Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-38Er/3906/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Dopravný podnik mesta Košice, Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914 proti povinnému: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, Ž. X, XXX XX H. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy, Štefánikova 6, 040 01 Košice pod. č. Ex 3728/2014 o vymoženie pohľadávky vo výške 40,23 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II. Návrh povinného na odklad exekúcie zamieta.

III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom dňa 16.05.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Zory Ferdinandy vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 40,23 € s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Košice II č. zo dňa 03.10.2005.

Dňa 01.12.2014 doručil súdy exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/200039 zo dňa 10.03.2015.

Dňa 06.08.2015 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný svoje námietky odôvodnil tým, že je nemajetný. Zároveň uviedol, že na Okresný súd Košice II doručil ,,Žiadosť o pozastavenie a zrušenie exekúcie“.

Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie //, o námietkach netreba rozhodnúť.

Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 25.07.2015, pričom námietky proti exekúcii boli podané na poštovú prepravu dňa 31.07.2015, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.

Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť, teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na podanie námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Povinný sa vo svojich námietkach odvolávala na svoju nemajetnosť, v dôsledku čoho nie je schopný splniť svoj dlh voči oprávnenému.

K zániku povinnosti plniť môže podľa hmotnoprávnych predpisov upravujúcich vzťahy, z ktorých vychádzalo rozhodnutie tvoriace exekučný titul nastať iba v prípade objektívnej nemožnosti plnenia. Následná nemožnosť plnenia má potom za následok zánik povinnosti plniť. K zániku tejto povinnosti však nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napr. preto, že je insolventný.

Okrem toho, zisťovanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho exekútora, ktorý zabezpečuje výkon exekúcie na návrh oprávneného a z poverenia súdu. Pokiaľ ten v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súd sa ním bude zaoberať.

Vzhľadom k tomu, že povinný neuviedol žiadne iné okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd jeho námietky ako neopodstatnené zamietol.

Dňa 30.07.2015 doručil povinný na Okresný súd Košice II podanie označené ako ,,Žiadosť na pozastavenie a zrušenie exekúcie“. Povinný spolu s návrhom doručil súdu aj Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 24.10.2014, ktoré vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.

Podľa ust. (ďalej len „“) každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd posúdil podanie povinného, ako návrh na odklad a zastavenie exekúcie.

Povinný vo svojom návrhu na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie uviedol, že nie je vlastníkom bytu, ani motorového vozidla, teda, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Povinný súdu doložil oznámenie, z ktorého je zrejmé, že od 13.10.2014 je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ako nezamestnaný. Povinný ďalej uviedol, že od 06.02.2015 je práceneschopný, nakoľko sa zotavuje po ťažkom úraze.

Podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie, pričom jeho zmyslom je zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej dôsledky by sa neskôr mohli ukázať ako neodvratné. umožňuje povoliť odklad exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, a síce, pokiaľ sa povinný nie z vlastnej viny ocitol prechodne v takej situácii, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a jeho rodinu zvlášť nepriaznivé následky, pričom zároveň musí byť naplnená aj ďalšia podmienka, a teda že oprávnený nebude odkladom exekúcie poškodený.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predpokladom povolenia odkladu exekúcie na návrh účastníka konania je teda kumulatívne naplnenie zákonom stanovených podmienok.

Povinný vo svojom návrhu na odklad exekúcie uviedol, že je dlhodobo práceneschopný, pričom neuviedol, z akého dôvodu a aké obdobie bude jeho práceneschopnosť trvať. Súd povoľuje odklad exekúcie na dobu určitú, pričom pre takýto postup musí existovať predpoklad, že po uplynutí doby povolenia odkladu exekúcie nebudú ďalej jeho dôvody trvať. To znamená, že pokiaľ je povinný práceneschopný dlhodobo, podľa názoru súdu nie je splnená jedna zo základných podmienok pre povolenie odkladu exekúcie, a síce prechodnosť takéhoto stavu povinného. Okrem toho, z podania povinného nemožno predpokladať, že sa aktívne uchádza o zamestnanie, resp. že v prípade povolenia odkladu exekúcie dôjde k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, prípadne získaniu zamestnania. Povinný súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa do stavu práceneschopnosti dostal bez vlastného zavinenia.

Na základe uvádzaných skutočností súd nemal inú možnosť, len návrh povinného na odklad exekúcie ako nedôvodný zamietnuť.

Povinný poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu aj vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, ktorá mu nedovoľuje uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preverovanie majetkových pomerov povinného nespadá do kompetencie exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Ten v priebehu exekučného konania preveruje majetkové pomery povinných za účelom výberu toho najvhodnejšieho spôsobu výkonu exekúcie a uspokojenia pohľadávky oprávneného. Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych alebo iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne.

Pokiaľ teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súd sa ním bude zaoberať. Okrem toho, k zániku dlhu povinného nedochádza, ak je plnenie jeho povinnosti nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka napr. preto, že je insolventný.

Na základe uvedeného, je zrejmé, že z podania povinného totiž nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov zastavenia uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku. Súd má teda za to, že povinný nepreukázal, že by bol exekučný titul po začatí exekučného konania zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Preto súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.