zotrváva na svojich tvrdeniach, že neexistuje žiadna dohoda, resp. zmluva, na základe ktorej by sa mohlo účtovať preprava bez nákladu a s nákladom, tak ako to účtoval žalobca vo faktúre č. 432014. Čo sa týka faktúry č. 492014, sám žalobca uviedol že neexistuje žiadna písomná dohoda o zmluvnej pokute, to znamená, že súd takúto zmluvnú pokutu nemôže v konaní priznať.
V konaní vypočutý konateľ žalovaného Ing. Ján Marcinčák potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dlhodobo nadštandardná obchodná spolupráca, kde žalovaný využíval služby žalobcu ako dopravcu na prepravu tovaru. Spočiatku, keďže žalobca vykonával prepravy na menšie vzdialenosti, tak sa s ním dohodli, že sa mu budú preplácať všetky kilometre aj za jazdu s prázdnym motorovým vozidlom aj
za jazdu s plným v rovnakej sadzbe, hoci inak bežná prax je, že sa preplácajú iba kilometre keď je kamión vyťažený. To znamená, že je na dopravcovi, aby si on buď vyťažil prázdny kamión, alebo si to finančne vypočítal tak, aby mu to ekonomicky vyšlo. V rokoch 2010 - 2013 bola dohoda so žalobcom taká, že sa preplácali aj kilometre s nákladom aj bez nákladu v sadzbách, tak ako to uviedol žalobca. V roku 2014, niekedy pred začiatkom sezóny však vyvolal žalovaný so žalobcom jednanie, keďže počet kilometrov a objem vykonaných prepráv u žalobcu stúpal a dohodli sa, že za kilometer cesty s nákladom sa bude účtovať sadzby 0,36 €/km bez DPH a za kilometer cesty bez nákladu 0,20 €/km bez DPH. Poprel existenciu dohody, že v prípade ak sa neubehne určitý počet kilometrov, tak sa automaticky mení sadzba na jednotnú sadzbu 0,36 €/km bez DPH za ubehnutý kilometer či s nákladom alebo bez nákladu. Spolupráca so žalobcom bola v poriadku, následne však žalovaný preveroval počet ubehnutých kilometrov u žalobcu, ktoré žalobca fakturoval žalovanému a zistil, že žalobca fakturuje viac kilometrov, ako v skutočnosti bolo ubehnutých a to cca o 300,- € viac. Následne vyvolali jednanie, aby sa to ozrejmilo, uvedené sa však nevyjasnilo, preto sa žalovaný rozhodol, že ukončí spoluprácu so žalobcom a vyplatí mu vystavené faktúry, čo bude koniec vzájomnej spolupráce. Následne žalobca pre žalovaného vystavil faktúru č. 432014 a faktúru č. 492014, ktorá fakturácia je nedôvodná a preto tieto faktúry žalobcovi vrátili.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 625 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu (ods. 1). Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu (ods. 2).
Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (ods. 1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (ods. 2). Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále) (ods. 3).
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver :
V súlade s § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky rozhodujúce skutočnosti; označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Samotné občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. V sporovom konaní je teda účastník konania ktorý niečo tvrdí, povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje právo, pričom ide o skutočnosti rozhodujúce vo veci samej. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným bola dlhodobá obchodná spolupráca, na základe ktorej žalobca ako dopravca pre žalovaného ako odosielateľa vykonával jednotlivé prepravy tovaru, ktorých cenu si uplatňoval vystavením jednotlivých faktúr. Účastníci zhodne uviedli, že v rokoch 2010 - 2013 bola ceny dopravy dohodnutá jednotnou sadzbou za ubehnutý km, bez ohľadu či išlo o vykonanie prepravy s nákladom alebo bez nákladu. Uvedené napokon potvrdzujú aj faktúry vystavené žalobcom pre žalovaného v období 2010
- 2013. Pokiaľ ide o rok 2014, žalobca vystavoval pre žalovaného faktúry s rozdielnou sadzbou, kde sa účtovala prepravu tovaru s nákladom v sadzbe 0,38 €/km bez DPH a bez nákladu v sadzbe 0,20 €/km bez DPH, čo taktiež vyplýva aj faktúry č. 152014, č. 182014, č. 202014 a č. 242014. Žalobca následne vystavením faktúry č. 432014 doúčtoval žalovanému z dôvodu nedodržania dohody o objeme mesačných objednávok prepravy prepravu bez nákladu z 0,20 €/km bez DPH na 0,38 €/km bez DPH, spolu žalovanú sumu 558,79 €. Existenciu takejto dohody o cene prepravy za rok 2014 žalovaný poprel, žalobca svoje tvrdenia o existencii dohody na základe ktorej by bol oprávnený z dôvodu nízkeho objemu prepravy za rok 2014 zvýšiť dohodnutú sadzbu prepravy bez nákladu zo sadzby 0,20 €/km bez DPH na sadzbu X,XX €/km bez DPH žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak z vystavených faktúr za rok 2014 (č. 152014, č. 182014, č. 202014 a č. 242014) vyplýva existencia dohody na cene prepravy v rozdielnych sadzbách, čo potvrdzuje znenia dohody tak, ako ju ozrejmil pri svojom výsluchu konateľ žalovaného. Napokon žalobcu uplatnil dofakturáciu aj v prípade faktúry č. 15/2014, kde je fakturovaných 4 561 km, čo by malo inak podľa tvrdení žalobcu malo zodpovedať uplatneniu rozdielnej sadzby za ubehnuté km, bez a s nákladom. Pritom k vystaveniu faktúry č. 432014 zo dňa 15.9.2014 došlo zjavne až po tom, čo žalovaný dňa 5.9.2014 namietal žalobcovi dôvodnosť počtu ubehnutých km, ktoré mu žalobca fakturoval faktúrou č. 182014, č. 202014 a č. 242014.
Žalobca zároveň uplatnil faktúrou č. 492014 sumu 73,19 € ako penále za oneskorenú úhradu faktúry č. 152014, č. 182014, č. 202014 a č. 242014, ktorý nárok na pojednávaní ozrejmil a špecifikoval ako zmluvnú pokutu. Uviedol pri tom, že dohoda o zmluvnej pokute nebola v písomnej forme, keďže všetky dohody so žalovaným boli ústne. Aj keby súd pripustil existenciu ústnej dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi konania v sadzbe 0,05 % denne za omeškanie so splatnosťou faktúr č. 152014, č. 182014, č. 2014 a č. 242014 takáto dohoda, keďže nemá predpísanú písomnú formu, je zo zákona absolútne neplatná, na čo súd musí prihliadať ex offo.
Na základe vyššie uvedeného, keďže sa žalobcovi nepodarilo jednoznačne preukázať, existenciu dohody, na základe ktorého by žalovanému vznikla povinnosť uhradiť mu zvýšenú sadzbu za vykonanie prepravy tak, ako ju uplatnil vo faktúre č. 432014 sumou 558,79 € ako aj existenciu písomnej dohody o zmluvnej pokute, ktorú uplatnil vo faktúre č. 492014 sumou 73,19 €, teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, resp. neplatnosti dohody o zmluvnej pokute, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 253,15 €, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 215,65 € a náhrady trov súdneho poplatku vo výške 37,50 €.
Podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb prislúcha právnemu zástupcovi žalovaného odmena za 3 úkony právnej pomoci po 41,50 € (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej - odpor, účasť na pojednávaní dňa
26.10.2015), 3 x režijný paušál po 8,39 €, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné náklady, ktoré pri použití osobného motorového vozidla právneho zástupcu žalovaného pri priemernej spotrebe motorového vozidla 6,8 l na 100 km a cene PHM 1,234 € za jeden liter pri vzdialenosti Košice
- Michalovce - Košice - 120 km predstavujú pri ceste na pojednávanie dňa 26.10.2015 sumu 10,06 €. Súčasne má v zmysle ust. § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb právny zástupca žalovaného nárok na náhrady stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť 4 x 0,5 hod. á 13,98 €, spolu 55,92 €. Trovy právnej pomoci tak potom spolu predstavujú sumu 215,65 €.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.