Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-121-2012.pdf
PDF · 79.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: G. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Y. XX, XXX XX O., štátna občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: E. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy evidovaný na adrese V. restant XXXX, F., S., štátne občianstvo Srbska a Čiernej Hory, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou X. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III so sídlom Námestie Biely Kríž 7, 836 07 Bratislava, o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.05.2012 a doplneným dňa 08.06.2012 žiadala, aby súd zaviazal odporcu - jej manžela prispievať na jej výživu sumou 300,- Eur mesačne od marca 2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že od 19.03.2012 je evidovaná ako nezamestnaná a na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podala žiadosť o dávku hmotnej núdze. Poznamenala, že návrh na určenie výživného na manželku podala z dôvodu, že na podanie tohto návrhu bola odkázaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny preto, aby aj naďalej mohla poberať sociálne dávky, lebo bez rozhodnutia súdu by jej boli sociálne dávky odňaté. Z manželstva s odporcom, ktoré účastníci uzavreli dňa 02.10.2003 pochádzajú dve maloleté deti E. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX. Odporca bol dňa 09.11.2009 vyhostený do svojej vlasti, Srbska a Čiernej Hory. Nakoľko sa navrhovateľka ocitla v zlej finančnej situácií a nemá žiaden príjem, žiadala, aby jej odporca prispieval na výživu sumou 300,- Eur mesačne od marca 2012. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2015 navrhovateľka oproti pôvodnému návrhu, pokiaľ ide o navrhovanú výšku výživného uviedla, že výšku výživného na manželku ponecháva na rozhodnutí súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi nebolo možné zásielky súdu doručiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v Prištine, nakoľko pobyt odporcu v republike Kosovo sa nepodarilo zistiť, súd postupom podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") uznesením zo dňa 14.08.2015, č. k. 3P/37/2012-83 ustanovil odporcovi za opatrovníčku súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava III X. S..
Opatrovníčka otca, ktorej bol návrh navrhovateľky na začatie konania doručený dňa 05.02.2015, sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 26.10.2015 za prítomnosti navrhovateľky. Súd konal a rozhodol v súlade s ustanovením § 101 ods. O.s.p. v neprítomnosti odporcu zastúpeného v konaní ustanovenou
opatrovníčkou z dôvodu, že ustanovená opatrovníčka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním doručeným súdu dňa 22.10.2015 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Zároveň opatrovníčka súhlasila s tým, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, uznesením tunajšieho súdu o ustanovení opatrovníčky č. k. 1P/121/2012 - 143 zo dňa 26.01.2015, rozhodnutím o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lustráciou v súdnom registri, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v Y., Srbsko a Čierna Hora, manželstvo rozvedené nebolo. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 09.11.2009, kedy bol odporca vyhostený zo Slovenskej republiky. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti E. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX. Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka, ktorá spolu s nimi býva v spoločnej domácnosti v byte na ulici P. Y. XX, O..
Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv povinností k maloletým deťom E. W., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva pod sp. zn. 3P/37/2012. Rozsudkom č. k. 3P/37/2012-124 zo dňa 21.10.2015 súd zveril maloleté deti na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok je oprávnená matka. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil. Súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého E. v sume 150,- Eur mesačne a na maloletú W. v sume 150,- Eur mesačne od 16.05.2012, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 16.05.2012 do 31.10.2015 na maloletého E. vo výške 6.227,42,- Eura a na maloletú W. vo výške 6.227,42,- Eura zaviazal otca zaplatiť matke v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. k. 47797/2012 zo dňa 20.03.2012 súd zistil, že navrhovateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 19.03.2012.
Z dohody o vykonaní práce uzavretej dňa 01.03.2012 medzi navrhovateľkou a spoločnosťou I. D. s.r.o. súd zistil, že na základe tejto dohody bola navrhovateľka povinná vykonať dohodnutú prácu - upratovanie bytu v rozsahu 25 hodín od 01.03.2012 do 31.12.2012 s dohodnutou odmenou 56,43,- Eura mesačne.
Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 26.10.2015 súd zistil, že na podanom návrhu trvá, plne sa pridržiava návrhu a žiada, aby súd návrhu vyhovel. Výdavky navrhovateľky predstavujú sumu 150,- Eur mesačne, z toho 100,- Eur strava, 30,- Eur hygiena, ošatenie len výnimočne maximálne 20,- Eur mesačne. Nájomné uhrádza vo výške 150,- Eur, 50,- Eur jej prispieva sestra. Mesačný príjem navrhovateľky predstavujú dávky v hmotnej núdzi vo výške 240,- Eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, odporca neprispieva na domácnosť ani na základné potreby detí.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Pri rozhodovaní o výživnom na manžela rozhoduje súd o dôvodnosti návrhu aj s prihliadnutím na citované ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Obaja účastníci si vzájomne na svoju výživu neprispievajú, nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2009. Nakoľko odporca sa zdržiava v cudzine a jeho pobyt nie je súdu ani jeho manželke známy, súdu nie sú známe ani jeho osobné, majetkové či zárobkové pomery. Navyše navrhovateľka súdu nepreukázala také okolnosti, ktoré by jej dôvodne bránili obstarať si prostriedky na vlastnú výživu vlastným pričinením. Navrhovateľka súdu nepreukázala základný predpoklad na priznanie výživného na manželku, a to skutočnosť, že nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka má ukončené stredné odborné vzdelanie, odbor kuchár, je v produktívnom veku, žije v hlavnom meste, kde je množstvo pracovných príležitostí, ak nie trvalého, tak aspoň dočasného charakteru (možnosť práce na dohodu o pracovnej činnosti alebo vykonaní práce), pričom si môže hľadať zamestnanie aj v inom než ukončenom odbore, a tak si zabezpečiť prostriedky na svoju výživu. Skutočnosť, že navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi, nezakladá dôvod na to, aby navrhovateľka bola posudzovaná ako osoba, ktorá nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka súdu nepredložila doklad o strate, respektíve poklese pracovnej schopnosti ani doklad o strate kvalifikácie. Na základe vykonaného dokazovania neboli na strane navrhovateľky preukázané také objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť navrhovateľky na priznanie výživného na manželku z dôvodu, že nie je schopná sama sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu manželka z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré jej neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jej celkové majetkové pomery.
Súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti návrh navrhovateľky zamietol, jej tvrdenia považoval za nedôvodné rovnako ako samotný návrh na začatie konania. Zároveň treba podotknúť, že požiadavka na určenie výživného vo výške 300,- Eur sama o sebe vznáša pochybnosti ohľadom opodstatnenosti samotného návrhu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré mu však súd nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci