Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-463-2014.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/463/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXX/XX, R. F., o zaplatenie 1.200,25 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C/9/2014-37 zo dňa 21. marca 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 a 2, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo súd rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná v pozícii spotrebiteľa dňa 30.01.2008 uzatvorila so žalobcom ako veriteľom (dodávateľom) zmluvu o úvere. Na základe uvedenej zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 57,46 eura, splatných vždy v 14. deň v mesiaci. Celkovo sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť sumu 1.723,76 eura, pri ročnom úroku vo výške 76,99 % a pri RPMN vo výške 73,21 %. Poskytnutie ďalších automatických revolvingov dňa 22.01.2009, 21.10.2010 a 25.06.2012 bolo zo strany žalobcu realizované podľa ustanovenia 4.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaná sa však dostala do omeškania s úhradou viac ako troch splátok, preto žalobca v zmysle § 565 OZ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania s tým, že neuhradený zvyšok úveru bol vyčíslený na sumu 1.200,25 eura. Táto suma neobsahuje žiadne poplatky a ani úroky z omeškania. Pojem dobré mravy občiansky zákonník nedefinuje, ale vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn etických a kultúrnych pravidiel uznávaných v spoločnosti. Súd uzavrel, že dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 76,99 % (resp. ročná úroková sadzba revolvingu: 71,33 %) v prejednávanej veci je v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (január 2008) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 16,16 % ročne (zdroj: Štatistické údaje uverejňované Národnou bankou Slovenska). Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o revolvingovom úvere tak predstavuje takmer päť násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takáto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase bankami. Preto súd považoval
dohodnutú výšku úroku za v rozpore s dobrými mravmi (aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012). Žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský revolvingový úver vo výške spolu 2.292,49 eura, pričom žalovaná už uhradila jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 3.626,39 eura, teda viac finančných prostriedkov, ako jej bolo poskytnutých. Úrok, dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere, súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s § 39 OZ, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej nevznikla povinnosť plniť. Preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná mala vo veci plný úspech, trovy konania si však neuplatnila ani jej žiadne nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, žalovanú zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov a náhrady trov konania v konaní pred súdom prvého stupňa alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,34 eura. V odvolaní žalobca predovšetkým namietal závery súdu o rozpore výšky úrokov s dobrými mravmi a porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov. Súd vo svojom rozhodnutí vychádza z porovnávania odplaty za úver dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o revolvingovom úvere s priemernou odplatou bánk. Takíto postup súdu nemá ani oporu v zákone a odporuje záverom aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011, na ktoré sám v odvolaní poukazuje. V danom rozhodnutí sa totiž hovorí, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nesprávnosť záverov súdu spočíva v dvoch rovinách. V prvom rade preto, že v určitej časti rozpor s dobrými mravmi nejestvuje (nie je daný dôvod neplatnosti). Ak má súd právomoc posudzovať čo je podstatné prevýšenie odplaty, potom súčasťou tohto rozhodovania je nevyhnutne stanovenie aj toho, čo podstatné prevýšenie nie je. A práve v danom rozsahu nie je možné tvrdiť, že výška odplaty (úrokov) je neprimeraná. Postup súdu je nesprávnym aj z dôvodu rozporu s § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Účastníci konania sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluvne prejavenej vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov určil, aká výška je primeraná a na základe takého posúdenia rozhodol. Z právnej úpravy nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) ) f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia 1.200,25 eura s príslušenstvom žalovanou, ako plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi 30.01.2008. Žalobca poskytol žalovanej revolving 22.01.2009, 21.10.2010 a 25.06.2012, vždy vo výške 1.034,28 eura, spolu 3.102,84 eura. Žalovaná žalobcovi vrátila 3.626,39 eura. Súd žalobu zamietol s poukazom na absolútnu neplatnosť zmluvy v časti dohodnutej RPMN vo výške 76,99 %. Uzavrel, že dohodnutá výška úrokov ako odplaty za poskytnutý úver je neprimerane vysoká, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti dohodnutých úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. Z dôvodu, že žalovaná už žalobcovi poskytla viac, ako jej požičal, súd žalobu zamietol.
Žalobca v odvolaní namietal správnosť záverov súdu a nesúhlasil so zamietnutím žaloby v celom rozsahu hlavne z dôvodu, že súd nemohol považovať dohodu o úrokoch za neplatnú v celom rozsahu. Správne mal súd uviesť, aká výška úrokov je primeraná a v tejto časti primeraných úrokov mal súd žalobe vyhovieť. Podľa názoru žalobcu dohodnutý úrok nebol neprimeraný a súd nemal dôvod žalobu zamietnuť pre rozpor s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy (30.01.2008) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. výzvou vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k možnému použitiu hore uvedeného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001Z.z. Žalobca na výzvu súdu reagoval a uviedol, že tvrdenie o povinnom rozpisovaní splátky (ako obligatórnej náležitosti zmluvy) nemá oporu v žiadnom zákone. Závery súdu o rozpisovaní splátok istiny, úrokov a ostatných poplatkov popiera aj smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Výkladu ustanovenia zo strany súdu odporujú aj iné ustanovenia zákona a to napríklad o výpočte RPMN. Ak by malo platiť tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky - teda ak by náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) mala spočívať v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový súčet. Pri určovaní RPMN sa potom zákon nedá vykonať. Zákon hovorí o jednej splátke a nie o splátke istiny, splátke úroku a splátke iných poplatkov. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Súd nesprávne vykladá zákon, na podporu nesprávneho výkladu súdu citovaného ustanovenia žalobca poukázal na znenie vyhlášky 620/2007 Z.z.
Právny výklad je súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa prejavuje v súdnej aplikácii práva a jeho úlohou je konkretizácia zákona, objasňovanie zmyslu, obsahu a významu textov prameňov práva. Interpretácia právnych noriem zahŕňa nie len gramatický výklad, pretože v prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na právne princípy, ktoré zohľadňuje teleologický výklad právnej normy. Teleologický výklad je určujúci pri objasňovaní cieľa a účelu právnej normy v súvislosti so všeobecnými spoločenskými podmienkami, za ktorých sa má norma realizovať a interpretovať. Pre výklad právneho predpisu je dôležitá vyjadrená vôľa zákonodarcu, pričom viazanosť zákonom neznamená len doslovný výklad právnej normy, ale je potrebné prihliadnuť aj na zmysel a účel zákona.
Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené náležitosti, údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa v tom smere, že cit. ust. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny a splátok iných poplatkov jednotlivo popri sebe. Naopak, už zo základného gramatického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia by ani iný výklad nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje. K uvedenej právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich skúsenostiach
spotrebiteľov pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s ObZ), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti cit. ust. § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu a aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej v prejednávanej veci medzi účastníkmi nesporne nie je uvedená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, (čo odvolateľ sčasti ani nepopiera, iba polemizuje s významom a účelnosťou takýchto údajov v zmluve, čo je vzhľadom na zákonnú úpravu irelevantné), bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 4 ods. 3 citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez (akýchkoľvek) poplatkov. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo už potom nadbytočným zaoberať sa ďalšou argumentáciou žalobcu, už neschopnou zvrátiť výsledok konania.
Počas konania bolo preukázané, že žalovaná v priebehu splácania už uhradila na základe dlhu z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere 3.626,39 eura a úver jej bol poskytnutý vo výške 3.102,84 eura, čo nebolo medzi účastníkmi sporné a žalobca tieto závery súdu prvého stupňa nenamietal, žalovaná zaplatila sumu presahujúcu poskytnutú istinu, bolo potom potrebným žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
Bolo by nadbytočné a nehospodárne zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vyjadriť hore uvedený právny názor, ktorý by bol súd prvého stupňa povinný akceptovať a napokon žalobu opakovane zamietnuť. Zrušenie rozsudku by vzhľadom k vyššie uvedenému a najmä s prihliadnutím k výške vrátenej sumy žalovanou nemohlo žalobcovi priniesť priaznivejší výsledok sporu, ktorý odvolaním sledoval.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.