Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-192-2015.pdf
PDF · 81.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/192/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Mgr. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., M. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, 2/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. C., M. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 22.09.2015 žalobkyňa žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4P/12/2012-42 z 24.05.2012 (správne 17.05.2012) tak, že výživné pre žalobkyňu sa zvyšuje zo sumy 52,- eur mesačne na 30 % sumy životného minima od 01.08.2015. Odôvodnila ju tým, že v súčasnosti je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura, pričom jej príjem (výživné od rodičov) činí 52,- eur. Keďže suma životného minima sa valorizuje, žiada o zvýšenie výživného od žalovaných - jej rodičov.
Na pojednávaní 26.10.2015 žalobkyňa doplnila, že aktuálne študuje na druhej vysokej škole dennou formou. Má už ukončené štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, študijný odbor filozofia a estetika. Teraz študuje na VŠMÚ v 5. ročníku - dokumentárny film. Po skončení prvej vysokej školy 2 roky pracovala v Bratislave ako sociálna poradkyňa v Agentúre podporovaného zamestnávania a potom začala študovať na terajšej vysokej škole. Možno jej bude priznané jednorazovo prospechové štipendium cca 150,- eur na celý akademický rok, ale zatiaľ jej ešte nebolo nič oznámené. Keďže študuje už druhú vysokú školu, musí si za štúdium platiť. Za tento akademický rok mala zaplatiť 1.650,- eur, ale s ohľadom na jej prospech požiadala o zníženie. Tejto jej žiadosti bolo vyhovené a za tento akademický rok bude musieť zaplatiť 850,- eur. Zhruba v takejto výške to platila aj za predchádzajúci akademický rok. Aktuálne nemá žiadny príjem okrem dávok v hmotnej núdzi. Býva v podnájme, za ktorý mesačne platí 180,- eur. Finančne ju podporujú rodičia. Druhú školu začala študovať preto, lebo ju to baví. Počas prvého roku popri štúdiu, ktoré síce bolo dennou formou, ešte pracovala, ale nedala sa jej skombinovať práca a štúdium, tak prácu zanechala.
Žalovaný 1/ na uvedenom pojednávaní vypovedal, že je starobným dôchodcom a okrem starobného dôchodku má ešte drobný príjem z prenájmu bytu, ktorý vlastnia spolu so žalovanou 2/, v čistom cca 52,- eur. Majú ešte jednu dcéru N., r. XXXX, študujúcu na vysokej škole, ktorá tiež je v 5. ročníku a študuje denne. V jej prípade ide o prvé vysokoškolské štúdium. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Chce, aby žalobkyňa úspešne doštudovala túto vysokú školu.
Žalovaná 2/ vypovedala, že tiež už nikde nepracuje, poberá len starobný dôchodok. Tiež ako žalovaný 1/ má vyživovaciu povinnosť k dcére N.. Inak sa pridržiavala výpovede žalovaného 1/.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výške výživného na žalobkyňu zo strany žalovaného rozhodované v r. 2012, kedy uznesením zo 17.05.2012 č. k. 4P/12/2012-42, právoplatným 24.05.2012, bol ohľadne výšky výživného na žalobkyňu zo strany žalovaných schválený medzi týmito účastníkmi zmier, podľa ktorého sa každý zo žalovaných zaviazal prispievať na výživu žalobkyne po 26,- eur mesačne počnúc od 07.02.2012 s jednorazovým vyplatením zameškaného výživného vzniknutého do uzavretia zmieru vo výške 78,- eur do 20.05.2012.
Podľa § 62 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce, a to aj vo forme vysokoškolského štúdia, ak toto štúdium prebieha dennou formou (denná forma štúdia prezumuje závislosť študenta od výživy svojich rodičov). Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky zásadne úspešným ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku
na príslušné dávky systému sociálneho zabezpečenia alebo vznikom nároku na dôchodok v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce z dôvodu nedostatku príležitostí alebo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Pri posudzovaní toho, či je dieťa schopné samo sa živiť treba zobrať do úvahy ako záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo potrebné predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, tak aj na požiadavku včasnej realizácie uvedených daností, aby zo strany dieťaťa nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti, napr. pre negatívny postoj k práci vôbec, alebo pre odmietanie určitého druhu prác ako prác považovaných dieťaťom za neatraktívne, prípadne podradné, hoci by tieto práce dieťa bolo schopné vykonávať s ohľadom na svoje schopnosti a zdravotný stav. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Keďže náš právny poriadok nespája zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s nadobudnutím plnoletosti dieťaťa a ani s inou vekovou hranicou, definujúc okamih zániku vyživovacej povinnosti nadobudnutím schopnosti dieťaťa samé sa živiť, je potrebné pristupovať pri skúmaní naplnenia tohto predpokladu individuálne a posudzovať to zo všetkých relevantných hľadísk.
Vykonané dokazovanie nesporne preukázalo, že žalobkyňa už úspešne ukončila jednu vysokú školu, kde študovala taktiež dennou formou (štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, študijný odbor filozofia a estetika. Po jej ukončení, ako to sama uviedla, sa aj zamestnala a cca dva roky pracovala ako sociálna poradkyňa, pričom túto prácu vykonávala ešte aj v začiatkoch jej terajšieho štúdia, pričom danú prácu mala zanechať z dôvodu, že sa jej ďalej nedarilo skĺbiť jej štúdium s pracovnými povinnosťami.
Podľa názoru súdu vyživovacia povinnosť žalovaných voči žalobkyni, tak ako ju definuje ZoR v cit. ustanovení § 62 ods. 1 už zanikla, a to úspešným ukončením prvého vysokoškolského štúdia žalobkyňou, po ukončení ktorého sa táto aj zamestnala. To, že sa žalobkyňa následne rozhodla študovať na ďalšej vysokej škole (Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave, študijný odbor „Filmové umenie a multimédiá“, študijný program „Dokumentárna tvorba“), kde aktuálne študuje v II. ročníku riadneho denného magisterského štúdia, t.j. celkovo je v piatom ročníku celkového štúdia na danej škole, takéto jej rozhodnutie nemalo žiadny vplyv na už predtým zaniknutú vyživovaciu povinnosť jej rodičov, teda dôsledky takéhoto jej rozhodnutia, vrátane všetkých s tým súvisiacich finančných záležitostí, musí výlučne znášať samotná žalobkyňa. Žalobkyňa totiž mala úspešne ukončené všetky tri stupne štúdia, pričom úspešným ukončením prvej vysokej školy definitívne získala všetky potrebné predpoklady pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce a tieto predpoklady aj reálne naplnila. Samozrejme, že žalovaným ako jej rodičom nič nebráni, aby žalobkyňu v jej ďalšom štúdiu aj naďalej dobrovoľne finančne podporovali tak ako to napokon robili aj doposiaľ, ale už to nie je ich zákonná povinnosť podľa ZoR, ktorá by bola vynútiteľná.
S poukazom na vyššie uvedené preto súd žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zvýšenia doposiaľ určenej výšky výživného, v celom rozsahu zamietol, pretože vykonané dokazovanie preukázalo, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku už neexistovala zákonná vyživovacia povinnosť žalovaných voči žalobkyni, ktorej zvýšenie žalobkyňa požadovala, keď existencia vyživovacej povinnosti žalovaných voči žalobkyni predstavovala základ pre úspešné uplatnenie žalovaného nároku.
Žalovaným ako vo veci plne úspešným účastníkom súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaní 1/ a 2/ si žiadne trovy neuplatnili a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovaným v súvislosti s týmto konaním vôbec vznikli nejaké náklady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).