Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-24-2015.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/24/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Y. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. W., Z. XXX/X, zastúpená: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so sídlom Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti odporcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. W., Z. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému K. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P 78/2014-98 zo dňa 2. februára 2015, v časti o určenie výživného takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, o určenie výživného r u š í a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súčasne maloletého K. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal platiť výživné na maloletého K. v sume 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii §18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4, 5 a § 25 ods. 1,2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnil vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému neverou odporcu a následným citovým odcudzením navrhovateľky. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, pričom vzhľadom na postoj navrhovateľky nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov, podľa názoru súdu nie je možné nútiť navrhovateľku zotrvať v manželstve bez pozitívnej citovej vzájomnosti. Odporca pre zmierenie neprejavil žiadnu významnú iniciatívu, iba alibisticky prenechal rozhodnutie na navrhovateľke. Keďže manželstvo už dlhší čas nie je po žiadnej stránke funkčné, čím sa rozvrat prehlbuje, a rozvod nebude mať negatívny dopad na záujem a potreby detí pochádzajúcich z manželstva, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ďalej poukázal na to, že odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod, vzhľadom aj na súhlas otca a kolízneho opatrovníka nezveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa oňho riadne stará, aj pre čas po rozvode. Výšku výživného otcovi súd určil s prihliadnutím na súčasné pomery otca, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a odôvodnené potreby maloletého v jeho veku a jeho vrcholové športové aktivity, zároveň však aj na hotovosť, ktorú má od odporcu navrhovateľka naďalej k dispozícii, pričom vyživovaciu povinnosť voči maloletému má aj matka, ktorá už svoju povinnosť nevyvažuje výlučne osobnou starostlivosťou a musí sa na nej podieľať aj finančne.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého syna prostredníctvom právnej zástupkyne v časti určenia výživného na maloletého syna. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s tým, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného na maloletého K. v sume 250 eur mesačne. Odôvodnenie rozsudku v časti výšky výživného nie je dostatočné a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré musia ovplyvňovať výšku výživného pre maloletého K.. Súd nevzal do úvahy v dostatočnej miere tú okolnosť, že matka maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť tak, ako odporca, na dospelého syna, ktorý maturuje a od rozchodu s odporcom žije s matkou v prenajatom byte potom, čo matka opustila spoločnú domácnosť s odporcom. Na stužkovú slávnosť dala matka 400 eur, rovnako znáša náklady na dospelého syna na cestovné, ktorý cestuje zo U., kde matka s deťmi býva, do školy v Bratislave. Mesačné náklady na cestovné predstavujú sumu 40 eur, dospelý syn sa v škole nestravuje, matka mu dáva vreckové 28 eur mesačne. Matka ďalej poukazuje na ďalšie náklady súvisiace so starostlivosťou o dospelého syna, ktorý vyčíslila sumou 408 eur mesačne. V odvolaní matka ďalej poukázala na to, že maloletý K. aktívne športuje prostredníctvom športového klubu polície v Bratislave, hrá hádzanú v prvej lige a s touto športovou aktivitou maloletého má matka náklady len na oblečenie v priemere 10 eur mesačne, ďalej na športovú o obuv raz za štvrťroka 100 eur. Na každý turnaj a zápas poskytuje synovi vreckové minimálne 20 eur. Športový klub polície Bratislava potvrdil, že maloletý je u nich registrovaným hráčom a v roku 2014 sa pravidelne zúčastňoval na majstrovských prípravných zápasoch a tréningoch. V sezóne 2013/2014 a 2014/2015 matka zaplatila za maloletého poplatky z rôznych dôvodov spolu vo výške 675 eur a predpokladané poplatky za rok 2015 predstavujú 855 eur. Tieto skutočnosti súd dostatočne nezohľadnil. Matka poukazovala v súvislosti s maloletým K. na jeho zdravotné ťažkosti, ale ani túto skutočnosť dostatočne pri určovaní výšky výživného a s tým súvisiacich odôvodnených potrieb súd nezohľadnil. Dieťa má problémy s krvným tlakom a má a má aj ortopedické problémy, následkom čoho chodí s matkou na odborné lekárske vyšetrenia minimálne štvrťročne, s čím sú spojené cestovné náklady zo U. do Bratislavy, ktoré matka odhaduje mesačne na 10 eur. Maloletý užíva magnézium, na tento liek matka dopláca 10 eur. Dvakrát ročne mení ortopedické pomôcky synovi a preto dvakrát do roka osobným motorovým vozidlom vezie maloletého na návštevu odborného lekára, ortopéda do Bratislavy. Ešte v čase, keď matka žila v spoločnej domácnosti s odporcom, pre jej profesionálnu potrebu si kúpila prostredníctvom spoločnosti M. na splátky klavír a doposiaľ realizuje tieto splátky mesačne po 70 eur. Odporca sa s maloletým nestretáva neprejavuje oňho záujem. Matka potvrdila, že odporca jej poslal v rozpätí piatich mesiacov jún až november 2014 sumu 20.000 eur a z tejto sumy má ešte polovicu. Je zrejmé, že odporca disponoval takými finančnými prostriedkami, ktoré mu umožnili na každého syna platiť na ich výživu mesačne 3.333 eur. Na druhej strane treba vziať do úvahy, že celú osobnú starostlivosť, ako aj všetky náklady na oboch synov odvtedy, ako matka pustila spoločnú domácnosť znášala výlučne len ona. Je zrejmé, že z jej príjmu by nemohla pokryť všetky náklady, ktoré sa týkajú nielen jej synov, ale aj jej náklady, keď len za bývanie platí 480 eur mesačne. Náklady na dospelého syna predstavujú 408 mesačne a 400 eur platí na maloletého K.. Matka sa profesionálne vzdeláva a zvyšuje si kvalifikáciu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, kde platí školné 617,50 eura. Je teda zrejmé, že poskytnutá suma 20.000 eur, ktorú dal odporca navrhovateľke bola nutná, aby zvládla všetky finančné náklady týkajúce sa najmä synov i s prihliadnutím na to, že keď opustila spoločnú domácnosť, všetko zanechala odporcovi, okrem osobných vecí a bola nútená vybaviť si novú domácnosť. Na druhej strane súd nevzal do úvahy aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú zárobkových a majetkových možností odporcu, nevysporiadal sa najmä s jeho nelogickým vyjadrením, pokiaľ ide o investičný fond za ktorý mesačne do Maďarskej republiky zasiela 250 eur mesačne. Matka má vedomosť o tom, že tento investičný fond sa vzťahuje na nákup zlata, zlatých tehličiek. Odporca ničím nepreukázal, že si dal tieto investície vyplatiť v peniazoch, neuviedol ani výšku, ani to, kedy tieto peniaze prevzal a nevysvetlil, ako ich použil najmä v súvislosti s jeho vyjadrením na pojednávaní 02.02.2015. Súd tiež nevzal do úvahy nákladnú záľubu odporcu, poľovníctvo, ako aj to, že odporca vlastní poľnohospodárske pozemky, na ktorých pestuje kukuricu, z čoho má tiež príjem. Nevzal do úvahy
skutočnosť, aká bola životná úroveň ich synov počas spolužitia navrhovateľky s odporcom. Odporca účelovo začal znižovať svoje príjmy z podnikateľskej činnosti, aby nemusel platiť lepšie výživné na maloletého a tiež aby nemusel platiť vyššie výživné dospelému synovi. Matka poukázala na to, že otec v roku 2013 vybudoval pri rodinnom dome bazén v hodnote 30.000 eur a tiež je vlastníkom niekoľkých drahých poľovníckych pušiek a v roku 2014 si kúpil za hotovosť vozidlo Nissan Navaria za 10.000 eur. Pritom za rok 2013 jeho výdavky presahovali jeho príjmy. Matka sa domnieva, že otec má schopnosti a možnosti platiť na maloletého K. viac ako 250 eur mesačne a navrhuje, aby súd zaviazal otca na platenie výživného minimálne vo výške 300 eur mesačne. Rovnako by mohol otec platiť vyššie výživné aj na plnoletého syna. Pokiaľ by bol odvolací súd toho názoru, že odôvodnené potreby maloletého K. neumožňujú určiť odporcovi výživné 400 eur, ktoré matka žiadala, je možnosť, aby odporca prispieval aspoň v časti na tvorbu úspor. Z vedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal otca na platenie výživného vo výške 400 eur mesačne, prípadne aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odporca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu sa nevyjadril. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k podanému odvolaniu uviedol, že sa prikláňa k názoru matky a navrhuje zvýšiť na maloletého výživné na 300 eur mesačne, čo je v možnostiach a schopnostiach odporcu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
Predmetom konania na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12P 78/2014 bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola správnosť rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa pri rozhodovaní u určenie výživného na čas po rozvode.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (táto úprava zjavne dopadá ako na tzv. sporové konania s postavením účastníkov ako žalobcu a žalovaného, tak i na tzv. konania nesporové obdobné tomu v prejednávanej veci). Výkladom ustanovení O.s.p. citovaných zhora (najmä však § 157 ods. 2 O.s.p.) potom treba dospieť k záveru, že v nich uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia v napádanej časti, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. i prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť príslušné zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je aj odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa tak vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma i možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo dokonca i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, je zjavné, že výskyt takejto vady zakladá ako nevyhnutnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu spôsobom predpokladaným v ustanovení § 221 O. s. p. (zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa), tak sám osebe i dôvodnosť odvolania.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol potom takouto vadou postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa v prejednávanej veci, v napadnutej časti.
Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd prvého stupňa vykonané dokazovanie smerujúce k určeniu primeranej výšky výživného nevyhodnotil vôbec. V odôvodnení časti rozsudku týkajúcom sa výživného uviedol všeobecné zásady uplatňované pri rozhodovaní o výške výživného bez toho, aby ich aplikoval na prejednávanú vec uvedením konkrétnych údajov z ktorých súd vychádzal pri určení výživného. Ak aj súd v časti rozsudku, kde opisuje skutkový stav konkrétne údaje týkajúce sa účastníkov uviedol (príjmy a výdavky rodičov), následne dôkazy, výpovede účastníkov s prihliadnutím na individuálne okolnosti daného prípadu nevyhodnotil. Neuviedol, z ktorých príjmov otca a matky vychádzal, nevysporiadal sa zo spornou otázkou, z čoho platí otec všetky výdavky, keď v podnikaní jeho výdaje presahujú príjmy, resp. jeho zisk za rok 2012 bol minimálny. Súd nezisťoval, za akým účelom odporca poskytol navrhovateľke sumu 20.000 eur v roku 2014, t.j. čo týmito peniazmi chcel odporca zaplatiť, či výživné manželke, pretože v tom čase boli účastníci ešte manželmi, alebo išlo o výživné na plnoletého syna, ktoré nie je predmetom tohto sporu (ale podľa názoru navrhovateľky otec na dospelého syna platí málo), alebo išlo o výživné na maloletého K. a rovnako nezistil, či tieto peniaze patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nepatria a prečo. Súd nevyhodnotil majetkové pomery odporcu ale ich riadne ani nezisťoval. V súvislosti s podnikaním odporcu je potrebné ale uviesť, že ak aj v podnikateľskej činnosti podľa daňového priznania vykazuje stratu, nemusí to automaticky signalizovať zlú finančnú kondíciu podnikateľa. Hospodársky výsledok podnikateľa je ovplyvňovaný rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície v takom rozsahu, že to podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ, až vykáže daňovú stratu. Zisk podnikateľa (ako jeho čistý príjem) je ekonomickým vyjadrením podnikateľských aktivít otca a nemožno ho zamieňať z príjmom, pretože príjem otca tvoria aj sumy, ktoré slúžia aj na osobné potreby podnikateľa (napr. pohonné hmoty, používanie motorového vozidla, účty za telefón, atď.) a podnikateľ si tieto položky účtuje ako náklady (odpočítateľné položky), pretože to umožňujú právne predpisy upravujúce daň z príjmu a tieto náklady (vždy uplatňované v čo najvyššej možnej miere) znižujú u podnikateľa tvorbu zisku. Otec vo výpovedi uvádzal, že je poľovníkom a má viacero
pušiek, disponoval peniazmi z podnikania, ktoré investoval do investičného fondu a tieto peniaze si nechal vyplatiť, k tvrdeniam odporcu nevykonal žiadne dokazovanie a poskytnuté informácie odporcu vo výpovedi súd nevyhodnotil. Súd tiež neuviedol, ku ktorým výdavkom spojeným so starostlivosťou o maloletého syna prihliadol.
Možno preto dospieť k záveru, že súd prvého stupňa zistené skutočnosti vo veci nesprávne právne posúdil, pretože nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o rodine (§ 62 a nasl.) a všeobecnými zásadami, ktoré v rozsudku súd síce uviedol, ale nekonkretizoval na prejednávanú vec. Týmto nesprávnym postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti určenia výživného je nepreskúmateľné.
Je potrebné tiež uviesť, že navrhovateľka v odvolaní poukazuje podrobne na výdavky na spoločného dospelého syna účastníkov konania a na svoje výdavky, spojené hlavne s jej štúdiom. Na tieto výdavky však nie je možné prihliadnuť v tomto konaní. Plnoletý syn, ak výživné od otca nepostačuje na krytie jeho potrieb si bude musieť podať návrh na zvýšenie výživného a rovnako navrhovateľka si prípadný nárok na výživné na rozvedú manželku musí uplatňovať samostatne. Navrhovateľka až v odvolaní namietala výšku majetku otca, na ktorý navrhuje prihliadnuť, avšak žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neuvádza. Až v odvolaní navrhuje časť sumy výživného poskytnúť na tvorbu úspor a navrhuje priznať zaostalé výživné. V tomto konaní sa však upravujú práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takže o zaostalom výživnom sa v konaní o rozvod a s ním spojených právach a povinnostiach rodičov nerozhoduje.
Na základe týchto skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods.1 písm. f) O.s.p. z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom a podľa ust. § 221 ods.2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd prvého stupňa doplní dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov, pričom bude zisťovať od odporcu za akým účelom a z akých peňazí poskytol navrhovateľke 20.000 eur, bude zisťovať jeho majetkové pomery, týkajúce sa jeho záľuby, výkonu poľovníctva, vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, vložených investícií a ich výberu, vlastníctva áut, prípadne ďalších vecí väčšej hodnoty, pričom odporca k svojim tvrdeniach navrhne vykonať aj dôkazy. Ak navrhovateľka nebude s tvrdeniami odporcu súhlasiť a bude tvrdiť, že majetok odporcu je vyšší, resp. nebude súhlasiť s účelom poskytnutia sumy 20.000 eur v roku 2014, svoje tvrdenia musí rovnako preukázať. Je potrebné tiež vypočuť navrhovateľku, matku maloletého hlavne k výdavkom na maloletého syna, pretože na niektoré výdavky (napr. v súvislosti so zdravotným stavom) poukazuje až v podanom odvolaní. Súd vykonané dokazovanie vyhodnotí v tom smere, že presne uvedie, z ktorých príjmov a akých majetkových pomerov rodičov vychádzal pri určení výživného, ako konkrétne pri určení výživného prihliadol na vyplatenú sumu 20.000 eur navrhovateľke a na ktoré konkrétne výdavky a v akej sume na maloletého prihliadol. Takéto uvedenie okolností, z ktorých súd vychádza pri určení výživného sú dôležité vždy aj v budúcnosti, keby rodičia navrhovali či už zvýšenie, alebo zníženie výživného súdnou cestou, pričom by bolo potrebné posudzovať podstatnú zmenu pomerov v čase tohto rozhodovania so zmenou pomerov v budúcnosti, či už na strane oprávnených detí, alebo povinného otca. Súd sa tiež vysporiada zo spornou otázkou, či časť výživného je možné poskytnúť na tvorbu úspor, či a v akom rozsahu prihliadol ku skutočnosti, že o dieťa sa stará matka, či nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť s tým, že uvedie konkrétne jeho výdavky, ktoré vynakladať nemusí (ak to má uviesť, musí v prvom rade odporcu riadne vypočuť k otázke jeho výdavkov na živobytie, bývanie, stravovanie, oblečenie, hygiena a drogéria, trávenie voľného času, dovolenky, výlety, nákup alkoholu, cigariet.....) Po doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne o výške výživného na maloletého K., svoje rozhodnutie aj náležite, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní.
Odvolací senát prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.