Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného ml. J. vedenej pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 20.10.2022 takto

rozhodol:

Obžalovaný ml. J.u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 6.11.2020 v presne nezistenom čase od 21.40 hod. do 22.00 hod., v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov, minimálne maloletých L. na vykládkovej rampe železničnej stanice v Trebišove, po predchádzajúcom nedorozumení spoločným konaním s ďalšou fyzickou osobou, trestne stíhanou v samostatnom konaní, napadli poškodeného C., a to tak, že ho rukami udierali a nohami kopali do oblasti hlavy a tela a spôsobili mu ľahké povrchové poranenia v oblasti vlasovej časti hlavy a v oblasti tváre, ktoré nesťažili obvyklý spôsob života poškodeného,

t e d a

spoločným konaním s ďalšou fyzickou osobou sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona, § 114 Tr. zákona a § 56 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 100 € (sto eur).

Podľa § 114 ods. 2 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd určuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 24. 2. 2021 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) na obžalovaných ml. J. (ďalej aj „obžalovaný“) a ml. N., obžalobu pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

„dňa 6.11.2020 v presne nezistenom čase od 21.40 hod. do 22.00 hod., pred skupinou osôb mladších ako osemnásť rokov, na vykládkovej rampe železničnej stanice v Trebišove, po predchádzajúcom nedorozumení a verbálnych provokáciách fyzicky napadli poškodeného C.ak, že najprv ho obvinený ml. J. udrel päsťou najmenej 5x do tváre a hlavy a následne ho obvinený ml. G.jmenej 2x udrel rukou do tváre a brucha, čím takto poškodenému C. spôsobili drobné povrchové poranenia, vyžadujúce si jednorazové ošetrenie“.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadane iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 364 ods. 2 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.

Podľa § 129 ods. 1 Tr. zákona skupinou osôb sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

Obžalovaný J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný ml. G. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Na v poradí druhom hlavnom pojednávaní bola vec obž. ml. J. z dôvodu jeho neprítomnosti vylúčená na samostatné konanie a je vedená pod samostatnou spisovou značkou.

K výroku o vine

Obžalovaný Q. hl. pojednávaní vypovedal, že (predmetného dňa) najskôr poškodený udrel priateľku obžalovaného, L., on sa ho opýtal, čo robí, na čo ho poškodený udrel päsťou do brucha, čo mu obžalovaný vrátil a tak začala bitka. Podľa obžalovaného mal v bitke prevahu poškodený, pretože je starší, na to, koľko krát on udrel poškodeného, si obžalovaný nepamätá.

Napriek obrane obžalovaného, ho však zo spáchania skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, usvedčujú (aj) výpovede vypočutých svedkov. Obžalovaného usvedčuje výpoveď poškodeného C. ktorý okrem iného vypovedal, že (6.11.2020) vo večerných hodinách po vzájomnej slovnej hádke dostal facku od jedného dievčaťa a na to asi 4 rany zozadu aj spredu, pričom jednu dve rany spredu dostal od obž. Q. o ktorom si je istý, že naňho útočil. Usvedčujúca vo vzťahu k obž. Q. je aj výpoveď (pôvodne spoluobžalovaného) G., ktorý tiež potvrdil bitku medzi obž. Q. a poškodeným s tým, že v nej mal prevahu obž. Q. ktorý bil C.rezývka poškodeného C., pozn.). Obžalovaného v podstate usvedčuje aj svedkyňS. ktorá na hl. pojednávaní potvrdila bitku medzi obž. Q. na jednej strane a poškodeným na druhej strane s tým, že v prípravnom konaní vypovedala, že obž. Q. a G.S. „bili poškodeného“, pričom zmenu svojej výpovede na hl. pojednávaní v tom zmysle, že išlo o vzájomnú bitku, nevedela dôveryhodne vysvetliť. Takisto svedok O. vypovedal, že obž. Q. 2 krát udrel poškodeného do hlavy (svedok na hl. pojednávaní potvrdil túto svoju výpoveď z prípravného konania). Obžalovaného sčasti usvedčuje aj výpoveď svedkyne L., ktorá potvrdila, že účastný bitky s poškodeným boli J. pričom prevahu mal G. sa ešte chvíľu zapájal do útoku na poškodeného a bolo to tak, „ako keby ho G. dokončil“. Svedok G. na hl. pojednávaní vypovedal, že po tom, čo poškodený dal facku L.ľ spolu s ďalšou osobou, ktorej meno nevie, bili poškodeného päsťami, nohami, a to tak, že poškodený bol celý opuchnutý.

Spáchaný skutok pritom objektivizujú aj lekárske správy, v ktorých sú konštatované zranenia poškodeného tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe takto zistené skutkového stavu okresný súd dospel k záveru nepripúšťajúcemu rozumné pochybnosti, že obž. Q. (spoločným konaním s ďalšou osobou stíhanou v samostatnom konaní) naplnil všetky zákonné znaky prečinu výtržníctva napadnutím iného podľa Tr. zákona. Obžalovaný, ako trestne zodpovedný subjekt, pritom konal minimálne v nepriiamom úmysle, a teda musel vedieť a byť uzrozumený s tým, že svojim konaním porušuje objekt chránený , ktorým bol záujem spoločnosti na verejnom poriadku a slušnom správaní na verejnosti.

To, že obž. J. spolu s ďalšou fyzickou osobou stíhanou v samostatnom konaní (v podstate) zbili poškodeného a teda mali prevahu pri fyzickom konflikte, a v tomto zmysle ho napadli, a teda z ich

strany nešlo o obranu, ale o útok na poškodeného, vyplýva aj z rozsahu zdokumentovaných zranení poškodeného na jednej strane a z absencie preukázaných zranení na strane obž. Q. (o obviazanej ruke obž. Q. vypovedal svedok C. s tým, že obžalovaný udrel do vagónu, nevie však či pred bitkou alebo po nej, pozn.).

Na uvedenom závere o napadnutí poškodeného aj obž. Q.itom nič nemení ani to, že poškodený zrejme provokoval vtedajšiu priateľku obž. Q. a zahnal sa po nej rukou. Aj vzhľadom na stupeň opitosti poškodeného (lekár konštatoval u poškodeného tesne po skutku akútnu intoxikáciu alkoholom) je zrejmé, že poškodený nebol schopný sa brániť útoku dvoch mladých mužov, ktorí mu spôsobili (ľahké) poranenia v oblasti hlavy a tváre, pričom (ako už bolo uvedené) nebolo preukázané, že by oni sami utrpeli nejaké poranenia v dôsledku konania poškodeného.

Naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 364 ods. 2 písm. c) Tr. zákona takisto vyplynulo z vykonaného dokazovania (najmä z výpovedí svedkov), z ktorého je zrejmé, že skutok bol spáchaný za prítomnosti najmenej troch osôb mladších ako 18 rokov, ktoré boli svedkami skutku, a to konkrétne (minimálne) za prítomnosti L. Vzhľadom na spôsob vykonania činu (napadnutie jednej osoby pod značným vplyvom alkoholu dvoma osobami) a jeho následky (spôsobenie ľahkých poranení poškodenému), vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (spáchanie skutku za prítomnosti osôb mladších ako 18 rokov) a mieru zavinenia obžalovaného (danú aj nespochybnenou plnou príčetnosťou obžalovaného), podľa názoru súdu nemožno uvažovať o tom, že by závažnosť činu bola malá, a preto v danom príde ide o trestný čin (prečin) aj v kontexte materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 v spojení s § 95 ods. 2 Tr. zákona.

Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, uznal obž. J.ného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

K výroku o treste

Vo vzťahu k výroku o treste bolo vykonané dokazovanie aj prečítaním odpisu registra trestov obžalovaného, správ o jeho povesti a výpisu z registra priestupkov.

Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný a v registri trestov nemá žiadny záznam. V evidencii priestupkov má dva záznamy za nerešpektovanie dopravného značenia (19.1.2022) a za prechádzanie cez koľajisko mimo určeného priestoru (26.9.2022).

Podľa správy SOŠ služieb a priemyslu sv. I., študijné výsledky obžalovaného sú priemerné, jeho správanie je primerané, nedopustil sa v škole žiadnych priestupkov, obžalovaný je tichej, občas však konfliktnej povahy. Podľa správy Mesta P., obžalovaný žije na adrese trvalého pobytu (len) so svojou matkou. Podľa správy UPSVaR P. matka s obžalovaným nemá výchovné problémy, obžalovaný nie je vedený v odbornej ambulancii, matke (v súvislosti so žalovaným skutkom) uviedol, že sa pobil, pretože sa zastal svojej priateľky, jeho konania mu je ľúto, obžalovaný nebol vedený v evidencii detí s poruchami správania.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj

spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Základná trestná sadzba v posudzovanej veci mladistvého obžalovaného predstavovala tri mesiace až 18 mesiacov odňatia slobody podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zákona.

Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností preto po prihliadnutí na § 38 ods. 2 Tr. zákona aj konkrétna trestná sadzba v danom prípade predstavovala tri mesiace až 18 mesiacov odňatia slobody.

Okresný súd po zvážení všetkých okolností prípadu pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu nespojeného s odňatím slobody, a to peňažného trestu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný, nedopustil sa ani závažnejších priestupkov, vzhľadom na závažnosť skutku (ktorým boli poškodenému spôsobené len ľahké poranenia) a vzhľadom na okolnosti skutku, keď obžalovaný sa napadnutím poškodeného snažil brániť svoju priateľku, považuje súd za dostatočný a primeraný (aj pomerom mladistvého obžalovaného, ktorý vypovedal, že má príjem z vreckového) peňažný trest vo výške 100 € (sto eur).

Uložený trest podľa názoru okresného súdu je spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v tom zmysle, aby sa obžalovaný v budúcnosti už nedopúšťal trestnej činnosti, ako aj na naplnenie funkcie generálnej prevencie trestu v tom zmysle, aby trest odrádzal aj iných (mladistvých) od páchania obdobnej trestnej činnosti.

V nadväznosti na uloženie peňažného trestu bol obligatórne podľa § 114 ods. 2 Tr. zákona uložený aj náhradný trest odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu zo strany obžalovaného, a to vo výmere 2 (dva) mesiace, ktorá podľa názoru súdu zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj výške uloženého peňažného trestu.

Nárok na náhradu škody si poškodený v trestnom konaní neuplatnil, súd preto o tejto otázke nerozhodoval.

Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.