Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/33/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté deti U. R., narodený XX. januára XXXX a Y. R., narodený XX. januára XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti Y. T., narodenej XX. júna XXXX, bytom F., T. XXXX/XX a Y. R., narodeného 9. februára XXXX, bytom F., M. cesta XX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca Y. R. na zníženie výživného na maloleté deti z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého U. a maloletého Y. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. júna 2015 žiadal, aby súd upravil jeho vyživovaciu povinnosť a výživné znížil zo sumy 100 Eur na sumu čo sa týka U. 50 Eur mesačne a na Y. na sumu 50 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 24. januára 2015 zrušil živnosť a v súčasnej dobe pracuje už len na trvalý pracovný pomer v PD Ďumbier ako nočný strážnik s priemerným čistým mesačným príjmom 520 Eur netto. Otec ďalej vyčíslil mesačné nálady, čo sa týka poplatku do bytového fondu, paušálu na mobil, koncesionárskych poplatkov, poplatkov za elektrinu a internet, splátky hypotekárneho úveru, poplatkov za vodu a za odpad, poistiek za auto a za byt, daň z nehnuteľností, náklady na lieky a na stravu, na benzín, pričom tieto náklady vyčíslil na výšku 530,15 Eur mesačne. Maloletému U. pravidelne uhrádza povolenku na rybolov vo výške 35 Eur ročne. S maloletými deťmi sa pravidelne stretáva a vyživovaciu povinnosť si plní najneskôr do 20. dňa v mesiaci. Otec maloletých svojim rodičom mesačne spláca pôžičku, ktorá vznikla tým, že mu súd prikázal zaplatiť zameškané a zročné výživné.

Matka vo svojom vyjadrení s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Otec maloletých prispieva na výživu maloletých vo výške 200 Eur mesačne a niekedy prispeje aj nad rámec svojej povinnosti.. V súčasnej dobe má matka zvýšené výdavky s maloletými najmä z dôvodu ich povinností tréningových či zápasových v hokejovom klube HK Brezno. Matka maloletých je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberá len rodičovský príspevok. Matka ďalej uviedla svoje výdavky za mobil, za rozhlas a televíziu, za elektrinu, za plyn, za vodu, poplatky bytovému fondu, služby televíznemu operátorovi, daň za byt, poistku za byt, poplatok za komunálny odpad, poistku za auto, sporenie pre deti, školské poukážky, náklady na benzín a náklady na stravu a hygienu celkovo vo výške 529,99 Eur mesačne. Ďalej poukázala na nepravdivé tvrdenia otca v podanom návrhu, kde poukazuje na jeho zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o vlastnú osobu.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol zamietnuť návrh otca, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. októbra 2015, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec maloletých na pojednávaní zotrval na podanom návrhu; žiadal znížiť výživné na maloletého U. na sumu 50 Eur a na maloletého Y. na sumu 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Otec maloletých detí zrušil živnosť z dôvodu, že sa zamestnal na trvalý pracovný pomer. Nový zamestnávateľ po otcovi nepožadoval zrušenie živnosti, ale tento nevidel už potrebu ďalšieho prevádzkovania živnosti. V PD Ďumbier je otec maloletých detí zamestnaný ako strážnik, pričom pracovná doba mu vychádza asi 60 hodín týždenne. Príjem z tejto práce je jediný zdroj príjmu otca. Čistá mzda otcovi kolíše od 505 do 595 Eur mesačne. V daňovom priznaní za rok 2014 otec vykázal príjmy zo živnosti 2.957,72 Eur a čiastkový základ dane mu vyšiel 1 420 Eur. Rok predtým zaplatil na dani zhruba rovnakú sumu. Otec maloletých detí býva v byte v osobnom vlastníctve, ktorý obýva sám. V plnom rozsahu zotrváva na výdavkoch tak ako ich uviedol v písomnom vyjadrení. Otec maloletých detí dodal, že jeho mesačný príjem je rovnaký ako jeho výdavky, tak výživné maloletým deťom v podstate uhrádzajú jeho rodičia. Otec maloletých detí sa s deťmi stretáva a U. tohto roku zaplatil aj povolenku na rybolov vo výške 35 Eur ročne.

Matka maloletých na pojednávaní s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec maloletých výživné hradí podľa rozsudku a občas hradí maloletým aj niečo navyše a to buď na základe žiadosti matky, alebo podľa vlastného rozhodnutia. Matka maloletých je nezamestnaná od marca 2015, nakoľko zamestnávateľ jej netoleroval absencie v práci z dôvodu napr. ošetrovanie člena rodiny. Matka poberá len prídavky na deti. Matka s maloletými býva v byte, ktorý vlastní stará matka maloletých. Vzhľadom na skutočnosť, že výdavky matky na živobytie vysoko prevyšujú jej mesačný príjem, tak jej musia finančne vypomáhať jej rodičia.

Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol zamietnuť návrh otca.

V čase rozhodovania súdu je matka maloletých nezamestnaná, jej príjmom sú len prídavky na deti. Otec maloletých je zamestnaný v družstve PD Ďumbier, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2015 do 7/2015 činil 544,47 Eur, z toho za mesiac júl 2015 predstavoval príjem v čistom 595,03 Eur.

Podľa (ďalej len “), rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov.

Podľa o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa , rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Otec detí svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zníženie výživného na maloleté deti. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletých, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -81 zo dňa 16. decembra 2014, právoplatným dňom 29. apríla 2015, vykonateľným dňa 16. decembra 2014.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázaná zmena pomerov, tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravovaná rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -81 zo dňa 16. decembra 2014, vykonateľným v ten istý deň, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých výživným vo výške 200 Eur mesačne. Na strane maloletých nebola preukázaná zmena pomerov. Jediná zmena nastala na strane rodiča - otca, ktorý zrušil živnosť, tzn. prestal prevádzkovať živnosti uvedené v živnostenskom liste. V čase poslednej úpravy výživného mal otec príjem zo živnosti 400 Eur mesačne a z dohody o pracovnej činnosti 350 Eur mesačne, dokopy mal otec príjem 750 Eur mesačne. V súčasnej dobe má otec príjem len z hlavného pracovného pomeru vo výške 544,47 Eur mesačne. Súd je v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine povinný skúmať majetkové pomery povinnej osoby, v tomto prípade otca. Súd v tomto konkrétnom prípade má zato, že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu - príjmu zo živnosti. V konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by sa otec musel vzdať prevádzkovania živnosti zo zdravotných dôvodov, takisto súd zistil z výsluchu otca, že táto živnosť minimálne za predošlé dve zdaňovacie obdobia prinášala zisk, teda majetkový prospech a ani pri časovom fonde, ktorý otec strávi v hlavnom pracovnom pomere cca. 60 hodín týždenne nie je vyvrátený predpoklad, že otec na prevádzkovanie živnosti má dostatočne dlhý pracovný čas. Súd vychádzajúc z R 27/1970 má zato, že v prípade stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca, musí sa vychádzať nielen z jeho skutočných zárobkových pomerov, ale aj jeho reálnych zárobkových možností, pričom pre ukončenie prevádzkovania živnosti nebol žiadny relevantný dôvod, tak v tomto konaní súd musí vychádzať aj z príjmu otca pred zmenou majetkových pomerov a teda na ukončenie živnosti súd

neprihliada a tento príjem stále pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje. Súd mal za to, že z tohto príjmu je otec schopný platiť výživné na maloletých v sume 200 Eur mesačne. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa / , podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.